Jacob Yanovsky: “Môj otec prežil Auschwitz. Dnes som veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku." transcript

Ďakujeme vám veľmi pekne za prijatie nášho pozvania na tento rozhovor. Ďakujem. Dobré ráno. Som veľmi rád, že som tu. Teší ma a je to pre nás skutočné potešenie. Prvá otázka. Ste kariérny diplomat s rozsiahlymi skúsenosťami na Blízkom východe a v Ázii. Pôsobili ste aj v Tokiu. Bol príchod na Slovensko vaším osobným rozhodnutím? Povedal by som, že toto je istý druh privilégia, ktoré majú diplomati. Môžeme prechádzať z jednej oblasti odbornosti alebo zamerania na druhú.

Svoju kariéru som začal ako „ázijský typ" — študoval som čínštinu a pred nástupom na ministerstvo som žil v Číne. Môj prvý post bol v Číne, v Čcheng-tu, ako hovorca čínštiny. Myslel som, že sa budem venovať Ázii, no po čase zistíte, že ministerstvo vám dáva príležitosť diverzifikovať sa, spoznávať iné miesta. A tak po niekoľkých rokoch v Ázii som bol vedúcim kurzu pre diplomatických čakateľov izraelského diplomatického kurzu, kde sa školili noví diplomati, a potom som dostal príležitosť prejsť na oddelenie Blízkeho východu, kde sme mali sekciu pre štáty Perzského zálivu, čo bolo najzaujímavejšie oddelenie, pretože sme vtedy začínali budovať nové vzťahy s krajinami Perzského zálivu so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom.

Potom prišiel 7. október a zmenil celé zameranie. No práve to je to privilégium, ktoré máme. Môžete sa rozhliadnuť po svete a vidieť, čo je zaujímavejšie a kam môžete ísť. A úprimne, Slovensko bolo istou formou šťastia, že som sem mohol prísť. Je to veľmi zaujímavé, pretože je to krajina, ktorá má s nami veľa spoločného. Myslím, že sa k tomu podrobnejšie dostaneme v ďalších otázkach. Bol som rád, že som prišiel sem, pretože je to Európa.

Je to miesto, kde... Vzťahy medzi Izraelom a celou európskou komunitou alebo Európskou úniou a Slovenskom sú veľmi zaujímavé a je to blízko Izraela. Môžeme tu budovať mnohé veci. Neexistuje žiadna hranica toho, čo môžeme spoločne dosiahnuť. Som veľmi privilegovaný, že som tu. Keď hovoríte o sebe ako o „ázijskom type" — myslím, že ste polyglot. Ovládate mnohé jazyky, aj ázijské. Nepovedal by som. S čínštinou som si poriadne vylámal zuby.

Bolo to veľmi náročné a stálo ma to veľa energie a času. Moja manželka je z polovice Japonka a z polovice Izraelčanka. Doma rozpráva japonsky s naším synom. Japončine rozumiem, ale hovoriť japonsky mi robí ťažkosti — nepovedal by som teda, že ovládám veľa jazykov, najmä keď tu na Slovensku stretávam ľudí, ktorí ovládajú naozaj veľa jazykov. Ľudia tu hovoria samozrejme po slovensky a česky, ale mnohí aj po nemecky a ukrajinskv.

A angličtina je tu samozrejme veľmi rozšírená. Bol by som teda veľmi opatrný tvrdiť, že ovládám veľa jazykov. Teraz máte príležitosť naučiť sa slovenčinu tu v Bratislave. Takže možno nabudúce, keď sa... Wow. To nezaručujem. Je to veľmi ťažký jazyk, ale samozrejme sa pokúsim. Dobre. Čo vám Slovensko pripúda zaujímavé a kde vidíte príležitosti na prehĺbenie spolupráce medzi Slovenskom a Izraelom? Myslím, že Slovensko a Izrael majú veľa spoločného.

Sme krajiny s podobným zmýšľaním. Bilaterálne neexistuje žiadna hranica toho, čo môžeme dosiahnuť. Slovensko je malá krajina, ktorá má nezávislosť posledných vyše tridsať rokov. Izrael — hovorím o modernom Izraeli — je tiež novou krajinou, vybudovanou ako demokracia. V tom spočíva naša podobnosť. Pokiaľ ide o Slovensko, v Izraeli máme o tejto krajine dobrú mienku — vnímame ju ako dôležitého partnera na Blízkom východe.

Vieme, že je tu veľa vecí, ktoré môžeme robiť spoločne. Izrael si uvedomuje, že geografická poloha Slovenska v strednej Európe môže byť pre izraelské firmy veľmi cenná. Nemáme žiadne výhrady pre spoluprácu so Slovenskom v akomkoľvek odvetví — v oblasti obrany, kybernetickej bezpečnosti, vo všetkom, v čom Izrael vedie. Je to teda veľmi vzrušujúce. Príležitostí je tu naozaj veľa. Neexistujú žiadne hranice. Keď sa zaoberáte diplomaciou alebo medzinárodnými vzťahmi, je to niekedy veľmi citlivé.

