Diana Atzmon Weinberg: V deň, keď Hamas vracal rakvy zavraždených detí, zistila, že je tehotná. transcript

Vitajte pri počúvaní a sledovaní ďalšieho podcastu portálu argument.sk. Mojou dnešnou hosťkou je Diana Atmon Weinberg, Bratislavčanka, ktorá sa pred rokmi rozhodla žiť v Izraeli. No a je známa instagramovým profilom Tel Avivian from Bratislava. Eh, so sebeastnou iróniou a bez zbytočných zdvorilostných filtrov búra dezinformácie a hoaxy spojené s Izraelom. Zároveň ľudský približuje každodenný život v Izraeli od kultúrnych šokov cez gastronómiu až po materstvo a najbližší bunker.

Diana, v tejto chvíli hneď na úvod veľká vďaka, že sa konečne podarilo stretnúť sa spolu. My sme už ten rozhovor dohadovali pár mesiacov vzad, ale proste okolnosti nedopriali, takže veľká vďaka, že si bola ochotná prísť. >> Ja ďakujem za pozvanie. Naozaj veľmi si to vážim. No asi jedna z našich troch asi takých fanúšikov verných. >> Áno, ja som veľmi verný fanúšik. [smiech] >> Super. To sme sa už tak rozprávali, že teda ty si naozaj jeden z tých ľudí, ktorý eh sleduje naše podcasty a sú preňho zaujímavé, takže nás to samozrejme teší a je nám to takou poctou.

Aj. Eh začnime teda hneď prvou otázkou. Čo ťa vlastne motivovalo pre život v Izraeli? Či to teda bola taká tak klasická nejaká romantická idylka, zoznámila si sa s Izraelčanom a bum bác bolo pobalené a išla si do Telvivu. >> Eh, určite to idilka nebola. Eh, ono to bolo také, že ja keď som vlastne spoznala z toho v toho toho vtedajšieho eh priateľa izraelského, tak sme plánovali nejaký život, že v Európe, lebo pre mňa Izrael, ja som tam v živote nebola. blízky východ, samozrejme predsudky.

Takže my sme tak plánovali, že budeme v Holandsku, čo je niekde, nie je to na Slovensku, nie je to v Izraeli, je to v Európe. No a potom v lete som ho prišla navštíviť do Izraela a som si povedala, že vau, že toto je úplne, že krajina pre mňa. Lebo ja som vždy v Európe od malička mala problém s takými tými eh eh čo sa patrí, čo sa nepatrí. A toto mi vyzerali úplne vyhovovalo, že tam vlastne sa patrí všetko a keď sa niečo nepatrí, tak vám to povedia rovno do očí. >> Hej, hej, hej. >> A nebudú to hovoriť za chrbtom.

Takže toto mi veľmi vyhovovalo a samozrejme mi vyhovovalo more a eh jedlo, ľudia. Takže ja som si tú krajinu úplne hneď zamilovala. Samozrejme, má svoje vtedy ešte nelietali rakety, ale aj potom, keď začali tie rakety lietať, tak som to akože nikdy neľutovala. >> Uhm. No eh ty teda ako som spomínal, tak eh jednak máš Instagramový profil, ktorý teda rozbíja rôzne mýty a plus samozrejme aj kadejaké tie konšpirácie o Židoch, o Izraeli.

Eh, tak eh možno taká otázočka jednoduchá, že s akým najväčším eh bullshitom alebo teda mýtom si sa stretla v posledných týždňoch? >> Uhm. Eh, taký ten, čo ja pokaždej, keď vidím nejaký ten nový mýtus alebo nejakú tú novú konšpiráciu o Židoch, tak ja najprv to pozerám a si hovorím, či to ako tí ľudia naozaj myslia vážne alebo alebo si proste len robia srandu, lebo to niekedy akože fakt, že si to ako nemôže byť pravda, hej?

Napríklad teraz najnovšie, čo som počula, taký môj obľúbený je to, že eh priame lety z Telavivu do Popradu začali kvôli tomu, pretože idú kradnúť vodu spod Tatier. Hej? A toto ja keď som to počula, mi to nemôže byť pravda. A potom mi to niekto preposlal nejaké video na nejakú pani, ktorá ktorej nebudem robiť reklamu, ale proste to tam úplne s vážnym eh to tam úplne akože vzdelala ako fakt. Potom to ešte sa snažila predať na svojom Hero Hero, akože, aby to počúvali o tom viacej, lebo toto je akože >> naozaj Židia idú kradnúť do Tatier, hej?

