Free Palestine — ale od čoho? František Šebej ide až na začiatok dejín transcript

Vitajte pri počúvaní a sledovaní ďalšieho podcastu portálu argument.sk. Mojím dnešným hosťom je po dlhšom čase opäť František Šebej. Eh, Fero, vitaj u nás. >> Rád som prišiel. >> Veľmi stručne. Ak by som ťa mohol predstaviť poslucháčom, divákom, aj keď si myslím, že už všetci ťa poznajú a vedia asi aj viac o tebe možno než než ja. Každopádne tá tvoja genéza je pestrá. si v podstate osobnosť ponovembrovej politiky, eh, ktorá sa takisto pričinila o nejaké základy demokracie na Slovensku.

Okrem toho si vyštudovaný psychológ. Eh, no a tak ako aj my si ťa pozývame z dôvodu, že si takisto silný, výrazný diskutér pre oblasť Blízkeho východu, tak je tomu aj dnes. No a dnes som si ťa dovolil pozvať eh v kontexte článku, ktorý si nedávno napísal a publikoval a je to v podstate ten názov už sám o sebe prezrádza. hľadanie slobodnej Palestíny, dlhý výlet do minulosti. Ja by som si dovolil citovať z toho prvého úvodu, respektíve odstavcu tvojho textu.

Je to možno trošku na dlhšie, ale verím, že poslucháči a diváci nebudú mať proti tomu žiadne námietky. Stalo sa módou či dokonca takmer povinným rituálom všemožných celebrít, že akonáhle dostanú do rúk niektorú cennú umeleckú trofej a pred seba mikrofón, zobrú trofej do revolučnej peste a zvolajú slobodu Palestíne. Obyčajne ich zvyšné prítomné celebrity odmenia ováciami búrlivými. Celé je to obklopené revolučnou svetožiarou najmravnejšieho boja za skutočnú slobodu a dobro.

Celebrity zvyknú byť potom ešte dlho intoxikované vlastnou dôležitosťou a morálnosťou. Rady sa potom so svojimi emóciami zverujú aj médiám. Ba možno ich môže aj ich zmôže aj pocit hrdinstva. Hoci na vykrikovaní niečoho, čo DAV Bestak očakáva a tiež nik netrestá, nie je hrdinské naozaj nič. No ale keďže to má taký úspech a skandoval to už aj Jásir Arafat, ten založil aj organizáciu pre oslobodenie Palestíny OOP, musela predsa existovať tá entita, ktorú treba oslobodiť, to zotročené územie a aj to jarmo, ktoré treba z Palestíny odstrániť.

A musí to byť palestínsky štát, keď sa ho ponáhľajú toľkí uznať a musel byť predtým, pred vznikom Izraela, napríklad slobodný a musel tiež existovať. Tak aspoň vraví logika. Ale výroková logika je jedna vec a dejiny druhá. No, Fero, tak skús nám toto ozrejmiť a plus aj genézu asi trošku vysvetliť, objasniť. Ehm no eh ako si poslucháči a diváci určite všimli, tak eh ten eh ten text, ktorý si prečítal, je je slušne povedané ironický.

Eh môj môj skutočný postoj sa za tým možno celkom nepokryte skrýva. No ale poďme sa pustiť do hľadania, že čo tam vlastne bolo predtým na tom území. Ten text sa tým zaoberá a hm a hľadajme, že kde je teda ten štát, kde je teda ten nárok, to územie, kde je tá okupácia, kde je to, od čoho treba tú Palestínu oslobodiť a čo to vlastne tá Palestína alebo palestínsky štát je. Tak po prvé, pred vznikom Izraela, eh tam, kde je dnes Izrael, eh bolo britské mandátne územie.

Britský mandát pre Palestínu vznikol po prvej svetovej vojne, keď sa keď bola porazená osmanska ríša, keď boli porazení Turci. To bol jeden z výsledkov prvej svetovej vojny. A vtedy sa ten blízky východ rozdelil vlastne na dve mandátne územia. Jedno územie mali Francúzi. To bola v podstate dnešná Sýria, Libanon. Sa volal Levant. To bolo francúzske mandátne územie >> a britské mandátne územie, ktoré sa hovorovo nazývalo Palestína.

Eh a to siahalo od Striedozemného mora eh cez dnešný Izrael, dnešné Jordánsko, eh až až do Iraku. Aj Irak bol v podstate pod britskou dominanciou. A to bol teda ten britmi kontrolovaný, nie štátny útvar. To bolo to v podstate kolónia britská s britskou s britskými úradníkmi, s britskou správou. Pozor, neprebiehal tam žiadny útlak. To, čo tam Briti priniesli, bolo bola rovnoprávnosť. To znamená, že že pod britskou kontrolou všetci, ktorí obývali tie územia, kde boli briti, napríklad aj Irak, ale eh proste tú britskú Palestínu, tak eh si boli rovní. Židia, Arabi, úplne všetci.

Druhúzovia a Briti. Všetci. Briti tomu akože šéfovalim. >> Britskí úradníci tomu šéfovali. No a tento britské mandátne územie eh hoci Briti boli mali kontrolovali kontrolovali to územie už v rokoch končila eh končila Prvá svetová vojna v rokoch 1917 až 1918 už vtedy tam boli Briti a kontrolovali to. Už boli Turci v podstate porazení. Ale ten mandát rozhodnutím spoločnosti národov, ktorá vznikla až potom, bol vznikol v roku 1923.

A eh pričom treba o tom území povedať, že že to, čo sa volalo Palestína, bolo eh v texte takzvanej Balfúovej deklarácie, ktorú prijal britský parlament na návrh lorda Balfúra. Po dohode so židovskými predstaviteľmi v Británii eh Balfurova deklarácia predpokladala vytvorenie takzvanej židovskej národnej domoviny eh v dneš vtedajšej Palestíne, ktorá ale zahŕňala aj to, čo je dnes Jordánsko. >> Uhm. Eh, no ale na to na to Briti veľmi rýchlo zabudli a v podstate v podstate už 25. mája 1940 eh pardon, už eh to už vraciam sa späť. eh vytvorili na území Jordánska samostatné správne územie, ktoré nazvali Transjordánsko, lebo to bolo za bolo to na východ od rieky Jordán. >> Uhm. >> A potom Jordánski Arabi nazvali to, čo je dnes západných breh, nazvali západným brehom.

Ono to územie je pôvodne územie takzvanej Júde a Samárie. >> Uhm. No a ten osud osud britského mandátneho územia bol relatívne búrlivý, lebo prebiehali tam povstania, prebiehali tam pogromy Arabov na na Židov. Eh, v 20. rokoch eh už v napríklad na britskom mandátnom území zvanom Palestína prebehol eh jeden z najbrutálnejších pogromov na pôvodné židovské obyvateľstvo v eh v meste Hebron. Eh to je povestný pogrom, ktorému Briti nedokázali zabrániť.

Oni s tým pogromom nemali nič spoločného. Ten pogrom vyvolal eh jeruzalemský muftý eh háč Aminal Husajný, ktorý rozšíril ohováraciu klebetu, že že Židia sa chystajú zbúrať Mešitu Alak a postaviť tam židovský chrám, čo je samozrejme nezmysel. No a eh čiže pred vznikom štátu Izrael tam bolo čosi, čo sa volalo britské mandátne územie. No a eh to trvalo až až eh do roku 1948, keď v polovici mája 1948 eh bol vyhlásený na základe rezolúcie valného zhromaždenia už vzniknšej OSN, ktorá nahradila spoločnosť národov pred vojnou eh vyhlásil eh Bengurion, proste eh židovský štát a a vyzval eh vyzvali vtedy Arabov, aby si vyhlásili svoj štát na zvyšku toho toho územia. >> Väčšo v tom čase väčšom zvyšku toho územia.