Je veľa vecí, ktoré treba brať do úvahy. So Slovenskom je to jednoduchšie vďaka vzájomnému porozumeniu — spoločným hodnotám, dobrej mienke a možnostiam, ktoré pred nami stoja. Dobre. Pred niekoľkými dňami ste sa stretli so slovenským ministrom školstva pánom Druckerom. Diskusia sa sústredila na využitie inovácií a umelej inteligencie vo vzdelávacom procese. Povedie to k nejakej konkrétnej spolupráci? Skutočne verím, že áno.

Myslím, že pán Drucker je veľmi pôsobivý, pokiaľ ide o jeho vízie a ciele. Myslím, že Izrael by mal byť kľúčovým partnerom jeho projektov a zámerov. Napríklad sme hovorili o tom, ako implementovať AI do vzdelávacích systémov, aby učitelia aj žiaci s ňou pracovali zodpovednejšie. Ak ju budete ignorovať, prídete o príležitosť. A ak ju zneužijete, stane sa nástrojom skazy namiesto nástrojom vzdelávania. Je si toho veľmi dobre vedomý.

Je veľmi bystrý. Má hlboké znalosti v tejto oblasti. Myslím, že Izrael môže byť v tomto kľúčovým partnerom vďaka nášmu ekosystému. Ďalšia vec, ktorá bude zaujímavá — Izrael môže ponúknuť mnoho v oblasti pripravenosti škôl na mimoriadne situácie. Máme osobitný model vzdelávania pre nadané deti. Na to sme hrdí — ako identifikovať nadané deti s výnimočnými talentmi alebo vysokým IQ a ako sa im venovať, pretože niekedy sa stratia v systéme, keďže nie vždy zapadajú do bežných vzdelávacích systémov.

Máme teda veľa vecí, na ktorých môžeme spolupracovať. Po tomto krátkom stretnutí s ním sa zdá, že je to správny človek na spoluprácu s Izraelom a máme čo ponúknuť. Skutočne verím, že prinesie mnohé oblasti spolupráce medzi našimi krajinami. Potrebujeme samozrejme správny čas na začatie, ale príde čoskoro. Áno, myslím, že skutočne čelíme dlhodobým výzvam v oblasti vzdelávania — na slovenských univerzitách, ale aj na stredných a dokonca základných školách.

Myslím, že je tu naozaj veľký priestor na rozvoj. Keďže ste spomínali univerzity — existuje tu tiež veľa možností a potenciálu v oblasti medziuniverzitnej spolupráce, pretože Izrael je jednou z popredných krajín mimo Európskej únie v oblasti inovácií a naše univerzity sú špičkové, svetová trieda. Dochádza k silnej politizácii univerzít po celom svete. Myslím, že Slovensko môže byť pre nás veľmi vhodným miestom na investovanie a rozvoj spolupráce vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Aj v tejto oblasti som teda optimistický. Dodal by som, že aj v oblasti vedy je Izrael skutočne pozoruhodný. Izrael je podľa mňa niečo ako druhé Silicon Valley. Máte viac IT spoločností na obyvateľa ako kdekoľvek inde na svete. Ak to porovnáte len so Silicon Valley, je to hlboko zakorenené v našom charaktere alebo mentalite. Je to veľmi izraelský spôsob, ale sme veľmi otvorení. Je to malý trh a vždy hľadáme partnerov, ale potrebujeme nájsť tých správnych.

Myslím, že v Izraeli existuje pochopenie, že Slovensko môže byť správnym partnerom, pretože tu existujú talenty. Ľudia sú tu šikovní. Ste vzdelaní. Jazyk nie je bariérou, a navyše poloha Slovenska v strednej Európe je veľmi výhodná. Samozrejme, Slovensko je malá krajina, ale jej dosah je veľmi veľký. Myslím, že izraelské firmy môžu veľa získať, ak začnú uvažovať o Slovensku. Ďalšia otázka je trochu o temnej stránke našej histórie.

Predpokladám, že poznáte naše smutné dejiny z obdobia druhej svetovej vojny. Slovenský štát na čele s prezidentom Tisom zodpovedal za tragický osud Židov. Zároveň aj po skončení vojny dochádzalo na Slovensku k ďalším pogromom a útokom na Židov. (pokračovanie) Ako ste vy osobne spracovával túto realitu pred príchodom na Slovensko? Keď ste sa predstavili, (pokračovanie) všetko znelo veľmi pozitívne. Dá sa na to nazerať aj pozitívne?

Samozrejme, toto je spoločná história. Je to niečo, na čo musíme vždy pamätať, niečo, o čom treba hovoriť (pokračovanie) a čím sa treba zaoberať. Napríklad budúci týždeň sa koná podujatie v Poprade. 25. marca sa uskutočnil prvý transport do Osvienčimu. Robí sa v tom veľa dobrých vecí s ľuďmi z miestnej židovskej komunity, ľuďmi z vlády. Je tu Židovské múzeum. Je tu pamätník holokaustu v Seredi. Robí sa teda veľa vecí.