A potom ďalšie, čo bolo teraz, ak je ak bol ten eh mondiál, eh tak eh >> Egypt prehral s Argentínou, pretože tá lopta bola vyrobená v Izraeli. Bol tam čip, aktivovali ten čip počas zápasu a prehrali. To sú také tieto moje obľúbené. A ešte ich bolo fakt strašne veľa, že vlastne ja som si uvedomila, že zemetrasenia, ktoré sa dejú na svete, to všetko robia Židia. Uhm. >> Keby bolo náhodou zemetrasenie v Izraeli, tak aj to spravia Židia, pretože aby sa aby si nemysleli o nich, že teda, že to oni robia tie zemetrasenia >> a aby ich potom ľudia ľutovali.

Takže akože to je ja myslím, že nie je konca. Tá studnica tých konšpirácií o Židoch je nevyčarpateľná. >> A ja neviem, či to akože a či sa mám na tom baviť, lebo tí ľudia skutočne tomu veria, hej? >> Uhm. >> A tieto konšpirácie dávajú tej určitej vrstve eh ľudí pocit, že oni tomu rozumejú viacej ako my a oni sa potom cítia veľmi dobre >> a a >> no asi tak by som tomuto povedala tyto, že >> hej. Áno, veď to koniecov všeobecne pri [odkašľanie] akýchkoľvek konšpiráciách platí a teda psychológovia to tiež zdôrazňujú, že >> ten človek potom nadobudne pocit, že teda vie o niečo viac, že on pozná pozná to tajomstvo sveta. >> Aký je tvoj obľúbený mítus? >> Eh, >> ok.

To až radíme svetra. Akože >> vieš čo ja popravde už eh ako ja to len tak prelistujem a nesnažím sa to ani držať v hlave. >> Uhm. A všeobecne proste pre mňa je to niečo také, že som z toho jednak pobavený, na druhej strane som smutný, lebo proste viem, že títo ľudia majú aj voličské právo, bohužiaľ a tým pádom potom eh no >> hej, >> veci vyzerajú tak, ako vyzerajú, takže >> eh je to za mňa taká tragédia a beriem ich trošku ako takých eh nešťastných ľudí, ktorí by potrebovali pomoc. >> Uhm.

A sám som v podstate to aj evidoval, zažil v rodine. Takže, [smiech] takže >> tie rôzne ako také eh proruské naratívy a podobne, to všetko ide tak ruka v ruke a potom sa to preskupi aj na Židov. >> Takže Takže asi tak eh z mojej strany. No eh poďme teda o kúsok ďalej. Eh, neviem presne koľko rokov už vlastne žiješ v Izraeli, ale každopádne evidujem, že tam žiješ naozaj už dlhší čas. Tak v čom možno sa zmenilo tvoje uvažovanie, hodnoty, ale aj trebárs nejaké zlozvyky?

A je niečo, na čo sa pozeráš eh zásadne úplne inak ako pred odchodom do Izraela? Ako si možno veci vnímala tuná, kým si žila na Slovensku a ako ich úplne inak vnímaš teraz? >> No ja som si na sebe všimla, že som taká drzejšia. >> No vidíš, ja nežijem v Izraeli a tiež tým trpím. Takže >> tak eh eh Hej, to som si všimla. Takisto som si všimla, že keď eh som v nejakom rade niekde čakám v nejakom rade hocikde tuto na Slovensku alebo tak, tak ja idem automaticky do toho izraelského módu, že čakám v rade a nikto ma nesmie predbehnúť, lebo tam >> to je jedno v akom rade si.

Vždy niekto príde zrazu z boku a ja sa idem len spýtať niečo a zrazu alebo keď sa chvíľku nepozeráš, tak ťa proste predbehne. >> Takže toto som si všimla. Eh všimla som si, že dokážem ľahšie prijať kritiku, keď je konštruktívna a keď ide z takého nie nejakého eh odsudzujúceho eh smeru, hej? Teda viem akože prijať, že viem sa ako tým pádom na sebe zapracovať, viem >> eh to prijať a a nejakým spôsobom zlepšiť to, čo som kde som spravila nejakú chybu.

Eh, toto viem, ale neviem, čo by som ešte také, že z Izraela, čo ma tak zmenili. Som tam 15 rokov približne, čo je fakt už dosť dlhý čas. [vzdychanie][lapanie po dychu] >> Ale stále mám samozrejme to Slovensko nejak v srdci a eh ešte stále na tie izraelske pomery som eh slušnejšia proti [smiech] >> proti mojim spoluobčanom. Akože oni sú super, len sú drzí a >> hej a kto tam bol, tak vie. [odkašľanie] Hm. >> Oni sú veľmi milí ľudia.

Keď sa napríklad niekomu niečo stane na ulici, tak sa samozrejme hneď zapoja. >> Tam neexistuje, že by že by ma niekto obťažoval v v električke alebo v autobuse, to vieme v akom dopravnom prostriedku. Tak samozrejme hneď sa zapoja. Oni sa tak radi zapájajú, akože keď sa napríklad aj niečo deje, napríklad aj keď začne tá vojna. >> Uhm. >> Eh, sirény alebo tak, tak oni vyslovene so sebou akože držia ako ľudia. >> A to nehovorím, že teraz len Židia tam.