No a pokiaľ ide o osudy eh tých iných častí britskej Palestiny, tak už v roku eh konkrétne 25. mája 1946, čiže dva roky, presne dva roky pred vznikom štátu Izrael už briti eh pod ich kuratou vzniklo tam, kde je dnešné Jordánsko, niečo, čo nazvali hášimovské kráľovstvo Transjordánsko. Jordánsko. A prečo hašimovské? No, Briti povedali si, že pre pre arabsku populáciu najlepšia organizácia štátu nie je republika, ale monarchia. a potrebovali monarchu.

No a monarchu nenašli tam priamo z miestnych Arabov, ale monarchu našli proste v jednom starom hásimovskom rode arabskom z Mekky, v dnešnej Saudskej Arábii. >> A Hašimovci sú starý rod od proroka Mohameda alebo tak, šľachtický rod. a dosadili do do toho Transjordánska, teda pod svojou ochranou panovníka Abduláha i >> otca neskoršieho kráľa Husajna, dedka dnešného kráľa Abdaláha. A eh dosadili hašimovského panovníka mimochodom, aj do Iraku.

Ten tam panoval až do roku 1958. Eh potom bol zvrhnutý a vznikla tam vzniklo tam čosi pod vládou strany Bás Saddama Husseina. Eh čiže britské mandátné územie pred vznikom štátu Izrael. Čo tam nebolo v tom čase bol palestínsky štát a dokonca v tom čase sa ani miestni Arabi nenazývali Palestínci. Oni cítili nejakú nejakú afinitu k tomu, že boli vlastne nepatrili ako územie k Sýrii alebo tak >> a ani počas osmanskej ríše oni sami seba nenazývali Palestínčanmi.

Ak sa niekto v tom čase počas britského mandátu aj noviny také vychádzali, ak sa niekto nazýval Palestínčanom, tak to boli väčšinou Židia, ktorí tam žili. >> Hm. jednak tí tí, ktorí tam žili od pradávna, jednak tí, ktorí aškenávskí Židia, ktorí sa prisťahovávali, eh utekali z Európy. >> Uhm. >> Tí sa nazývali Palestín Palestínčanmi. Existujú noviny, ktoré vydávajú a tak ďalej. No a mohli by sme sa pýtať, čo tam teda bolo pred tým britským mandátnym územím, lebo to vzniklo, ak sme si povedali 1623, hej?

No pred britským mandátnym územím tam bola osmanská ríša, Turci. Ale Turci tam nemali palestínsky štát, to bol turecký štát. A turecký štát okrem teda toho, že to bola ríša a tak turecký sultán panovník bol zároveň kalífom. Čiže to bol kalifát, to bol zároveň to bola teokracia, to bol teda cirkevný štát >> a na ňom bolo dôležité, že tými eh rovnoprávnymi a plnoprávnymi subjektami eh osmanskej ríše, teda Osmanov, boli výhradne a len moslimovia.

Mohli tam bývať aj iní, trebárs miestni kresťania alebo miestni, ja neviem, drúzovia alebo miestni miestni Židia najmä. Eh, ale tí tam nebývali ako plnoprávny plnoprávne subjekty kalifátu, čiže islamskeho štátu, ale bývali tam ako takzvaní dhimmi, čiže čiže občania síce ale druhej kategórie, ktorí sa od ostatných odlišovali tým, že nemali plné práva, nemohli si stavať svetostánky. Ich slovo neplatilo na súde takisto ak do tej miery ako ako povedzme slovo moslima.

Eh a museli platiť takzvanú daň z hlavy džizia zvláštnu len pre tých, čo neboli moslimovia. >> No a a tie správne jednotky napríklad eh boli rozdelené správne jednotky. neboli to štáty, ani to neboli eh nejaké veľmi autonómne mze mali svoju úradnícku správu, ale napríklad sa nazývali tie správne jednotky, ako u nás máme župy, tak povedzme bol veľa jád alebo Sanjak. Tak Jeruzalem bol sandjak. >> A eh samotný názov Palestína nepoužívali Turci. k tomu názvu.

To ten náz názov Palestína vlastne prežíval eh nie je kvôli tomu, že by existoval nejaký štát Palestína, ale ale vlastne kartografie ho používali, európske kartografie to územie nejako volali a dostaneme sa k tomu, že prečo to bola Palestína >> neskôr. >> Eh, Sýriu napríklad miestne volali Šám a Šám. No a predtým tam bolo niečo iného. Napríklad tam bol mameluducký sultanát. >> Uhm. Tak to sú vlastne mamelúci. Ale predtým možno by som ešte tak eh veľmi stručne to zhrnul pre poslucháčov a divákov. z toho, čo si doteraz povedal, tak ak sa tak chronologicky vraciame späť v čase, tak eh britské mandátne územie eh hovoril si, že v podstate pod eh tým slovom alebo respektíve celkovo pod eh britským mandátnym územím s názvom Palestína, tak eh bolo v podstate zahrnuté celé územie od Jordánska eh po Irak plus teda samozrejme tie okolité blízke štáty. >> To znamená, eh, z toho mi vychádza, že žiadna nejaká etnická identita alebo národná identita, niečo ako Palestínci, eh tam vôbec nie je nejaká zmienka eh podložená na základe nejakých historických faktov.

Ak sme sa pozreli eh na Osmanskú ríšu, tak opäť nič tam nenaznačuje eh nejakú identitu národnú, že niekto by bol vyslovene, že Palestínec. Stále to ostávajú tí Arabi, či už eh z Iraku, Iránu alebo teda Jordánsku a podobne. A plus židovská komunita. Stále sú to proste títo Arabi. Eh, tak teraz teda, keď ideme ešte hlbšie späť pred tú osmanskú ríšu, čo spomínaš vlastne mamelúkov, Saladinov, kresťanov a Kalifov, tak skús nám ozrejmiť túto etapu historickú.

No takto, že že ale to bolo aj v Európe tak, že že v tých starších obdobiach eh nevznikali štáty na základe etnicity. >> Uhm. >> A a eh etnicita je moderný vyná, nie? Etnika nie sú moderný vynález, pretože existovali etnika, samozrejme. Eh kelti boli etnik etnikum a a a tak ďalej. Iberovia boli etnikum, ale Arabi boli etnikum. Samozrejme, Arabi sú etnikum, staré, starobylé etnikum. Eh, s vlastnou kultúrou, s vlastným písmom, s vlastnými tradíciami, ale osmanská ríša sa nedelila na etnické okrsky. >> Uhm. >> Eh, osmanská ríša bola predovšetkým kalifát, islamske kalifát. čo si hovoril už.

A no a teda eh povedzme si teda vráťme sa k tomu, že kto teda boli tí mameluci, ktorí tam vládli pred >> osmanskou rouš. >> Osmanskou ríšou. No tak my ľudovo u nás sa mameluk začalo používať ako označenie na nejakoho, kto nie je celkom, by som povedal eh mentálne eh zložito komponovaný. Ale mameluci boli mameluci neboli Arabi. >> Uhm. Mameluci, teda etnickí Arabi. Mameluci vznikli ako eh ako skupina pôvodne eh žoldni alebo otrokov, vojenských otrokov, otrokov, ktorých používali arabskí kalífovia eh ako vojakov. >> Uhm.

A tí boli väčšinou turkického a kaukazského pôvodu. A oni sa v istom okamihu v dejinách eh okolo roku 1250 vzbúrili proti arabskému kalifátu, ale tiež sa nevzbúrili proti Arabom, ale iba proti vládnucim vládnucej špičke. a a urobili si svoju vládu a Riša Mamelukov oslobodili sa. Riša Mamelú trvala eh pomerne dlho. Trvala trvala od roku 1250 do roku 1517, eh keď ju obsadili Osmani, o ktorých sme už hovorili, lebo ideme naspäť v čase. Áno. Áno. >> A mameluci eh boli pozoruhodní vládcovia.