No nie je to dosť. Pýtate sa ma — vraciam sa k prvej otázke o tom, prečo som prišiel na Slovensko. Myslím, že mnohí ľudia z môjho priezviska spoznajú, že moja rodina pochádza pôvodne z východnej Európy. Moja rodina bola poľská a z otcovej strany to boli preživší z Osvienčimu. Takže je to aj osobná cesta — pre mňa je dôležité nie ukazovať prstom alebo niekoho obviňovať, ale zabezpečiť, aby sa tieto veci nestali, nikdy viac nezopakovali.

A to je zodpovednosť slovenskej vlády a systému vzdelávania. Myslím, že ľudia to tu chápu. Či sa robí dosť — to je otázka, ktorú treba dôkladnejšie posúdiť. Ale povedomie tu je. Musím povedať, že som rád, že existuje veľa povedomia a že sa o tom hovorí, a táto otázka je príkladom diskusie, ktorá prebieha, pretože nie je to vždy samozrejmosť. Žijeme však v nebezpečných časoch, a to z dvoch hlavných dôvodov. Prvý dôvod: dnes uplynulo 81 rokov od konca druhej svetovej vojny. Živé svedectvá miznú. Ľudia umierajú.

Nemáme už žiadnych preživších holokaustu. Je to generácia, ktorá odchádza. A bude čoraz ťažšie vysvetľovať, možno... Bude ľahšie to popierať. Bude ľahšie pre ľudí poprieť holokaust, keď neexistujú živí svedkovia, (pokračovanie) a to ma znepokojuje. Druhý dôvod: antisemitizmus opäť narastá. Stáva sa módnym javom. Vidíme ho na mnohých miestach. Ľudia sa cítia omnoho pohodlnejšie byť antisemitmi na verejnosti alebo sa hlasnejšie hlásať k antisemitizmu.

Aj to je niečo, čo nás musí znepokojovať, pretože história je poučením, z ktorého sa musíme učiť. Myslím, že Slovensko by v tomto malo ísť príkladom. Pre vaše osobné príbehy, pre to, čo sa stalo v tejto krajine, pre tú temnú históriu, o ktorej ste hovorili, musíte dnes viesť cestu a povedať: toto sa nikdy nesmie zopakovať — tak ako to robíme my ako Izrael. Ako ste uviedli, antisemitizmus je dnes skutočne silný. Zároveň je Izrael stále viac terčom kritiky európskych politikov.

Ako to vnímate? Po prvé, myslím, že existuje istá súvislosť medzi antisionizmom alebo anti-izraelizmom a antisemitizmom. Myslíte si, že sú to dve rôzne veci? Myslím, že ak ste zakoreneným antisemitom, potom ste aj anti-izraelský. Alebo ak ste anti-izraelský, vedie to veľmi ľahko k tvrdeniu: staviam sa voči tomu, čo Izrael robí. Budem teda proti Izraelu. Budem preto proti Židom. Čo je veľmi zjednodušený postup. Takže áno, obávam sa toho.

Myslím, že sa v tejto veci robí po celom svete málo. V poslednom čase vidíme viac. Myslím, že len minulý týždeň, respektíve na začiatku tohto týždňa, sme zaznamenali streľbu na synagógu v Holandsku, aj v Belgicku. Vidíme to všade. Ak ste nepriateľom Izraela, vašim cieľom sa stane židovská komunita. A to sa opakuje. Dobre. No áno, povedal by som, že je to znepokojivé. Pokiaľ ide o európsku kritiku voči Izraelu — nie sme proti kritike.

Môžete nás kritizovať. Sme krajina, ktorá kritiku dokáže prijímať. Sme demokracia. Akceptujeme rôzne názory. Sme národ medzi národmi. Môžem kritizovať Slovensko? Môžem kritizovať Holandsko? Môžem. Akceptujem to. Otázka je, či to prináša nejaký úžitok. Keď hovoríte o príspevku Európy na Blízkom východe, myslím, že tento príspevok je veľmi, veľmi malý. A nerobí sa správnym spôsobom. Namiesto toho, aby vydávala vyhlásenia odsúdenia alebo znepokojenia, Európa nerobí dosť pre to, aby ukázala, že ide o skutočný problém, ktorému Izrael čelí — najmä pokiaľ ide o jeho bezpečnosť.

To je ten bod. V poriadku, prineste svoju kritiku. O tom sa môžeme rozprávať. Ale ak vás to naozaj znepokojuje, ak ste posadnutí Blízkym východom — a posadnutosť tu naozaj je — európski ministri sa každý mesiac stretávajú a hovoria o Ukrajine, kde prebieha vojna na európskom kontinente, aj o izraelsko-palestínskom konflikte, čo je jeden z mnohých konfliktov prebiehajúcich dnes vo svete. V Európe teda existuje posadnutosť.

No aký je váš skutočný príspevok k riešeniu situácie, k väčšej bezpečnosti Izraela alebo k zastaveniu vojen na Blízkom východe? Nie veľký. Viac rečí ako skutočných krokov. To je to, čo ma znepokojuje. Áno, musím sa s vami zhodnúť, pretože si tiež myslím, že médiá sú celosvetovo skutočne posadnuté Gazou a týmto typom krízy. Ale mnohé iné záležitosti na Blízkom východe sú akoby príliš vzdialené. A keď sa hovorí o Gaze, objavuje sa veľa „odborníkov". Áno.