To sa budem znova opakovať. To sú proste moslimovia, kresťania, eh, Židia spolu. Proste jedno, keď je vojna, tak ako držia spolu, ukrývajú sa spolu, srandu spolu, robia si z toho >> ako nejakú sa to nejak nejak spracovať a >> eh hej, >> čiže nie je tam taký ten slovenský a asi aj už celoeurópsky modus operandy, že keď sa niečo deje, tak v lepšom prípade vytiahnu mobil a nakrúcajú si to, ale nepomôže nik to. Ale určite sa nakrúca tiež to samozrejme, ale eh je tam taká tá >> tiež >> eh také to fungovanie, že keď sa niečo deje, tak eh ideme to nejak spolu vyriešiť a pomáhame tým ľuďom a vždycky majú taký nejaký ten zmysel pre tú spravodlivosť, >> hej, >> že keď najme tomu, >> neviem, niekto napadneak, nie, že to sa nejak nedeje, teraz nechcem povedať, že teraz niekto na tom napadá nejakú ženu alebo tak, ale majú proste taký ten zmysel, že keď sa deje nejaké nepravie nepravo, tak eh tak sa zapoja. že nie akože a to som si všimla akože aj na sebe napríklad keď tu sa niečo stane tak ja samozrejme akože niekomu sa snažím pomôcť alebo >> to je tiež taká tá kvázi drzosť a >> hej eh aj pred týmto rozhovorom sme trošku debatovali spolu a zastavili sme sa aj teda pri tých rôznych [odkašľanie] milých aj nemilých komentároch sa vyskytujú v online priestore aj priamo pod nejakými tvojimi príspevkami, ale všeobecne k téme Židov a Izraela.

No ja som síce už tuná hovoril, keď si sa ma pýtala, že ktorá je moja najobľúbenejšia konšpirácia o Židoch, tak proste ja už to ako keby tak filtrujem, že prejde to len cezo mňa a ani to nejak eh detailne si nevšímam. Eh, ale každopádne z tvojho teda pohľadu, tak keď čítaš takéto protiraelske komentáre na internete, tak eh čo ťa ešte tak dokáže prekvapiť najviac, že sú nejaké také fakt, že rekordné bludy, ktoré alebo napríklad aj vyslovene [odkašľanie] z pohľadu možno tej ľudskej agresie, >> uhm, >> že čo čo ťa ešte vie tak nejak, že doslova, že prekvapiť a prefackovať, keď to vidíš a čítaš. >> Takto, aby som nezabudla, ja by som sa na úvod chcela veľmi krásne poďakovať všetkým hejterom, ktorí mi komentujú príspevky, pretože oni, neviem, či si to uvedomujú, ale oni mi strašne pomáhajú akože algoritmu, ale akože ja >> ja si tak stále hovorím, lebo ja ja im to ja im pokaždý, ja som akože slušný človek a oni vlastne trávia nad tým ten svoj čas.

Oni tam vlastne komentujú nejaké tie svoje názory a nadávky a a proste investujú do toho ten svoj čas, ktorý by mohli investovať inde. >> A ja im za to vždy slušne poďakujem, hej, lebo to je vlastne ich čas. Pomáhajú mi. Ďakujem. Znova chcem poďakovať. >> A druhá časť otázky bola, že čo ma ešte dokáže eh prekvapiť v tých komentároch. Čo ma dokáže prekvapiť, je to, že vlastne Izrael je krajina eh ku ktorej sa vyjadruje najviac ľudí, ktorí ju nikdy nenavštívili.

Uhm. >> A robia to veľmi sebavedomo. Vedia úplne všetko, ako to tam chodí. A vlastne eh čo mňa prekvapuje to, že oni mám samozrejme sú takí ľudia, ktorí sa o to zaujímajú a chcú počuť ako [odkašľanie] vyzerá ten život v Izraeli, ale potom sú takí, že čo mi idú vlastne vysvetľovať po mojich 15 rokoch v Izraeli, ako to vlastne v tom Izraeli vyzerá. A ja si tak hovorím, že že po prvé prečo majú na to čas, prečo akože trávia týmto akože čas, hej, že a potom druhé, že odkiaľ vlastne berú takú tú istotu, že oni to vedia lepšie a v živote v Izraeli neboli.

A to ma tak ako prekvapuje, že že oni si skutočne myslia, že to vedia lepšie a sa mi to snažia teda akože vysvetliť a snažia sa mi otvoriť oči. >> Uhm. >> To ma ako to som z toho taká, že že ďakujem. >> Uhm. Ale toto akože je taká danosť viacerých takých eh slovenských internetových prorokov a mudrcov, ktorí naozaj, že tak fascinujúco sa bavedomo presviedčajú o viacerých veciach, eh nech sa to týka čohokoľvek. Takže áno, na toto asi je talent na Slovensku, ale nielen na Slovensku, všade asi. >> Slovenska. >> No ja si pamätám taký ten tvoj príspevok.