Eh eh oni oni oni vlastne mameludský sultanát bol bol centrom kultúry a architektúry na vtedajšej obdobie vedy >> a ovládali územie od Perszie cez celý blízky východ Izrael až po a Egypt. Oni vládli vlastne v podstate z Egypta. >> Uhm. A a na ilustráciu, že čo to bol za sultanát, tak keď keď sa v kalifáte Kordobskom na španielskom polostrove pritvrdili pomery, >> tak eh najslávnejší eh židovský filozof, vlastne vlastne ústredná intelektuálna postava vtedajšieho stredoveku, 13. storočie zvaný Majmonides, teda Mosche Ben Majmon. proste eh ušiel zo Španielska a usadil sa v Egypte Kahire a tam aj dožil ako tam napísal tie centrálne eh svoje diela ako Myšnator a podobne a tam žil ako veľmi veľmi veľmi vážený eh človek.

Mameluk vážený človek. No a eh ešte raz, mameludský štát nebol palestínsky štát. Bol to, bol to sultanát. Vládli tam moslimovia, ale vládli na tú dobu, by som povedal, kultivovaným spôsobom a majú ešte jednu zásluhu. Oni v v slávnej bitke pri Aalúte, čo je v Galilei, čiže tam, kde je dnes Izrael, eh v roku 1260 porazili a zastavili mongolskú ináziu. Tá bola ničivá. Mongolska inázia bola ničivá a zastavili ju mameludské vojskám. >> To je ich teda veľká zásluham.

No a pred mamelukmi tam od eh v podstate eh od eh roku 1171 až do roku 1250, keď začali vládnuť mamelukovia, tam bola ajovská dynastia. Ajubovská dynastia bola moslimska dynastia. Samozrejme, nedá sa povedať, že by čisto arabská, pretože ju založil slávny vojodca, bojovník Saladin. >> Uhm. >> A Saladin nebol Arab. Saladin bol Kurt. Slávny Kurd. A dá sa povedať na taký zvláštny kultúrny spôsob. Zakladateľ rytierskej tradície alebo čo to bol veľký bojovník.

Ale jeho hlavnými súpermi v istej dobe bol všelikto, ale ale najmä najmä teda teda kresťania. A mame ešte za mameľudského sultanátu v podstate zanikli posledné zvyšky toho, čo tam bolo predtým. Čiže, čiže, čiže kríž križiackeho kráľovstva Jeruzalem kresťanského. A mamelúci do eh posledné križiacke poslednú križiacku pevnosť eh v meste Aka, čo je dneska dneska je to prístav, volá sa Ako a dodneska sú tam eh sú tam eh zvyšky eh proste je sú to pamiatky chr chránené UNESCOM križiackych pevností eh hradieb a a opevnení a je to prístav, ktorý je medzi na severe Izrael, na pobreží Stredozemného mora medzi eh medzi Hajfou a libanonskou hranicou.

A no a už som povedal teda, že že počas tej ajovskej dynastie, ktorú založil vojvodca Saladin, kurdský vojvodca Saladín, tam eh to bolo obdobie križiackych výprav a ten tiež nepoužíval. Po prvé tam nebol žiadny palestínsky štát ani počas ajubovskej dynastie a po druhé ani slovo Palestína nikto nepoužíval ani Saladin. Hosi Saladin ho mohol eventuálne počuť od od svojich kresťanských súperov, lebo komunikovali spolu. >> Ale >> nevieme.

A už sme si povedali, že pred eh ajubovskou dynastiou, teda pred tou, ktorú založil Saladin, tam bolo eh do roku 1171 kresťanské, franské a kresťanské kráľovstvo Jeruzalem. Križiaci nakoniec v roku začali križiacke výpravy a v roku 1099 križiaci dobyli Jeruzalem a založili kráľovstvo, kresťanskí krížialci. A preto sa volalo franské, lebo väčšina tých šľachticov a neskorších panovníkov tam bola francúzskeho alebo franského a normandskeho pôvodu.

A to boli to bolo mocné kráľovstvo a trvalo takmer 200 rokov. To neboli žiadne krátkodobé dejinné epizódy, ale ale ale to bolo niečo, čo čo trvalo a v podstate oni tam oni tam ako prišli. Tá pôvodná motivácia bola oslobodiť eh Kristov hrob alebo oslobodiť pôvodne kresťanské územia od islamskej nadvlády. >> Uhm. >> Oslobodiť Kristov hrob. Eh no to je asi eh to je asi to, čo tam bolo bolo predtým. nebol to palestínsky štát a o Palestínčanoch v tom dobe, v tej v tom čase nikto neslýchal a nepočul. >> Uhm.

Ešte keby som len takú krátučkú poznámku k tým mamelukom, >> tak z toho, čo si vravel, tak potom mi tak ako laikovi eh nevychádza, že teda sa pejoratívne využíva tento eh názov, respektíve >> vlastne je to hanebné, lebo lebo lebo oni si to nezaslúžia, teda. >> Hm. Práve to chcem povedať, že teda z toho aspoň čo si ty vravel na základe nejakých historických faktov, dokumentov, tak eh neprídu mi to ako nejakí hlúpáci. A inak celkom zaujímavá informácia tiež pre mňa eh vôbec som nemal o tom eh vedomosť, znalosť, že v podstate mali eh de facto aj ten kaukazský pôvod.

To akože znie pre mňa tak celkom zaujímavo. >> Eh áno, áno, áno, áno. Eh eh v podstate ono to neskôr prekryl eh islam eh ktorý vlastne vlastne etnika veľmi veľmi neberie do úvahy a a v podstate vníma eh všetkých ľudí, ktorí ktorí prijali islam, ktorí sú moslimovia, vníma ako eh existuje umma. To nie sú národy jednotlivé etnika, ale je umma. akože ináč ináč eh aj Turci, ktorí h nevnímali vnímali seba pôvodne určite ako Turkov, ale ale keď prijali islam, tak sa stali súčasťou ummy >> a sultán bol zároveň kalíf. >> Uhm. >> Kalíf. Čiže čiže čiže by som povedal v kvetnatom vyjadrovaní eh islamu tieň Boha na zemi. >> Uhm.

Jeho autorita bola bola náboženská predovšetkým a súdna a eh v podstate k etnicite, k národnej identite, k sa sa Turci v tom pravom slova zmysle vrátili >> až po prvej svetovej vojne eh s tou s tou reformu, ktorú priniesol eh Mustafa Kemal eh zván eh generál eh známy ako Atatürk. Ten ten Atatürk zrušil v proste vládu islamu nad Tureckom a obnovil to, že Turci sú etnikum. Presne. Hej. Dominantné etnikum. To sme už vlastne rozoberali aj v niektorom z našich predošlých rozhovorov celkom detailne. >> No dobre.

Tak eh cestujeme tak eh reverzne, chronologicky eh späť v histórii. Eh ak teda sa pozrieme ešte pred eh kresťanské kráľovstvo Jeruzalem, tak eh obdobie byzantskej ríše a plus teda eh príchod a vládu Rimanov, tak eh >> ešte predtým tam boli boli iní Kalifornia. Uh uhm. >> Eh treba povedať, že pred kresťanským kráľovstvom Jeruzalem a tam tam vládli moslimovia od vlastne vlastne eh prorok Mohamed zomrel eh v Mekke eh asi 632 nášho letopočtu a už v roku 630 7 nášho letopočtu dobil Jeruzalem eh bojovník, bojovníci eh Kalífa, ktorý ktorý bol jeden z následníkov Mohameda ako proroka. >> Eh Umara ibn alchatába.

Ibn je syn Umara, syna Alchatába. eh dobil Jeruzalem a vtedy v podstate na na zvyškoch chrámovej hory na jej ešte tam nestáli tie mešity, ale dal postaviť modliteľňu na južnom konci, eh, z ktorej neskoršie vznikla mešita alxa a jeho tam v to začali vládnuť kalifovia umajovského rodu. Umajovci. eh umajác proste a umajovský kalíf eh Abd Almalík dal postaviť potom to, čo tam stojí aj dnes, samozrejme vo veľmi renovovanej podobe.