Takže je to posadnutosť. Neviem, odkiaľ to prichádza. Môžeme hovoriť o psychológii a iných veciach, ale to je iný príbeh. Musím vám dať príklad. Keď hovoríte o medzinárodnom práve a podobných veciach — áno, to sa dá diskutovať, ale nedá sa bez kontextu. Nedá sa diskutovať bez pochopenia toho, prečo Izraelu hrozí nebezpečenstvo alebo prečo čelíme existenčným hrozbám. Nemôžete diskutovať o správaní Izraela bez pochopenia toho, čo sa stalo 7. októbra, ani bez pochopenia jeho bezpečnostnej situácie.

Toto teda nie je prezentované v plnom kontexte. Nedeje sa to so zámerom prispieť k riešeniu situácie alebo k pomoci s ňou. A len pripomínam — Izrael čelil hrozbám zvonku od samého začiatku svojej existencie. Myslím, že na to ľudia neustále zabúdajú. Dokonca niektorí slovenský europoslanci prevzali naratív, že Izrael pácha genocídu v Gaze. Je to skutočne rozšírený naratív v mnohých oblastiach — (pokračovanie) vrátane vzdelávania a univerzít.

Dá sa toto tvrdenie úspešne vyvrátiť? Povedal by som, že ktokoľvek si myslí, že Izrael pácha genocídu, prejavuje po prvé povrchné chápanie situácie. Veľmi povrchné chápanie. Po druhé, zneužíva pojem genocída. (pokračovanie) A tým krivdí genocídam, ku ktorým vo svete skutočne došlo. Je to súčasť novej módnej vlny — čerpať informácie zo sociálnych médií, stať sa obeťou dezinformácií, hlboko sa nepúšťať do pochopenia situácie.

Izrael nielenže nepácha genocídu — Izrael zastavuje genocídu páchanú na vlastnom národe, čo je ďalší zločin. Nie je to len o tom, že sme boli napadnutí 7. októbra a bránime sa. Armáda vynaložila veľké úsilie na to, aby civilné obyvateľstvo nebolo terčom útokov ani poškodené. Samozrejme, je to ťažké, keď nepriateľ skrýva za civilné obyvateľstvo. A druhý zločin spočíva v tom, že sa im darí šíriť naratív o genocíde, hoci pravda je presne opačná.

A úprimne, je to veľmi, veľmi otravné. Je to veľmi otravné, keď to ľudia hovoria. Genocída musí byť spáchaná s úmyslom spáchať genocídu. A to je niečo, čo robí Hamas. A to je niečo, čo chce urobiť Irán. Izrael sa len bráni. Samozrejme, sme silní. Máme silnú armádu a je veľa obetí. Môžete hovoriť o opatreniach na zastavenie toho, ale pozrite sa na fakty. Pozrite sa na to, čo sa deje. Pozrite sa, čo sa Izrael pokúša dosiahnuť.

Použiť len slovo genocída voči Izraelu je veľmi povrchné a absolútne nesprávne — nesprávne použitie tohto pojmu a nezodpovedá to realite na dnešnom Blízkom východe. Vráťme sa do Bratislavy. Na Slovensku ste relatívne nedávno, ale aké sú vaše prvé dojmy a čo sa vám tu páči najviac? A čo bolo pre vás možno najnezvyklejšie? Cítim sa tu veľmi vítaný. Moja rodina a ja sa tu cítime ako doma. Je to pekné mestečko. Hovoríme mu mestečko, pretože je malé, ale je veľmi príjemné.

Teraz je tu aj dobré počasie, však? Tiež... A tak, ako som hovoril na začiatku, máme medzi krajinami tú podobnosť zmýšľania. Komunikácia je tu veľmi prirodzená. Keď sa stretnete — nehovorím o ľuďoch, ktorí kritizujú Izrael a mnohí z nich nikdy v živote nestretli Izraelčana, alebo vychádzajú z iného chápania — ale komunikácia je veľmi plynulá medzi Slovákmi a Izraelčanmi. Existuje tu... istá mentalita, ku ktorej sa možno prihlásiť.

Cítime sa v tomto meste veľmi pohodlne. Cítim, ako som povedal — neexistujú žiadne hranice toho, čo môžeme ako krajiny dosiahnuť. Samozrejme, Izrael teraz bojuje za vlastnú bezpečnosť. Ale až príde čas, bude veľa vecí, ktoré môžeme robiť spoločne. Toto miesto si teda užívam. Slovensko je z diplomatického hľadiska veľmi žiadané. Mnoho izraelských diplomatov chce sem prísť, pretože je to pohodlné a príjemné na život. A rozvíja sa, myslím.

Tí, ktorí tu boli pred 15 alebo 20 rokmi, dnes vidia inú Bratislavu. Je to teda veľmi príjemné mesto na život — a sme tu veľmi šťastní. Udržiavate blízky kontakt so slovenskou židovskou komunitou? Môžete uviesť nejaké príklady? Myslím, že na Slovensku existuje malá židovská komunita, aspoň organizovaná. Myslím, že je tu niekoľko tisíc ľudí, okolo 2 000 až 3 000, niečo také. A myslím, že robia vynikajúcu prácu (pokračovanie) pri uchovávaní židovskej pamäti tejto krajiny.