Neviem, či to bolo pol roka dozadu alebo možno viacej, keď si tak argumentačne rozbila dojemný fejkový status slovenského europoslanca Braňa Ondruša, >> ktorý nedávno vlastne neúspešne kandidoval aj na šéfa odborárov. Tak skús nám to viac priblížiť. A čo ťa vlastne tak vyhecovalo, naštartovalo analyzovať jeho príspevok eh vyslovene do detailu. Ja si pamätám, že tam si ešte aj určovala, identifikovala krajinu pôvodu Kojeneckej fľašky, eh, ktorá tam bola na tej emotívnej fotografii. >> No tak ja by som najprv chcela vysvetliť, čo som ešte nikdy nikde nepovedala verejne.

Eh a to je to, že ja keď som bola malá v prvej triede, tak som mala proste takú príhodu s mojou pani učiteľkou, že nám porozdávala výkresy a ja som jej povedala, že ja mám svoj tvrdý výkres. Ešte som jej ho ukázala, ona, že to je v poriadku a všetkým dala také mäkké výkresy. No a my sme si potom začali stavať akože sme robili takého nejakého takého, že tak jak harmoniku sme to prekladali >> a sme si postavili takého motýlika.

No a všetkým to krásne tak akože spravil sa im taký krásny motýlik. No a mne z toho tvrdého výkresu vyšlo hrozne. No a pani učiteľka eh mi povedala, že no tak ty máš toho motýlíka škaredého, ty včeličku nedostaneš. Všetci dostali včeličku a ja nie. >> A ja som jej hovorila, ale ja som vám ukazovala, že mám ten tvrdý výkres. Vy ste povedali, že to je v poriadku. Ona nie, neukazovala. Úplne ma proste >> ak sa to volá gaslighting alebo také niečo, že to sa vlastne nestalo. >> A vlastne odvtedy, keď eh ja narazím na nejaký na nejaké klamstvo a viem, že to je klamstvo, tak mne sa to spáruje s týmto, hej?

A vtedy eh ja musím ukázať, že že to je klamstvo. No a toto, keď som vlastne videla eh tento príspevok od pána Ondruša, ktorý mimochodom ako z môjho detstva to bol, [smiech] >> keď vyšiel na obrazovku, to celá obývačka, keď tam bola babka, tak všetci proste nedýchali, lebo to bol veľký fešák a >> to bol akože pre nás to bolo hej. A ja som si uvedomila potom po tomto príspevku a po tých ďalších príspevoch on to bol nebol jediný príspevok, ktorý on dával na Izrael.

Ja som si vlastne pochopila, že celé to detstvo som sa pozerala na predĺženú ruku čítačky, že ona vlastne on bol vlastne len taká čítačka nejakých správ a že pravdepodobne asi s tými informáciami nevie úplne narábať. >> Uhm. >> Čo ako ma troška tak akože aj sklamalo a eh ja som si pozrela ten jeho príspevok a hovorím si, že že je to veľmi na emóciách ten príspevok. jeho a si hovorím, že ja som sa pozrela, tam bola zástrčka do do prúdu a hovorím, že ale takúto my nemáme túto. >> Tak som ešte potom pozerala aj tú fľašu a mne to trvalo 15 minút.

Hej. >> Potom mi trvalo, ja neviem, tri štyri hodiny, kým som to nahrala, zostrihala a tak. A eh to je to je vlastne ten problém s tými dezinformáciami a na internete, že kým ja vyvrátim jedno klamstvo, príde ďalších 10 >> príde ďalších či 10 100. Uhm. >> No ale eh potom tá odpoveď pána, ja som aj napísala, že ja viem presne ako on bude reagovať. On proste to nejakým spôsobom obráti a ja som neviem čo. Určite mu tam niekto napíše.

S ňou sa nezapodievaj to. Ona je propagandistka a islamofóka. Neviem, čo tam všetko o mne hovoria. >> Uhm. >> Takže a presne taká reakcia, ak som predpokladala, to nemohlo byť, že on by prost on by povedal, že viete čo, máte pravdu, ja to stiahnem, pomýlil som sa. >> Hej, on z toho mohol vykľučkovať. Ako keď mne nejak niekto napíše, že niekde som niečo napísala zlé, tak ja to buď stiahnem, ospravedlním sa, poviem áno, máte pravdu.

Eh, čo sa mi takto stalo vlastne s jedným prípadom, že tiež mi hovorili, že šírim dezinformáciu o tom, že homosexuálov eh zhadzujú v gáze zo strechy. A ja som celý čas bola v tom, že hej, oni ich fakt zhadzujú zo strechy. A potom som si to vyhľadala, že nie, >> že oni ich naozaj nezhadzujú zo strechy, iba im odrezávajú hlavy. Hej. Tak som sa potom ospravila, mali ste pravdu. >> Iba im odrezávajú hlavy. >> Iba. A teraz týmto týmto Branom Ondrušom, on vlastne teda reagoval presne ako som predpokladala.