V rokoch 705 až 705, toto je veľmi stará stavba, 705 až 715 nášho letopočtu dal postaviť to, čo voláme skalný dom, to čo má tú zlatú kupolu. >> A čo čo čo je vidno na všetkých obrázkoch, eh fotografiách z Jeruzalema a to je tá tá veľká mežita na na chrámovej hore a dal to postaviť v podstate presne tam, kde kedysi stával. eh najprv eh Šalamunov, eh potom potom Hasmoneovský, kde stával židovský chrám, ktorý ktorý dal zbúrať, k tomu sa dostaneme.

Eh dal zbúrať asi v roku 70 nášho letopočtu eh rímsky vtedy syn cisára a neskorší cisár Titus Vespasianus. Ale k tomu sa dostaneme. Ale eh toto sú tak staré dejiny. Ale vládli tam predtým vládli umajovskí kalífovia a to bol vláda umajovských kalífov v svätej zemi, ako to volali predtým kresťania. >> Uhm. Eh, umajovská dynastia bola bola dynastiou najväčšieho rozmachu eh islamu a najväčšieho najväčšej imperialistickej expanzie Arabov, ktorí obsadili všetko na východ až po rieku Indus a cez celý Blízky východ eh Severnú Afriku až Španielsko.

To bolo počas umajovských eh kalífov a v podstate ich zastavil eh franský eh panovník Karol Martel eh 700 neviem koľko. Eh eh pri v bitke pri Tours na území dnešného južného Francúzska. Tam zastavili expanziu proste moslimov. To bola neuveriteľne úspešná expanzia. A a umajovskí kalifovia vlastne vlastne eh ako by som povedal sú autormi rozšírenia vlády islamu nad celým tým. To potom vznikli, keďže to obrovské územie ťažko sa riadilo z jedného centra, tak vznikli v Španielsku vznikol kordobský kalifát al Andalus, povedzme.

A eh Umajovci vládli eh vládli eh z Damasku, tam bolo ich sídlo. nevládli z Mekky eh v dnešnej Saudskej Arábii, ale ale vládli z Damasku, ktorý leží v dnešnej Sýrii a oni boli nahradení umajovskí kalifovia. Eh potom eh potom eh eh inou dynastiou Kalifov, ale tiež Kalifov, eh Abbasovcami a tí vládli pre zmenu z Bagdadu. >> Uhm. A Abásov umajovci sa vyznačovali územnou expanziou a Abásovci boli boli boli kalífovia, počas ktorých došlo k dosť veľkému kultúrnemu rozmachu >> eh islamsky islamskeho impéria, islamskych impérií.

Eh to boli časy, keď sa keď sa vo veľkom napríklad prekladali do arabského jazyka eh staré antické grécke texty. >> Hm. eh také veličiny ako čo ja viem, Abu Ibn Sina, známy ako Avicena neskoršie a podobne. Eh, to bolo to bolo to to bolo to bola vláda Abbasovcov. A no ale môžeme sa dostať k tomu, že čo vlastne bolo pred pred Umájovcami. >> No tak skús to trošku rozobrať, lebo ja som tam už hneď eh preskočil v podstate na Rimanov.

Tak eh skús ty tak chronologicky detailnejšie >> eh takto, že že aby bolo jasné, celý ten čas tam po prvé eh všetky tie vlády neboli žili tam Židia, žili tam aj Arabi, žili tam aj aj všetci predošlí na žili tam aj kresťania a a ale oni ne netvorili nielen, že tam nebol bol palesttínsky štát, ale nebol tam ani nejaký iný, by som povedal, etnicky definovaný štát >> uhm >> nebol. No a preto si to celé hovoríme. A eh pred predtým, než než sa toho zmocnili celého eh by som povedal arabský nájazdnici v tom roku 637 eh tak tam bola bola byzantská ríša. ríša, ktorá vznikla ako eh by som povedal následný útvar eh východorímskej ríše.

Rím, staroveký Rím sa rozpadol na západnú a východnú časť. Eh, tá západná časť mala potom iné osudy, lebo lebo v piatom storočí eh vlastne tá západná časť rímskej ríše eh prestala existovať pod nátlakom eh už bola kresťanská, ale prestala existovať pod nátlakom nátlakom germánskych kmeňov. Eh a a paradoxne posledný západosorímsky cisár sa volal Romulus veľký. A a eh tá tá východorímska ríša, my ju voláme Byzantská, ale oni to tak nevolali. >> Uhm.

Eh ona ona to je zemepisný názov, ale oni sa považovali za rímsku ríšu, hoci ona sa postupne eh menila z tej pôvodnej rímskej ríše, eh už prevládlo východný rytus proste eh kresťanský eh ortodoxný a a postupne tá ríša prechádzala eh z z latinč činy na gréčtinu. >> Uhm. >> Dominantný dominantným jazykom sa stal. No ale bola predtým, než prišli islamski nájaznici, tak tam bola byzantská ríša. A tá byzantská ríša mala také kratučké obdobie, ktoré stojí za to spomenúť, keď tam nebola byzantská ríša, lebo tá byzantská ríša tam bola až do 637, ale medzi krátke obdobie vlastne vlastne nejakých 15 rokov, medzi rokmi 614 až 629, hovoríme o našom letopočte. >> Áno. >> Eh, tak tak obsadili celý Blízky východ.

Na chvíľočku teda porazili byzantskú ríšu a obsadili ju Sasánovci. Kto boli Sasánovci? 15 rokov tam boli iba. Sasánovci boli Peržania z dnešného Iránu. Peržania. A oni v čase, keď obsadili eh tú blízkovýchodnú časť byzantskej ríše, tak tak eh neboli neboli moslimovia, ešte nebol islam rozšírený a ich náboženstvo bolo zoroastrianstvo a Sasánovci krátkodobo vtedy vtedy obnovili vzťah so židovským etnikom. počas tých 15 rokov a dovolili Židom, ktorých predtým rímsky cisár Hadrián 500 rokov predtým eh rozohnal po celej rímskej ríši, tak dovolili Židom sa vrátiť >> do do Jeruzalema a do Júde a nie do Palestíny, podotýkam, do Júde a a ale trvalo to trvalo to len len chvíľu, lebo potom potom už prišli eh potom ich znovu porazili vojaci byzantskej ríše, ale tí tiež len na chvíľu, lebo potom už prišli moslimovia. >> Uhm.

V podstate v podstate medzi medzi medzi obnovenou byzantskou ríšou 629 a príchodom arabských moslimov proste 637 prešlo len kúsok k osem rokov. Proste kratučké obdobie. No a predtým teda tam bola byzantská ríša a ešte pred byzantskou ríšou tam bola rímska ríša. Rím rímska ríša taká ako ju ako ju poznáme proste z antiky eh antických dejín staroveku. Rímska ríša tam bola eh vlastne od od roku 63 pred naším letopočtom. 63 pred naším letopočtom, keď eh keď dobil Jeruzalem rímsky vojvodca Pompeus a dovtedy, keď keď tam prišli Rimania, tam vlastne eh vládli eh Eh eh najprv Seleukovci, k tomu sa dostaneme a predtým Židia, Hasmoneovci.

To bolo židovské kráľovstvo a eh takto, že rímska ríša to až do roku 135 nášho letopočtu, od roku 63 pred naším letopočtom nenazývala Palestínu. Taký názov neexistoval. Čiže tam neexistoval ani palestínsky štá. To bola normálna súčasť rímskeho impéria. No a a čo tam bolo? No tak bola tam vtedy Júdea, teda prinajmenej tam, kde je dnes Izrael, bola bola rímska provincia Júdea, ktorú nejakú dobu oni uznávali ako by som to povedal také podrobené kráľovstvo. >> Uhm.