Myslím, že židovská pamäť Slovenska je súčasťou identity Slovenska, nie? Ľudia, Židia tejto krajiny, boli veľkou súčasťou tejto komunity. A židovská komunita odvádza skvelú prácu, aby toto dedičstvo zostalo súčasťou dnešného Slovenska. Myslím, že tvrdo pracuje (pokračovanie) na zachovávaní židovskej pamäti tejto krajiny. Sú pre nás ako veľvyslanectvo skvelými partnermi. Spolupracujeme s nimi veľmi úzko. (pokračovanie) Veľmi si vážim partnerstvo, ktoré spoločne budujeme.

Sú úžasní a robia to skvele. Mohli by ste pomocou SWOT analýzy opísať silné a slabé stránky súčasných slovensko-izraelských vzťahov, ako aj príležitosti a hrozby do budúcnosti? Možno ak môžete priblížiť svoju víziu. Vraciam sa k tomu, čo som hovoril — ako krajiny s podobným zmýšľaním, s demokratickým zriadením, neexistujú žiadne obmedzenia, čo môžeme spoločne dosiahnuť. Viac ako to — na ďalšej rovine vnímame Slovensko ako krajinu, ktorá nepolitizuje odbornú spoluprácu medzi Izraelom a Slovenskom. Čiže ak môžeme spolupracovať v oblasti vedy, technológií a vzdelávania, môžeme to robiť bez ohľadu na politickú situáciu — čo je veľmi dôležité.

Myslím, že Slovensko môže byť pre Izrael veľmi príťažlivé z dvoch — možno aj viac — dôvodov. No dva hlavné sú: geografická poloha Slovenska, ktorá môže slúžiť ako brána do celej Európy. A tiež si myslím, že tu je veľa talentov. A rozvíja sa — ľudia tu hovoria po anglicky, sú vysoko vzdelaní. Môžeme spoločne urobiť mnohé veci — pre izraelské firmy prichádzajúce na Slovensko by to bol veľmi múdry krok. Pokiaľ ide o slabé stránky — je to celá európska situácia.

Ak odložíte bokom tú posadnutosť konfliktom, je ľahšie podnikať a spolupracovať. Slovensko nie je v epicentre ako iné západoeurópske krajiny, čo je v tomto prípade výhodou. A Slovensko sa teraz viac otvára svetu — Ministerstvo zahraničných vecí SR sa snaží byť aktívnejšie na Blízkom východe, čo je tiež pozitívne. Ak by som hovoril o niekoľkých príležitostiach — zameriavame sa a snažíme identifikovať, my ako veľvyslanectvo, aké budú hlavné témy — hlavné oblasti na spoluprácu v rámci slovensko-izraelských vzťahov.

A povedal by som, že uvažujeme o zdravotníckych technológiách. Myslím, že je veľa vecí, ktoré môžeme robiť spoločne v oblasti zdravotníctva. Hovoríme o implementácii nových technológií v zdravotníctve. Hovoríme o digitalizácii zdravotného systému, pripravenosti na mimoriadne situácie. Bohužiaľ, no zároveň aj šťastne, sme svetovými lídrami v oblasti pripravenosti na mimoriadne situácie. Aj to patrí do zdravotníckych technológií.

Energetická bezpečnosť. Izrael je lídrom vo vyhľadávaní energetických riešení — zelenej energie. (pokračovanie) Ako aj bezpečnosť kritickej infraštruktúry — keď hovoríme o kybernetickej bezpečnosti a fyzickej ochrane kritickej infraštruktúry, tu máme veľa čo ponúknuť a môžeme spolupracovať. (pokračovanie) A možno aj automobilový priemysel — Slovensko je v ňom vedúcou silou. My síce v Izraeli autá nevyrábame, ale priemysel napojený na automobilové odvetvie je u nás veľmi rozsiahly.

Je tu veľa vecí, na ktorých môžeme spolupracovať. Poľnohospodárstvo je ďalšia oblasť. Príležitostí na spoluprácu je teda naozaj veľa. A šikovní ľudia na Slovensku to identifikujú a vnímajú Izrael ako kľúčového partnera. Pretože Izrael odvádza dobrú prácu. Máme čo ponúknuť v tejto oblasti. Teraz sa môžeme preniesť na Blízky východ. V lete 2025 bola akcia proti Iránu označená ako 12-dňová vojna. Ako hodnotíte súčasnú situáciu s Iránom?

V júni sme mali tú 12-dňovú vojnu, keď sme si mysleli, že iránsky režim sa poučil — a zjavne sa nepoučil. Od júna — ak sa pozriete na graf — sme predpokladali, že ich program jadrových zbraní sa zastavil, ale oni sa ešte rýchlejšie pohli k svojmu cieľu mať jadrovú zbraň. Uvažovali aj o ukrytí svojho programu hlboko pod zem, mimo dosahu Izraela alebo USA. Z našej strany sme dospeli k záveru, že ide o bezprostrednú a zároveň existenčnú hrozbu.