On tam vlastne potom napísal, ona je platená a neviem čo, že že on to bolo úplne také, ak som očakávala. No >> a bolo to jednoduché, lebo to bolo jednoduché dohľadať si ten jeho príspevok, teda tie >> overiť si ten príspevok. Potom som našiel vlastne celý celú tú genézu toho príbehu toho bábätka, že to bolo nejaké pakistánské bábätko, ktoré bolo predčasne narodené. nebolo to vyhladované bábätko z gázy. A neviem, potom si človek hovorí, že teda keď keď teda skutočne v tej Gáze je taký hrozný hladomor.

Prečo treba používať pakistánské deti na nejaké zobrazovanie? Však v Gaze je plno mobilov, plno smartfónov, však tam každý človek je skoro už eh novinár, všetko sa tam fotí. Každý jeden, každá jedna vec sa proste fotí. Oni napríklad presne vedia, kam tá bom. To sa napríklad tiež nikto nezamýšľa nad tým, hej, že letí eh plno záberov je takých, že proste záber na budovu, padne bomba, vybuchne ten záber a proste aké to je hrozne, pozri, ak bombardujú.

A nikto sa nezamýšľa nad tým, že odkiaľ oni vedeli, kam presne tá tá raketa alebo tá bomba alebo to, čo kde je Izrael, odkiaľ oni presne vedeli, kam to dopadne. No odkiaľ to vedeli, pretože ich informovali dopredu. No a nad tým sa tiež nikto nezamýšľa. >> A >> eh a no tak tak to by som asi tak povedal. >> Možno ešte k tomuto predsa je taká doplňujúca otázka. Eh, lebo určite je nejaký v úvodzovkách kvalitatívny rozmer medzi tým, keď nejaké hoaxy a klamstvá šíri verejne známa osoba verzus teda bežný nejaký smrteľník, ktorý celý čas žije na internete a >> eh zrejme teda asi 24 hodín denne trávi v izbe alebo v obývačke, kdekoľvek doma.

Tak eh v čom je podľa teba to také práve najväčšie nebezpečenstvo a zároveň, že prečo si tí ľudia neuvedomujú nejakú svoju spoločenskú zodpovednosť, aspoň takú elementárnu? >> Fú. Eh, [smiech] vau. Ja som na materskej. Ja ťa to toto toto [smiech] bola komplikovaná otázka. Ja nie som nejaký odborník a tieto veci, ale hm čím si neved? Neviem. Oni poved, že to sú ďalšie dosahy. Čím viacej emócií to má, to sú tým väčšie to je dosahy to má.

Ja napríklad nereagujem na takých tých eh hm známych eh propalestínskych aktivistov. Ja sa snažím reagovať tak, že ja ani nie som akože ja nie som ani proti tým, čo máme na Slovensku, tých propalestinskych aktivistov. >> Ja ako osoba necítim žiadnu nenávisť voči nim. nebudem ich nebudem písať ich príspevky, že sú neviem eh teroristi alebo [odkašľanie] niečo, hej. >> Eh, ja proti nim akože naozaj nič nemám. Ja keď eh vyvraciam nejaké ich eh eh dezinformácie alebo nejaké veci, ktoré neviem, či to oni robia akože vedomé, väčšinou robia vedome, niektoré robia nevedome, že proste len >> uhm >> hej.

Tak ja len vyvraciam tie ich eh fakty, ktoré oni fakty tie ich názory, ktoré dali, tak iba to vyvraciam. Nie som akože proti nim. >> Eh eh no čo som chcela povedať. [smiech] My si sa toto stavovať často. >> Nevadí, nevadí. Eh tam zrejme asi som >> ja počkaj. Áno, že som, že som, že teda vyvracam teda týchto propalestinských aktivistov, ktoré nemajú ešte nejaké dosahy, tak sa im nerobíme ani nejakú nejak reklamu. Uhm. >> Ale keď už napríklad ako ten pán Ondruš už má nejaké dosahy >> a má nejaké eh neuvedomuje si tú svoju zodpovednosť, tak vtedy vlastne, že nastúpim ja a mu to tam akože nejak vysvetlím. >> Ale eh no je to tak.

Eh, dobre. čo sa týka v podstate tvojho pôsobenia v online priestore, eh z hľadiska teda toho obsahu, čo sme hneď v úvode spomenuli, že jednoducho snaží sa vyvracať eh tie rôzne nezmysly a podobné veci o Židoch a Izraeli. Tak eh čo sa týka možno zase keď to zoberieme z tej pozitívnej stránky, tak eh tí, ktorí naozaj, že nie sú nejakí hejteri, tak eh vyjadrujú aj títo ľudia nejakú podporu eh tomu, čo robíš a vedia pochváliť, lebo zvyčajne zase tí takí >> v úvodzovkách normálni ľudia, ktorí necítia potrebu hejtovať všetko, tak zvyčajne sú skôr tak ticho, že proste pozrú si to, ale nekomentujú A dostávaš teda aj nejakú takú podporu? >> Určite áno.