Mal to svojich kráľov. Posledný kráľ, židovský posledný kráľ Júde bol Herodes Veľký, ktorý žil v roku 37 pred naším letopočtom až do roku štyri pred naším letopočtom. Čiže panoval dlho 30 rokov a on bol veľký staviteľ. On napríklad eh tam, kde je chrámová hora, postavil postavil druhú plošinu starobieleho chrámu. >> Uhm. A ešte sa k tomu vrátim, ale keď sa keď keď človek sa pozrie pozrie na západný múr chrámovej hory, eh tak eh tak vidí takto pred sebou jednotlivé vrstvy, jednotlivé jednotlivých staviteľov.

Tie najvrchnejšie pochádzajú od eh sultana Sulejmana Veľkého, ale tie pod tým to sú tie Herodisové. >> Uhm. >> Tie ešte pod tým eh sú od Hasmoneocov, ku ktorým sa dostaneme a až až sa dostaneme dostaneme celkom dole. Eh eh eh to bolo rímske obdobie bolo bolo zaujímavé a ak bolo niečo pre rímsku ríšu a vládu Rimanov nad tým územím typické, teda okrem toho, že tam okrem iného v tom čase vzniklo kresťanstvo, eh nie palestínsky štát, tak eh tak eh Eh to to rímske obdobie sa vyznačaľovalo tým, že periodicky sa eh vznikali protirímske povstania a eh vlastne také veľké protirímske povstania boli dve.

Jedno, ktoré ktoré je také notoricky známe, bolo bolo v rokoch eh v rokoch eh 66 až 73 nášho letopočtu a to je to povstanie, ktoré potlačili rímske légie pod vedením Tita Vespasiána a Titus Vespasianus, aby potrestal Židov okrem teda A to, že bolo krvavo potlačané to povstanie, aby potrestal Židov, tak dal zbúrať chrám. Na chrámovej hore dovtedy stál chrám, ktorý obnovil a postavil ešte ešte teda kráľ Herodes, ale ten chrám vydržal teda len tých asi 70 rokov >> a dal ho zbúrať eh Titus Vespasianos v 70. roku a v roku 73 po troch rokoch obývania padla pri mŕtvom mori aj pevnosť Masada.

To je slávna pevnosť Masada. >> 400 m vysoká. >> V 2019 som tam bol a keď si hovoril o tom, že Herodes bol aký staviteľ, tak toto je ako vzorový príklad dokonalosti, čo všetko tu. Rímania. Rímania posledné zvyšky Židov sa bránili eh na Masade eh ešte tri roky a Rimania nakoniec, lebo to je nedobytná skala, ktorá ktorá si treba si predstaviť skalu, ktorá má ktorá má hore plošinu, eh na ktorej teda bola tá pevnosť, pršinu asi kmš a tá skala má 400 m výšku, tak ju dobili tak, že z z jej z jej sever severnej strany postavili Rimania tri roky to trvalo, takú plošinu, eh, taký taký nájazdný takú šikminu, po ktorej vytlačili dobývacie stroje, aby zbúrali hradby, ktoré tam boli hore.

A to už potom nedokázali, tá hrstka Židov, asi 140 ich bolo, to nedokázali udržať a a vlastne tí obrancovia tej pevnosti spáchali samovraždu a je to také veľmi symbolické miesto pre Židov dodneska. >> A a no tak to postavil Herodes tú pevnosť. Eh, mimochodom, keď tam keď tam nejakí turisti zájdu, tak tá tá šikma plošina vedúca z tej severnej strany tam je dodnes. Aj, aj zvyšky tej pevnosti. Eh, eh, no a to bolo jedno židovské povstanie, ale Židov odtiaľ neodstránili, iba by som povedal ich politicky potlačili.

No ale potom vzniklo za cisára Hadriána druhé židovské povstanie veľké, ktoré viedol Šimon Barkochba. A to malo náboženský dôvod. To bolo to bolo preto tam nikto eh nebol tam žiadny palestínsky štát, ale ale Židia sa vzbúrli proti rímskej nadvláde, lebo cisár Hadrián sa rozhodol, že že na ich chrámovej hore jednoducho bude stáť socha Jupitera. chrám tam už nebol, ten bol zbúraný >> a a jeho vlastná socha a chcel im zakázať proste náboženské obrady a eh a tak proste chcel, aby aby uctievali rímskych bohov medzi nimi aj seba samého, teda Jordiho No a >> a eh vzniklo povstanie pod vedením istého Šimona Barkochbu a to bolo doslova utopené v krvi Rimanmi. eh brutálne.

No a po potlačaní toho povstania sa rímsky cisár Hadrián rozhodol, že premenuje Jeruzalem na Elia kapitolína. Ale nielen to, ale aby potrestal Židov, tak premenoval dovtedy provinciu Júdea, býval kráľovstvo Júdea, premenoval na Palestínu. A Palestína bola bola latinská rímska výslovnosť eh proste starého hebrejského slova pelištim, eh čo označovalo filišttincov odvekých dávnych nepriateľov >> eh Židov. s ktorými oni v biblických časoch eh bojovali o územie.

Ale 1000 rokov predtým oni v podstate žiadny filištíc v tom čase, keď cisár Hadrián rozhodol, že toto bude Palestína, tak žiadny filištinec tam už samozrejme nebol. Filištinci zanikli v dejinách eh vlastne 1000 rokov pred pred tým Barkochbovým povstaním. splynuli a Filišinci neboli arabské kmene, ale Filištinci boli Gréci. grécke kmene, ktoré pelištím znamenalo ľudia prichádzajúci z mora a to boli grécke kmene, ktoré pristávali po mori na na území >> neskoršej Palestíny, čiže na na území povedzme izraelského kráľovstva zo Stredozemného mora a bili sa so Židmi o o územie. >> Uhm.

A oni zanikli ako mnohé národy proste zmizli z dejín, lebo lebo splynuli, nevyhynuli, splynuli, zanikli. Eh takto dalo by sa dalo by sa povedať, že že teda ale treba povedať, že to čo Hadrián založil, on nič nezaložil. On len premenoval na provinciu Palestína a nazval to Sýria Palestína. Sýria Palestína bola nové meno pre Júdevu. On nezaložil žiadny palestínsky štát. >> Štát bola rímska ríša. Sýria, Palestína bola nová provincia premenovaná.

No a predtým predtým tam vládli pred eh predtým, než prišli Rimania, eh tam vládli vládli Židia, teda eh vládla tam dynastia, ktorá sa volala Hasmoneovci. To boli tí, ktorí obnovili chrám. ten, ktorý dostaneme sa k tomu, bol už predtým zbúraný. Eh, kto boli Hasmoneovci? No tak to Hosmoneovci boli boli tí tam tí tam vládli od roku asi 140 pred naším letopočtom až do porážky Rimanmi v roku 63 pred naším letopočtom, čiže pred naším letopočtom.

A je je v židovských dejinách také také známe povestné povstanie makabejských. >> Uhm. Uhm. Dodnes sa eh eh usporadúvajú Židia si usporadávajú takú nejakú vlastnú olympiádu Macabian Games. Proste makabejské hry. Známa postava je Júda Makabejský a Hasmoneovci sú teda makabejská dynastia. Dynastia založená bratmi Makabejskými, ktorí si založili opätovne židovský stá. štát, ktorý sa vzbúril proti gréckej helenistickej nadvláde takzvaných seleukovcov.

A Seleukovci boli Gréci, ktorí ktorí ako ako vládli a to sa Židom nepáčilo miestnym, eh vládli vládli proste tomu územiu a Seleukovci boli, by som povedal plodom expanzie Grékov počas Alexandra Veľkého. Keď zomrel Alexander Veľký v roku 323 pred naším letopočtom, tak to celé územie, ktoré doby, ktoré bolo obrovské od Egypta až po Grécko a až po až až po Indiu, to sa to sa to sa rozdelilo na dve časti. Jedni, jedni boli, boli jedno jedna dynastia bola potomkovia Alexandrovho generála Seleuka I eh Nikátora sa volal.