Existenčná hrozba je niečo, čo je veľmi ťažké vysvetliť krajinám po celom svete — pretože ktorej inej krajine dnes hrozí existenčné nebezpečenstvo? Nejde o to, že by hovorili len o sebaobrane. Toto je ich jasná ideológia od začiatku tohto režimu. Hovoria priamo, že nemôžu koexistovať s Izraelom — smrť Amerike, smrť Izraelu. A to nie sú len heslá. Pracujú na tom. A to bola ich stratégia číslo jedna — nie priniesť prosperitu vlastnému ľudu ani blahobyt, nie stať sa akceptovaným národom, len hľadať spôsoby, ako zničiť Štát Izrael.

Snažili sme sa s tým vyrovnávať mnoho rokov, no dospeli sme do bodu, keď nekonanie bolo nebezpečnejšie ako konanie. Išlo o bezprostrednú, hroziacu a existenčnú hrozbu, s ktorou sme sa museli vysporiadať. Niekedy — a toto sa tiež ťažko vysvetľuje ľuďom vo svete, najmä dnes v Európe — nemáte na výber. Ak riešite radikálny, fanatický a vražedný režim — a nepozerajte sa na nás, oni zabíjajú vlastných ľudí. Áno, myslím, že v uliciach zavraždili okolo 50 000 ľudí.

Ani neviete, aké sú skutočné čísla. Je to 30 000 až 50 000 ľudí. Vtedy odpojili internet a odpájajú ho znova. A myslím, že ho odpájajú nie preto, že sa boja, čo sa dozvie svet, ale preto, že vlastné obyvateľstvo je veľmi prepojené — snažia sa mu zabrániť, aby sa dostalo do kontaktu so svetom alebo chápalo, čo sa dnes vo svete deje. Žijeme v roku 2026 a iránsky ľud je utláčaný na úrovni, ktorá je skutočne smutná. Dnes je mimochodom Novrúz — iránsky Nový rok, perzský Nový rok.

A je to jeden z dôvodov — pomôcť iránskemu ľudu vziať späť to, čo mu patrí. Ale pre nás išlo iba o vysporiadanie sa s touto hrozbou. Niet teda inej cesty. Nemyslím si, že sa iránsky režim poučil. Myslím, že pre neho neexistujú žiadne skutočné dôvody na zachovanie tohto režimu, okrem brutality voči vlastnému ľudu a mať spoločného nepriateľa — Izrael a USA. Ale to vlastný ľud neprijíma. Čísla hovoria, koľko Iráncov je proti tomuto režimu — 80 až 95 percent ľudí je proti nemu.

Nemajú podporu — nie sú legitímni v očiach vlastného ľudu. A roky sme hovorili, že iránsky režim nie je hrozbou len pre Izrael. Je hrozbou pre celý Blízky východ. A dokázali to ich útoky na vlastných susedov. Susedov, s ktorými majú diplomatické vzťahy. Susedov, ktorí si mysleli, že udržiavanie vzťahov s Iránom im pomôže vyhnúť sa fyzickej hrozbe — čo sa ukázalo ako omyl. Ohrozujú teda vlastných susedov, ale sú hrozbou aj pre Európu.

Videli sme, že mierili na Turecko, mierili na Cyprus. Je to teda viac ako len hrozba pre Izrael. Možno sme na prvej línii alebo len robíme tú ťažkú prácu, ale ide o hrozbu pre celý región. Stabilita na Blízkom východe bude oveľa väčšia bez tohto režimu. Mimochodom, Irán vnímame ako existenčnú hrozbu z troch dôvodov. Hlavným dôvodom je samozrejme jadrová hrozba — že sa pohybujú veľmi rýchlo k dosiahnutiu svojho cieľa mať jadrovú zbraň.

Druhým je ich program balistických rakiet — (pokračovanie) majú rakety, ktoré môžu dosiahnuť strednú Európu. Viem, že je to veľmi ťažké — myslím, že aj Slovensko je v ich dosahu — (pokračovanie) a ospravedlňujem sa, viem, že to Slováci neradi počujú, (pokračovanie) ale po tretie — ich stratégia dusenia Izraela prostredníctvom organizácií ako Hizballáh a Hamas. Útok 7. októbra by sa neuskutočnil bez súhlasu, možno vedenia, možno výcviku zo strany Iráncov.

Stoja za všetkým škodlivým správaním, ktoré sa dnes odohráva na Blízkom východe. Myslíte si, zo svojho pohľadu, že Irán je schopný transformácie na skutočne demokratický režim? Musím byť úprimný — nie sme v biznise zmeny režimov. Nie je to naša vec — musia to urobiť oni sami. Musí to vzísť od ich vlastného ľudu. Na rozdiel od Iraku alebo iných príkladov, ktoré ľudia porovnávajú s Iránom — hovoriac, že by sa z neho mohol stať zlyhaný štát ako Irak po roku 2003 — je tu veľký rozdiel.

A ten rozdiel spočíva v tom, o čom hovoríte. V Iráne existuje veľmi silná, sekulárna a vzdelaná spoločnosť. Irán mal v roku 1979 35 miliónov obyvateľov a dnes sa blíži k 100 miliónom. Takmer strojnásobili svoju veľkosť od revolúcie. Väčšina populácie je teda mladá. Mnohí sú prozápadní. Mnohí sú sekulárni. Mnohí túžia po slobode. Po druhé, majú históriu samosprávy. Nie je to krajina, ktorú by — ak sa pozriete na mapu Blízkeho východu — vyznačili európski diplomati na začiatku 20. storočia.