Keby že ho nedostávam, tak už by som s tým dávno prestala. A hlavne presne len kvôli tomu, že dostávam naozaj fakt, že enormné množstvo podpory eh od eh podporovateľov, ktorí ako nejakým spôsobom sledujú to dianie. Ďakujem za tie informácie, ktoré dostanú bežne do správ. Takže len vďaka nim pokračujem, pretože tá stále tá podpora alebo také tie tie dobré komentáre alebo tie dobré správy stále prevažujú. Hej, čo ma akože teší. >> Ale >> čo ma troška eh desí je to, že títo ľudia sa to boja povedať verejne.

Takže znamená, že oni mi proste nejak eh vyjadra tú podporu súkromne, ale napríklad potom sa so mnou nechcú odfotiť, lebo [smiech] sa boja, hej, že nebudem sa ja fotiť so Židovkou. Hej. A no to je také smutné, ale čo už, no proste žijeme v takej dobe, ale hovorím si tak ešte lepšie ako nič. >> Hm. >> Že aspoň, že tá podpora je teda takýmto spôsobom. Eh, čo si veľmi vážim. >> Uhm. No predsa len jedna taká otázka eh a možno oblasť eh o ktorej sme sa predtým eh nerozprávali, respektíve sme si tie okruhy nejakých tém nenaznačili.

Je to na tebe, či budeš nebudeš odpovedať. Eh, ale teda zaujíma z toho tvojho osobného života možno to, že či teda ty aj eh reálne praktizuješ vieru. Eh, a plus teda aký význam má pre teba osobne eh to také možno najintímnejšie jadro tvojej viery. >> Uhm. No takto ja celkovo viera pre mňa je veľmi taká akože ako si povedala, že intímna vec, lebo ja mám pocit, že akonáhle začnem o tom rozprávať, ja by som o tom mohla rozprávať hodiny, samozrejme, >> ale mám taký pocit, že kebyže začnem o tom rozprávať veľa, tak si niekto môže myslieť, že sa ho snažím akože pozri, toto je lepšie, pozri pozri, >> čo nechcem.

Hej? >> Takže keď sa vyslovene naozaj, že niekto spýta akože súkromne, tak samozrejme mu ako na to odpoviem. Eh, čo môžem povedať je to, že ja som konvertovala. Ja som konvertovala tri roky to trvalo. Vôbec to nebol jednoduchý proces. Je to veľmi komplikovaný proces, čo je dobré, lebo eh tým pádom vlastne ten človek musí skutočne ukázať, že že mu na tom záleží, >> že to nie je len také, že neviem hm nie je to jednoduché, hej.

Bolo to naozaj ťažké. Ja som vlastne vtedy s terajším manželom sme to vlastne museli eh prejsť celý ten proces spolu, aj keď on bol Žid. Takže aj on tam vlastne musel byť, čo som ako z toho som mala najväčšiu hrozu, lebo ten bol taký akože jeho to nejak veľmi nebol nebol nejaký akože >> uhm >> a potom ma prekvapilo, že vlastne keď sme chodili na tie kurzy tri roky, tak pokažde, keď sa niečo rabin spýtal, tak on všetko vedel. som [smiech] zistila, že on je vlastne úplný bifloš.

On všetko vedel a eh hej, bol to taký zaujímavý proces. No a vlastne s tým prvým manželom my sme my sme sa potom rozviedli a to bolo tiež my sme mali my sme vlastne absolvovali ten >> židovský eh rozvod, čo je tiež zaujímavá vec. Je to akože, nebudem si z toho robiť srandu, ale je to také, je to taký vtipný zážitok pre celkovo. My sme sa obidvaja my máme veľmi spolu veľmi dobré vzťahy. >> Eh, čo ľudia, ktorí ma sledujú, tak vedia, že máme fakt, že krásny vzťah s bývalým manželom.

A eh bolo to veľmi, my sme sa, my sme sa tam skoro akože vybuchli do smiechu, lebo tam vlastne ja to popíšem, hej, tam oni po prvé ten rozvod sa píše rukou, hej? To znamená, že on sa musí napísať rukou a píše sa, ja neviem asi dve hodiny. Takže dve hodiny tam čakáš, keď oni napíšu ten rozvod rukou. >> A teraz keď on pisuje ten ten rozvod, tak on sa nesmie pomýliť. Keď sa pomýlí, musí písť od znova. [smiech] >> A teraz čo bolo veľmi dôležité, že vlastne >> to nám [odkašľanie] povedala tá naša právnička, že nesmiete povedať, že máte nejakú prezívku. >> Uhm. >> Hovorím„Dobre, tak som povedala tej mojej svedkyni, čo tam bola so mnou, lebo tam každý musí mať svojho svedka. >> A ja som hovoril,"Nemám žiadnu prezývku." Hej. nebol, nemáme žiadnu prezvku.