A tá druhá dynastia, tá vládla z Egypta. To boli podomkovia Alexandrovho generála Ptolemaja. To boli Ptolemajovci. Mimochodom, posledná vládkyňa Ptolemajovského rodu bola Kleopatra. Eh, no a proti týmto Selekovcom sa vzbúrili oní Hasmoneovci, Makabejci, ktorí potom tam chvíľu vládli. Eh, hm. Hm. Dostali sme sa takto nie k palestínskemu štátu, ale k Alexandrovi veľkému. >> Ja ešte len pripomeniem, že teda čo čo je >> eh určite pre množstvo ľudí eh dôležitá vec, dôležitý fakt.

Tak eh ako si aj dneska teda znova povedal, tak v podstate s tým názvom Palestína a plus v podstate aj dvojnázov, ak sa to dá povedať Sýria, Palestína, tak prišiel vlastne cisár Hadrián. Áno. Predýmč neznelo. >> No toto to bol názov za trest, >> hej? Takže Takže toto je vlastne prvá zmienka eh o nazvať to možno slove Palestína, respektíve označení nejakého teritória územia. S tým teda prišiel v úvodzovkách aj doslovne teda cisár Adrián za trest pre Židov. >> Hej.

Hej. No tak eh ten tá zmena názov eh ako eh použ zmeniť názov za trest, to to zase nie je tak celkom bežný jav v eh dejinách, ale ale dopustili sa ho mnohí napríklad. Eh, zábavné je, že keď keď eh eh v podstate eh eh eh Rusi, Sovieti, ale Rusi teda premenovali časť eh baltického pobrežia, ktorá bola germánska, nemecká a volala sa Kikberg, kráľovec po našom. eh premenovali na Kaliningrad, teda vyhnali odtiaľ vyhnali odtiaľ Nemcov, samozrejme, a premenovali si to na Kaliningrad, >> čo je teda ako podobná nehoráznosť ako ako s tou Palestínou.

No tak to ale dobre, no. Tak eh eh Alexander Veľký bol naozaj veľký bojvodca a v podstate eh on svoju ríšu, ktorá predchádzala tým Seleukovcom založil eh založil vlastne dobil. On sa on sa stal vládcom po po svojom otcovi Filipovi macedónskom druhom. 336 pred naším letopočtom a 323 nášho letopočtu už zomrel. Mladý 32 ročný. No a tú rišuoho nemal kto držať pohromade, tak sa rozpadla. No a čo tam bolo pred ríšou Alexandra Veľkého, no tak eh nebol tam palestínsky štát, bola tam perská ríša, Peržania.

A perská ríša eh bola eh tam bola tam zhruba od roku 330 pred naším letopočtom, nie, pardon, do roku 330 pred naším letopočtom, teda do príchodu Alexandra Veľkého, ktorý ju porazil od roku 500 50 predším letopočtom. Založil ju perský kráľ Kýros II. Veľký a perský kráľ je ten, ktorý porazil Babylončanov. Teraz teraz sa ponárame tak hlboko do dejín, do takej strašne dávnej minulosti, že keď si uvedomíme, že v Európa fakticky ešte ako už existoval Rím, ale ale ako osada by som povedala a a >> eh na naše územie ešte vôbec neprišli Slovania v tom čase ešte boli skýti. bohvie, čo tu bolo.

Eh, bavíme sa o období. Ešte ešte ešte neexistovali oceľové zbrane. Ne, nebola doba železná. No a a eh takto, že preto som spomenul, že tí tí Sasánovci obnovili vzťah Peržanov a Židov. Lebo, lebo on vznikol ešte počas počas perskej ríše. >> Uhm. >> Perská ríša h založená Kýrom II. bola Židom veľmi naklonená a teda oni ako keby si v rámci perskej ríše mohli vládnuť sami. Eh, predtým eh totižto na tom území bola bol boli bola židovská židovské kráľovstvo bolo eh hm porazené eh babylonským novobabylonským kráľom Nabuk Nabukadnezarom.

Niektorí ho volajú Nabuchono dozor. Eh, a on to je to je taký slávny biblický príbeh, že odvliekol Židov do babylonského zajatia. Ale ale ono je to tak, že že neodvliekol všetkých Židov, ťažko odvlieť celý národ zajatia, odvliekol elitu národa. >> Uhm. eh zbúral na chrámovej hore Šalamunov chrám a odvliekol elitu, jeruzalemsku elitu, povedzme Židov a aj od inakadiaľ do babylonského zajatia, kde ale neboli v žiadnych okovách, kde mohli eh by som povedal žiť a pracovať a dokonca si si mohli stavať svoje obydlia a tak ďalej. nemohli mať chrám, lebo nemohli mať chrám.

A hm to to odvlečenie Židov do babylonského zajatia sa odohralo niekedy v roku 587 pred naším letopočtom. Teraz ideme naspäť v tom letopočte. Eh a a eh v podstate to prvé dobytie eh Jeruzalema Babylončanmi bolo 597, čiže 10 rokov ešte predtým. Eh eh Babylon, Babylon dobil, teda Nabukadnezar dobil, dobil židovské kráľovstvo. No ale v 587 zbúral chrám na chrámovej hore. To bol chrám, ktorý zbúral, bol chrám, ktorý postavil ešte kráľ Šalamun. zbytočne dodávať, že tam nebol žiadny palestínsky štát, ale ale bol tam bol tam židovský štát a a eh proste ten chrám zbúrali Babylončania.

A o 70 alebo 60, 70 rokov neskôr eh perský kráľ Kyros veľký porazil novobabylonsku ríšu. Na Bukadnezar už nežil, ale porazil Babylon, zničil Babylon, zrovnal ho so zemou. Tam už nikdy žiadne mesto nevzniklo. Eh, to nie je Bagdad. To bolo tam, kde je dnešný Irak, Eufrat Tigris. Ale nie, nie je to eh eh je to na tom území, ale ale na samotnom mieste Babylónu už nevzniklo potom nič. Bagdad je na na eh bola jedna rieka, druhá rieka, jedno bol Babylon bol na jednej rieke a a a Bagdad na druhej.

No a eh to, čo urobil Kyros pre Židov, bolo, že nielen, že im dovolil vrátiť sa zo zajatia, vyniesol edikt, ktorý im to dovolil, ale eh eh 539 pred naším letopočtom, ale im aj dovolil zobrať si naspäť všetky poklady a teda všetky posvätné záležitosti eh a zaniesť naspäť do chrámu a postaviť znovu ten chrám na chrámovej hore. Vtedy vtedy tam začali od od vtedy tam opäť začali vládnuť Židia a postavili druhý chrám a Kyrosky im na to dal dokonca prostriedky z kráľovskej pokladnice.

Takže, že dá sa povedať, vtedy vznikol ten chrám, ktorý potom o h 500 rokov neskôr eh zbúral Titus Vespasianus, teda ten v roku 70 už nášho letopočtu. Teraz sa bavíme o o tom, čo bolo pred naším letopočtom. Eh, skúsme ešte možno opäť eh kúsoček cestovať späť v čase a skúsme sa tak obrazne aj konkrétne dostať vlastne eh až po obdobie kráľa Šalamúna, ktorého teda asi všetci bežní smrteľníci poznajú a spájajú si ho s tou múdrosťou, že či teda v tom čase Aspoň máme nejakú zmienku, ktorá by niečomu nasvedčovala, že je relevantné sa rozprávať, či už teda o národe Palestíncov alebo teda štáte, území Palestíny.