Je to skutočná krajina. Je to perzská civilizácia. Veľmi bohatá civilizácia, ktorá v minulosti svetu veľa ponúkla. Majú vlastnú hrdosť. A preto verím iránskemu ľudu. Verím, že dokáže svoju krajinu vziať späť a stať sa úžasnou krajinou, akou bola v dávnej minulosti. Môže byť veľkým prínosom pre Blízky východ. A to je niečo, pre čo by sme mali byť optimistickí. Myslím, že je to skutočne smutný príklad. Ale aj keď si uvedomíte, že Irán disponuje (pokračovanie) alebo môže mať balistické rakety, ktoré môžu dosiahnuť Európu, strednú Európu, Izrael — myslím, že ľudia musia byť rozumní.

Je predmetom diskusie, či tento režim je pre týchto ľudí skutočne dobrou voľbou. Zjavne nie. A nielen to — tyrani a diktátori vždy padnú. Áno. Otázka je len: za ako dlho? Príkladom, ktorý by svet nemal nasledovať, (pokračovanie) je prípad Severnej Kórey. Existuje od 50. rokov 20. storočia. Má jadrové zbrane. Preto je s ňou veľmi ťažké niečo urobiť. Je hrozbou pre celý región — pre Japonsko, Čínu (pokračovanie) a Južnú Kóreu.

A keďže má jadrové zbrane, s týmto režimom je veľmi ťažké niečo urobiť. A hlavnými obeťami sú vlastní ľudia. Ak by Irán získal jadrovú zbraň, bol by to ďalší prípad Severnej Kórey. Ale nielen to — sú tiež radikálni, fanatickí, náboženskí (pokračovanie) nárokovatelia hegemónie na Blízkom východe, čo nemôže byť (pokračovanie) akceptované. S týmto režimom teda neveríme, že existuje akákoľvek (pokračovanie) dobrá budúcnosť pre ich vlastný ľud.

A myslím, že to chápe aj ich vlastný ľud. Vidíme vo svete veľa prozápadných a proizraelských demonštrácií iránskej diaspóry. Je zaujímavé, keď niekedy vidíme — ospravedlňujem sa za výraz — ignorantov na internete, ktorí kritizujú to, čo sa dnes deje, prvá odpoveď, ktorú dostanú na sociálnych sieťach, je od samotných Iráncov: čo viete o tom, čo sa deje? Toto sme ochotní mať. Takže áno — mali by sme byť optimistickí, že toto je správny čas.

Je to historický moment, (pokračovanie) keď možno môžu krajinu vziať späť a stať sa veľkým stabilizátorom — príspevcom, národom medzi národmi, krajinou, ktorá prispieva regiónu a svetu. Je to významná krajina. Niečo, čo môže byť skvelé. Možno len jedna otázka v súvislosti s Iránom. (pokračovanie) Prečo existuje taká veľká podpora pre ľudí v Gaze alebo dokonca pre Hamas a všetko s tým spojené? A keď ľudia, európski ľudia, vidia zavraždených ľudí — iránskych ľudí — v uliciach, nie sú takí (pokračovanie) hlasní v protestoch?

Myslím, že je to veľmi dobrá otázka — a veľmi ťažká na vysvetlenie. Po prvé by som povedal, že ak tvrdíte, že ste humanista, liberál, ktorému záleží na tom, čo sa deje v Gaze, a nemáte nič povedať o Iráne — strácate svoju dôveryhodnosť. (pokračovanie) To je bod číslo jeden. Dobre. Potom ste určite zasiahnutí anti-izraelskou posadnutosťou. To je jediná vec, ktorá vás motivuje. Áno, vyzerá to tak. To vás motivuje. Nejde o skutočné znepokojenie tým, čo sa deje.

Je to anti-izraelská motivácia. Povedal by som tiež, že sa to stalo trendom alebo módou — a s tým musíme my ako Izrael zápasiť. Je to istý druh politiky identity. Mnohí ľudia — mladí ľudia v liberálnom svete — sa stotožňujú s liberálnymi myšlienkami a hodnotami. A myslia si, že izraelsko-palestínsky konflikt je súčasťou toho. Musíte stáť na jednej strane. Nemáte kritické myslenie. Nepremýšľate samostatne. Nesnažíte sa pochopiť, čo sa deje, ani pozrieť na svet širšie.

A táto posadnutosť aj v Európe len prehlbuje tento druh povrchného chápania situácie. Takže áno — je to veľmi dobrá otázka. Je to pre nás veľmi otravná otázka. Musíme sa s ňou vysporiadať. Musíme pochopiť, ako — možno ako Izrael — dosiahnuť, aby ľudia premýšľali samostatne. Nepotrebujem, aby ste boli pro-izraelskí. Potrebujem, aby ste chápali situáciu, boli voči sebe úprimní a kriticky uvažovali o tom, čo sa deje. Nejde o to, byť pro-toto alebo pro-tamto.