Ona, že jasné, jasné. No a došli sme teda tam boli tí traja rabini, ktorí akože rozhodovali. Oni tam akože ešte skúmajú eh či je ten rozvod naozajm >> hej. Lebo v židovskej viere rozvod je v poriadku, že to nie je akože proste niečo nefunguje, tak sa ide ďalej, hej. >> No a teraz ona bola z toho taká vystresovaná, lebo to je také, vieš, dôjdeš tam, máš tam tých troch rabinov a teraz sa ťa niečo pýtajú a oni sa pýtajú, dobre, ty si tu za túto Dianu, má nejakú prezívku?

A oná„J, ja som Dia. Nie, [smiech] nie má prezívku. A že dia a ja hovorím„ie, nemám, nemám. Po slovensky som balačeščka hovorím, nemám prezývku. Nie, nemá. Tak som to tak akože nejak som to tak rýchlo tak toto. No a potom >> to vlastne funguje tak, že vlastne musíš ísť nejaké tri kroky tam doľava, doprava, potom dáš si to pod ľavú alebo pod pravú pazuchu, si to nepamätám presne, potom sa musíš otočiť a potom >> je taký ten >> eh moment, keď eh teraz neviem, či on alebo ja, myslím, že on alebo už neviem presne ako to bolo.

Ja som to tuším chytala, hej? On vlastne my sa nesmieme dotknúť a on vlastne ten rozvod, ten rozvodový papier >> eh spustí dole. A ja ho musím chytiť a teraz, keď to padne na zem, tak sa to píše odznova. Takže ja som sa proste úplne akože našteľovala, že to idem chytiť >> úplne hchytaj to, prosím ťa, lebo akože nebudú ďalšie dve hodiny. [vzdychanie][smrkanie] Chytila som to. >> Hej. Potom som zase som odkráčala, neviem nejak tak to tam bolo a to bol to bol taký zaujímavý zážitok.

O tom som tiež ešte nikdy nehovorila, >> ale je to také vtipné, hej, že to je super. Každá viera má také [smiech] tie svoje vtipné zážitky a eh hm a potom vlastne o nejaký týždeň neskôr som tam bol taký jeden prísny rabin a on sa na mňa stále pozeral tak prísne a ja som ho potom stretla o týždeň neskôr v autobuse a stále sa na mňa pozeral prísne. [smiech] Ja neviem, či nešiel overiť náhodou niečo, že ale bolo to také vtipné, >> hej.

Hej. A neviem, ako som sa k tomuto dostal aj teraz, ale >> eh ale každopádne veľmi veľmi zaujímavý príbeh. Eh >> aj že ako viera, hej, že aké mám >> No a ešte keď keď teda môžem ešte do toho opäť trošku vstúpiť, eh, tak eh ja som napríklad až teraz teda, keď si vravela, že si konvertovala, netušil som, tak to znamená, že ty si predtým eh bola katolíčka alebo evanjelička alebo >> Ja som vždy mala nejaký ten eh eh vzťah viere. >> Uhm.

Ja som bola jediná z rodiny, ktorá chodila s babkou do kostola a rada som počúvala tie biblické príbehy. >> Hej. >> Takže ja ja si myslím, že z toho si môže každý zobrať niečo veľmi dobré. Samozrejme, to nesmie preháňať a to je jedno, aká to je viera. >> Áno. >> Takže ja som bola vždy tak orientovaná na niečo vyššie a na nejaký vyšší zmysel alebo tak. A to samozrejme nechcem teraz ponižovať niekoho, kto neverí alebo tak.

Každý >> proste musí mať nejak nastavené tie svoje hodnoty >> eh podľa niečoho, hej. Eh a nemusí to byť automaticky viera, môže to byť, ja neviem, jóga alebo [smiech] proste niečo také. Eh musí vedieť, že kde kde je dobro a zlo. >> Takže tak je to u mňa, no. S tou vierou. >> Uhm. Dobre. Tak eh teraz opäť trošku preletíme do Izraela a som zvedavý, že čo sa týka možno ty ty si už trošku charakterizovala, že aké je to izraelské prostredie.