No nie, nie, nie. Také slovo vôbec neexistovalo eh v tých časoch, o ktorých sa už teraz bavíme. Nielen, že národ neexistoval, ani štát neexistoval, ani to slovo neexistovalo. existovali filišinci Peliští a a ich spomienom kontexte už grécky antický grécky historik Herodotos, ale to v žiadnom prípade to nemá ani z Palesu, ani ani eh spomína spomína v podstate filišttincov, >> uhm, >> ale ako historicky ako grécke kmene a a eh predtým pred tým obdobím, o ktorom sme hovorili, pred tou babylonskou ríšou, ktorá ktorá vlastne porazila židovské kráľovstvá, tam existovali vlastne najprv eh eh takto, že spätne, keď ideme v čase tak že existovalo severné a južné židovské kráľovstvo a ešte pred nimi existovalo izraelské kráľovstvo, to staré a severné a južné, to južné kráľovstvo je dnešná alebo vtedajšia Júdea >> uhm >> z ktorej vznikla tá rímska provincia a tá existovala až do dobytia Babylony. Čiže až do až do roku eh h 500 597 pred naším letopočtom a to severné kráľovstvo zaniklo skôr eh tam eh to dobili ešte asičania.

No ale ale môžeme sa môžeme sa dostať k tomu, že čo tam bolo predtým. Eh eh pýtal si sa na kráľa Šalamona. No tak to severné kráľovstvo, obidve tie kráľovstvá existovali od roku 930 pred naším letopočtom. 930 pred naším letopočtom. Eh to to severné zaniklo 722 pred naším. Asíčania a to južné 586 pred naším letopočom, keď ho dobil Babylon. No ale ešte predtým, medzi rokmi 1030 až 930 existovalo zjednotené kráľovstvo izraelské, kde vládol najprv kráľ Saul, to bol prvý izraelský kráľ, potom jeho syn Dávid a potom jeho syn Šalamon.

A kráľ Saul tam začal vládnuť preto, že ho Izraeliti vtedajší požiadali, aby bol kráľom. On bol jeden z tých starešinov. No ale kráľ Dávid je ten, ktorý to je slávny kráľ Dávid, ktorý ktorý ktorého vysokal potom Michelangelo a a ktorý podľa Biblie eh proste porazil opakovane porazil filišttincov. Nie raz opakovane porazil filišttincov. A napríklad eh to je eh vraj trafil toho obra Goliáša tým kameňom z toho z toho praku do hlavy.

To bol kráľ Dávid, pastier. A eh ten už postavil tam, kde je je chrámová hora, v podstate nejaký rudiment chrámu a chrám tam postavil naozaj až jeho syn Šalamun. On okrem toho, že bol veľmi múdry a že dokázal vládnuť v podstate bez nejakých konfliktov, tak eh eh on vystaval chrám a v tom chráme, tam na chrámovej hore vlastne tam, kde je teraz tá Mešica, ten skalý dom s tou kupolou, >> Uhm. Tak tam stával ten Šalamonov židovský chrám a tam sa skrývala v tom chráme eh archa zmluvy eh ktorú si predstavujeme v modernej dobe ako proste nejak nejakú drevenú skrinku zo vzácneho dreva, ktorá skriňu, ktorá obsahovala kamenné tabule, ktoré priniesol z hory syna aj Mojžiš. eh s prikázaniami. >> Hej.

Hej. >> Eh to bol to bolo centrum toho chrám chrámu a to bolo to to toto všetko sa odohralo eh teda teda kráľ Dávid. To je to je naozaj to je to je 1000 rokov pred naším letopočtom. A keď sa bavíme teda o filiščíncoch a Palestíne, tak tí filišinci eh doslova ešte bojovali v tom období kráľa Dávida. Aj Šalamun ešte nejaké zvyšky boli, ale v podstate dá sa povedať, že že tí filišinci, podľa ktorých o 1000 rokov neskôr, 1100 rokov neskôr pomenoval cisár Hadrián, provinciu Júdea, premenoval na Sýria, a Palestína, tak tí filšinci, tí už tam 1000 rokov neboli.

Tí zanikli pred v časoch kráľa Dávida. Neboli vykyožení. Oni jednoducho sply boli splynuli. Hej. >> Splynul. >> Hej. Eh, zaujímavé je, že čo čo tam teda bolo predtým? Eh, predtým eh pred zjednotením kráľovstvom Izraela, tam nebolo kráľovstvo, ale bola tam eh v modernej dobe sa to nazýva teokracia 12 kmeňov Izraela. Teokracia je Božia vláda. a tej teokracii zhruba od roku 1200 pred naším letopočtom do roku 1000 pred naším letopočtom.

A tam sú známe mená z Biblie ako proroci, ako Samuel alebo sudcovia ako Gedeon či Samson. Tí boli považovaní akože eh paradoxne ako ako veľmi sa to podobá na na úlohu kalífa. zástupcovia boží na zemi, ale nemali takú šialenú moc. Mali len právomoc súdiť. >> Uhm. Uhm. >> A nazýva sa to obdobie sudcov. A to obdobie sudcov skončilo, keď práve Židia požiadali Saula, aby sa stal ich kráľom. 1030 pred naším letopočtom. >> Uhm.

A a čo bolo pred tými 12 kmeňmi? No tak bola tam eh dejiny to nazývajú, že aglomerácia kanaánskych. To bol Kanaán mestských štátov. A do tohoto prostredia doputovali Židia pod Mojžišovým vedením z Egypta. >> No keď >> 1200 pred naším letopočnom. sa teda eh pozriem na celú túto naozaj hlbokú a vzdialenú historickú a časovú os, tak eh v podstate počujem eh označenie Palestína prvýkrát od cisára Had Adriána eh a druhýkrát v takom nejakom eh známejšom kontexte, tak práve až v podstate, keď eh to bolo britské mandátné územie. medzitým de facto nepočujem žiadnu zmienku a ak by som sa ale tak pozrel teda do tej súčasnosti, tak eh ak by sme možno trošku vedeli nejak buď špekulovať alebo teda eh s nejakou pravdepodobnosťou eh povedať tak eh na území dnešnej vnímanej Palestíny alebo teda eh územia, kde eh žijú ľudia ktorí eh sa označujú ako Palestínci, tak eh vlastne pôvodne môže ísť o ktorý národ vlastne ak sa takto retrospektívne pozrieme na celú tú genézu, celú tú historickú linku, tak o koho vlastne ide a prečo to tak nejak zotrvalo?

Eh tak eh eh takto, že že ten celý koncept Palestínskeho štátu a a palestínskeho národa je novodobý. Eh ak máme zhrnúť 3500 rokov histórie, možno ešte viac. Možno, možno, lebo lebo lebo lebo keď doputoval podľa podľa biblického rozprávania podľa knihy Genesis v Starom zákone, keď doputoval, doputoval Avram sa volal v tom čase z mesta Ur na územie dnešnej Palestíny dnešného pales dnešného Izraela, eh Avram eh tak eh eh so svojimi kmenimmi, nie kmeňom kmeňmi doslova.

Treba si predstaviť, že to mohlo byť niekoľko tisíc ľudí alebo tak. Tak eh keď zomrel a on mal 99 rokov, keď preto sa volá praotec patriarcha a keď zomrela jeho žena Sára, tak eh v dnešnom Hebrone kúpil jaskyňu. Nedobyl, neobsadil vojensky kúpil od muža menom Efronchetita podľa Biblie. Dokonca cena je známa za 400 šekelov striebra. Šekeľ bola váhová jednotka. Eh, jaskyňu, aby mal kam pochovať svoju ženu Sáru. A dodnes teda je to tá jaskyňa existuje v Hebrone. >> Uhm. a je považovaná za proste miesto posledného odpočinku patriarchov. Čiže Abraháma a jeho ženy Sáry, Izáka a jeho ženy Rebeky a Jakob a jeho ženy Lehy.

A a to považujú ale ináč aj Arabi, ktorí ktorí si adaptovali. eh prorok v podstate na základe odpočutého od židovských obchodníkov, od kresťanov v podstate veľkú časť eh pretransformoval do toho, čo je dnes korán. Tak eh eh považujú to aj za svoju sväteňu. Oni oni volajú pravca Abraháma a Ibrahim. No a ako keby zdieľali proste toto pamätné miesto. No ale ale t eh ten koncept Palestínčanov a Palestíny je je novodobý a on v podstate v časoch britského mandátu, lebo tam bolo za za tie celé dejiny tam bolo fakt všetko okrem palestínskeho štátu.