Ide o to, byť voči sebe čestní. Viete, ak zajtra vypukne konflikt niekde na svete, premyslite si to — nevyberajte si strany len preto, čo robia vaši priatelia, alebo čo vidíte na sociálnych sieťach. Alebo len na základe emotívnych videí a fotografií šírených na sociálnych médiách. Alebo antisemitských. Dobre. A záverom — myslíte si, že je možné účinne čeliť alebo bojovať proti antisemitskej propagande a antisionistickým naratívom?

Pretože vy to, myslím, dobre vidíte — ako to vyzerá v Európe a globálne. Myslím, že táto otázka má niekoľko rovín. Po prvé, antisemitské prejavy na miestach ako Slovensko by mala riešiť slovenská vláda alebo samotná komunita — je to poučenie z vašej vlastnej histórie, s ktorým sa musíte vysporiadať. Prepojenie medzi antisemitizmom, antisionizmom a anti-izraelskými postojmi je veľmi ťažké riešiť, pretože dnes žijeme v dobe dezinformácií a povrchného chápania situácie.

O tom sme hovorili. A my ako Izrael sa s tým snažíme vysporiadať tým, že sme veľmi úprimní o tom, čo sa deje, a prezentujeme realitu tak, ako ju chápeme a vidíme. Niekedy je to hlbšie a ťažšie uchopiť a pochopiť. Je to ako prísť s nožom na prestrelku. Nie sme na rovnakej úrovni, keď bojujeme proti dezinformáciám alebo anti-izraelskej propagande. A je to aj veľmi emotívne. Veľmi emotívne. No verím, že možno je toho viac, než čo vidíme.

Neviem, či je anti-izraelských ľudí toľko, koľko sa zdá, keď to sledujeme na sociálnych sieťach. Niekedy jeden človek robí veľký hluk. Vyzerá to, akoby mal veľa priaznivcov. Myslím, že mnohí ľudia chápu — a budú chápať v budúcnosti — prínosy, ktoré Izrael prináša svetu v oblasti mäkkej sily. Sme krajina, na ktorú som hrdý, pretože máme čo ponúknuť. V mnohých oblastiach — v poľnohospodárstve, v technológiách, vo vede, v inováciách, v zdravotníckych technológiách.

V mnohých z týchto oblastí sme vedúcou silou a robíme to v mimoriadne náročnej realite. Krajiny, ktoré chápu, čo môžeme dosiahnuť, chcú s nami spolupracovať a chápu, aké dobré veci Izrael svetu prináša. Vždy je tu taký jednoduchý test pre vás. Ak ste tak veľmi proti Izraelu, bojkotujte všetko z Izraela — každú technológiu, všetko vo vašom živote, čo pochádza z Izraela. Bude pre vás veľmi ťažké žiť ako moderný človek v dnešnom svete. Ľudia naozaj radi selektujú. Áno, ale nakoniec to vyústí do pochopenia toho, čím táto krajina prispieva svetu.

A myslím, že — najmä keď bude Blízky východ stabilnejší — keď som pracoval so štátmi Perzského zálivu, s krajinami, s ktorými sme nemali žiadne vzťahy — vybudovali sme tieto vzťahy v roku 2020, čo podľa mňa bolo najväčším diplomatickým úspechom 21. storočia. Vybudovali sme mier, ktorého základom bolo to, čo môžeme dosiahnuť spoločne ako krajiny, ktoré chcú svetu priniesť niečo dobré. A to bol veľmi, veľmi silný základ, ktorý naše krajiny stále spája.

Toto je niečo, v čom jednoducho musíme pokračovať — pracovať za to, v čo veríme, a naďalej robiť svetu dobré. Veríme v to, čím sme, a v našu cestu. A samozrejme, ak pochybujete o tom, že Izrael má právo existovať, potom — v poriadku — to je vaša posadnutosť. Nebudem sa vám z toho zodpovedať. Pýtate sa, prečo má Slovensko právo existovať? Alebo prečo majú iné krajiny právo existovať? Toto je veľmi povrchné uvažovanie.

Záverom, Jakob, môžete adresovať slovenským divákom nejaký odkaz — pozitívny odkaz? Áno, myslím, že dobré časy prídu čoskoro. Myslím, že musíme byť optimistickí — a sme. Izraelčania sú od prírody optimisti. Musíme byť optimistickí, pretože inak nemôžeme budovať túto úžasnú krajinu, budovanú pod hrozbou od samého počiatku nášho štátu. Myslím, že veľa Izraelčanov chce cestovať na Slovensko. Chápu krásu tejto krajiny. A myslím, že čoskoro budeme mať viac príležitostí navštíviť Blízky východ — pre Slovákov navštíviť Izrael.

Som teda veľmi optimistický, pokiaľ ide o to, čo sa deje. Dúfam, že táto posadnutosť Izraelom sa skončí, trochu opadne a prídu dobré veci. Dobre. Skutočne obrovské ďakujem vám za tento rozhovor. A dúfam, že sa ešte stretneme. Bolo mi skutočné potešenie stretnúť vás. Bolo to potešenie. Ďakujem vám za pozvanie. Ďakujem.