Naozaj všetko tam bolo. Babyloňania, Alexander Veľký, Kalifovia, eh židovské kráľovstvá, rímska ríša, úplne všetko. Briti, Osmanská ríša, len nie palestínsky štát. všetko tam bolo. No a Palestínčania, samotní palestínski Arabi, teda Arabi z toho územia, eh proste sa sa etnicky eh naozaj ničím ako antropologicky zdôvodniteľným nelíšia od Arabov, ktorí žijú v Egypte alebo alebo v Sýrii alebo v Jordánsku alebo v Iraku alebo v Líbanne alebo alebo proste v celej severnej Afrike. eh a ani sami seba nenazývali Palestínčanmi.

Oni v podstate akoby akoby ten koncept Arabi, ktorí boli boli boli porazení v tej vojne o nezávislosť eh v roku 48, tak až do roku 64 povedzme, eh stále boli iba Arabi. A a tí Arabi, ktorí žili žili eh aj ktorí utiekli z územia dnešného Izraela, žili povedzme v v hm na území západného brehu, čiže bývalej Júde a a Samárie. Tak tam bolo Jordánsko. To to jordánske kráľovstvo anektovalo po 48. roku a tí ľudia, ktorí tam žili, jednoducho boli subjekty jordánskeho kráľovstva.

Neboli žiadny palestínsky národ. To boli Jordánci, Arabi. A tí, ktorí žili v Gaze, tí boli súčasťou Egypta. Tiež sa nijako neodlišovali, nenazývali sa Palestínci. Boli to Egypťania a etnickí Arabi a náboženskí moslimovia. >> Uhm. No a v podstate pod pod eh kurateľov eh sovietskej KGB, ideológov, poradcov a tak ďalej, eh spolu vlastne Sovietsky svet KGB spolu založili už na začiatku sme spomínali organizáciu pre oslobodenie Palestíny.

Tam vzniklo to oslobodenie Palestíny. Celý ten koncept je v podstate ideologický koncept, ktorý poradili Jasírovi Arafatovi eh proste sovietski poradcovia, ruskí poradcovia. >> Vieš, čo možno stojí za zmienku, ak ti do toho skočím? Tak eh Genéza Jasira Arafata, aký mal vlastne pôvod, odkiaľ pochádzal? Bol to ten Palestínec, o ktorom >> nie Jasir, Jasir, Jasir Arafat bol bol >> arabský aktivista, ktorý sa ale narodil v Egypte.

Jeho jeho palestínsky pôvod bol dodatočne vyfabrikovaný KGB, ale to, že sa narodil v Egypte je známe. On nebol No a samotný so slovom oslobodenie, to je to, že že dovtedy aj Arafat, aj všetci odporcovia Izraelu eh nechceli nič oslobodiť. Oni chceli to územie dobyť. Oni hlavne chceli, aby tam nebol židovský štát. Oni to považovali za svoje územie, ale svoje za svoje územie nie z etnických dôvodov, z náboženských dôvodov.

Eh, v podstate v podstate súčasťou islamskeho svetonázoru je, že čoraz bolo dar al Islam, čoraz bolo územie pod správou islamu a vládou Šarie. Tak to je naveky dar al islam a akákoľvek iná vláda je eh v rozpore teda s Božími zámermi a treba proti nej bojovať. Nota bene proti proti takému národu, ako sú Židia. To je aj dôvod, pre ktorý sa Arabi búrili počas britského mandátu proti Britom. >> Uhm. Eh, pretože pretože Briti tam zavádzali neislamské poriadky a zrovnoprávnili napríklad všetkých a a ten tá vzbúra Arabov proti Britom bola motivovaná, by som povedal, eh, náboženským naratívom.

Eh, Arabi na území neskoršej Palestíny britského mandátu sa nebúrili proti osmanskej ríši, lebo to bol kalifát. Oni nemali nič proti tomu, že vládnu Turci. To bolo iné etnikum, ale bolo to islamské. A celý ten koncept palestínskeho neexistujúceho štátu a palestínskeho etnika sú je produkt 60. rokov 20. storočia. Ideológia oslobod. Vtedy vznikol ten koncept, že treba čosi oslobodiť. nevznikol palestínsky štát, vznikol ten termínus technikus, že oslobodiť. >> Uhm.

Možno v úplnom závere, ak by som naviazal na ten tvoj článok, z ktorého sme dnes vychádzali, tak eh na záver tam dávaš v podstate takú akoby básnickú otázku, že teda od čoho treba Palestínu oslobodiť? Eh, keď teda počujeme z rôznych stránistov, ale aj politikov, že free Palestin, tak skús dať takú bodku tomu, od čoho by sme mali oslobodiť Palestínu. Eh, no tak keď to vykrikujú, by som povedal, eh, európske eh pramálo rozhľadené celebrity a aktivisti avicoví a tak ďalej, tak eh tí si predstavujú, že od útlaku a tí si tí si predstavujú, že že židovský štát je tam nelegitímny, lebo obsadil eh ako kolonizátorská mocnosť A to je ten settler kolonializmus, proste ten osadnícky koncept osadníckeho k, že že v podstate je to kolonizačný štát, že imperialistický.

Samozrejme, že neobsadil Izrael nič. Židia sú tam, kde boli odjak živa, kde sa vrátili vlastne >> čiže územie de facto bývalej Judei. >> Hej. Hej. Ale ale eh územie bývalého mandátu bývalej, ale neobsadil, vznikol eh a potom vybojoval. A to vlastne keď keď to vykrikuje Arafat, tak alebo vykrikoval, lebo už je nebohý, tak to je niečo iného, ako keď to vykrikuje, by som povedal, slovenská alebo česká celebrita alebo americká. >> Uhm. >> Lebo on chcel oslobodiť celé to územie od Židov.

Oni vážne chceli z toho územia, ktoré volajú Palestína, chceli vyhnať Židov. Vyhnať alebo pozabíjať. Eh, to nie je žiadne oslobodenie. To, čo oni volajú oslobodenie, je je niečo celkom iného ako to, čo pod tým rozumujú celebrity. >> Alebo možno rozumejú to isté, ale od čoho oslobodiť? No od Židov. To je asi podobné, keď Rusko prišlo oslobodiť Ukrajinu. Hej. Eh, od Ukrajincov. Tak také niečo veľmi podobné. Dobre, Fero, ja ti veľmi pekne ďakujem za dnešný síce rozsiahly, ale veľmi zaujímavý a z hľadiska opäť nejakej faktografie a historického kontextu absolútne natreskaný rozhovor.

Tak eh verím, že podobne eh si budú počúvať a užívať tento rozhovor aj naši poslucháči a diváci, aj keď možno naviac svrstiev, na viackrát, lebo naozaj je to tak hutné obsahom a celou tou chronológiou a genézou eh z historického pohľadu, že je to možno aj ťažko absorbovateľné na na jednu dávku, ak by som to tak povedal. Ale každopádne naozaj úprimná vďaka, že si sem prišiel, mal si ochotu a plus aj tú energiu a všetky tie informácie, ktoré si nám ponúkol.

Takže ešte raz veľká vďaka. >> Ďakujem, že som mohol prísť. Ako naozaj stojí za to čítať dejiny? >> Určite. Hej. Eh, ja tak môžem povedať, že z hľadiska tej histórie blízkeho východu, tak eh ťa vnímam trošku ako takého svojho eh mentora, by som povedal, že naozaj pri tebe stále stále nasávam eh nové informácie, nové fakty skutočnosti, takže je to pre mňa aj vo veľkej miere motivujúce a sám viem, že čo som poznal, vedel predtým, než než sme vôbec nejaký prvý rozhovor sporu viedli verzus teraz, tak si dovolím tvrdiť, že je to môj tiež taký nejaký vedomostný pokrok aj vďaka tebe. >> Ďakujem.