Myslím z pohľadu ľudí, že jednoducho je tam taj určitá typ eh otvorenosti, drzosti, dravosti možno aj tak eh z tvojho pohľadu existuje nejaká taká tá izraelská vlastnosť eh ktorá by podľa teba prospela Slovákom a naopak eh je možno niečo, čo na Izraelčanoch doslova neznášaš a irituje ťa to do špiku kosti? >> [vzdychanie][lapanie po dychu] >> na Slovensku akože nechcem nejak, aby to zase nikto nezobral tak, že teraz idem urážať Slovákov, lebo ja naozaj Slovensko, ja som taký ten Slovák, čo ide do zahraničia a stále na to Slovensko hrdý, že stále má >> eh máme tu veľa dobrých vecí, ktoré si neuvedomuješ máme.

Napríklad materská je super a tak, že máme tu tri roky materskej. Eh, ale čo by si mohli akože Slováci, že napríklad samozrejme na Slovensku sú ľudia, ktorých keď dáš nejaký nápad, tak oni sa budú snažiť nájsť nejaký spôsob, ale >> veľakrát sa stáva, že máš nejaký nápad a povedia ti 10 dôvodov, prečo to nepôjde. Hej? V Izraeli to je vždy niečo máme nejaký ten nejaký ten nápad >> eh a ideme teraz hľadať spôsoby, ako to pôjde, hej?

To je to je na Izraelčnoch také, že naozaj oni eh tým, že sú nieže kvázi akože leniví v dobrom zmysle, že nebudú robiť niečo navyše, nebudú ako ozubené koliesko. >> Oni si nájdu nejakú tú cestu, aby to nemuseli robiť takto, ale proste aby to našli tak. Hej. To to je to je taká dobrá vlastnosť >> a čo by si Izraelčania mohli zobrať od Slovákov je napríklad to, že by si mohli napríklad či mať trošku viacej okolie, hej?

Lebo Izrael majú takú šálnu vlastnosť, že oni sa vedia postaviť úplne, že do stredu do stredu cesty sa vedia postaviť a oni proste nevidia, že tam akože nejaký koridor alebo tak, že oni nevidia, že tam niekto čaká s kočíkom. >> Hej. >> To toto asi také, že ma tak irituje, ale hm na eskalátory som si už vlastne zvykla. To som mala tak dlhodobo, že som oni vlastne na eskalátoroch sedia stoja v dvojradoch a u nás to je väčšinou tak, že je tam jeden ten priestor je tak áno.

Aby človek mohol predbehnúť. >> Hej. A potom mi niekto hovoril, že hovorili nejaký, že pozrel nejaký výskum a že vraj to je rýchlejšie, keď tam stoja v tých dvojradoch. Neviem. >> Hm. >> Neviem. Takže asi tak, že čo by som si >> eh [vzdychanie] ohľadom tých eh výmeny vlastností. No teraz trošku prejdeme do tvojej eh pozície matky. Ehm, je to síce možno trošku tak eh neviem či to povedať, že vulgárne eh povedaná otázka, ale tak eh ide skrátka o to, že či si ty z pozície matky dvoch malých detí >> a jedného veľkého, >> jedného veľkého >> dokážeš vlastne zvyknúť eh na tú každodennú realitu Izraela? to znamená sirény, eh hrozby bombových raketových útokov, či už teda z územia Gazy alebo Libanonu a Iránu.

Aká je tá atmosféra? Dá sa nejakým spôsobom eh voči tomu obrniť, vytvoriť si v úvodzovkách nejakú imunitu emočnú aj doslova nervovú a tak, aby si v podstate sa nebála tým pádom len o svoj život, ale teda aj život detí a celkovo ako tú situáciu zvládaš. >> No keď začala prvá raketa, keď som prvýkrát začala raket počula sirénu, tak som nevedela, čo mám robiť. Ja som myslela, že to je asi zemetrasenie alebo čo. Tak som vyšla na ulicu. >> Uhm. >> Že úplná blbosť.

Eh to bolo myslím, že v roku 2014 alebo nejak tak. 2000. No nejak tak. A odvtedy my máme v správach všade v televízii, v médiách nám vysvetľujú, ako sa máme správať, čo máme robiť, ako jednať s deťmi, eh také nejaké tie základné eh eh čo máme robiť, keď to teda začne, hej? >> Uhm. A ono, keď to začne, tak vtedy je vlastne obrovský adrenalín a tak. A dôležité je, aby sa človek, aby človek jedol, aby človek popri pomedzi tie sirény sa snažil dajme tomu osprchovať a fungovať nejakým spôsobom ďalej, hej? Že bude mať teda nejaké naplánuje si nejaké činnosti počas toho dňa a bude teda robiť bude pôjde to podľa toho plánu. >> Takisto s deťmi treba nejakým určitým spôsobom jednať, eh vysvetľovať im nejakým spôsobom situáciu, keď na to majú kognitívne funkcie, hej? alebo osemmesačná, tá je ešte v poriadku, ale >> eh ona už vlastne tuším, že dvakrát zažila také tie odstreľovania a to má len osem mesiacov >> a 3, a pol ročný ten už zažil tuším, že aj tri štyri vojny a 11 ročný to už ani to už ako v poriadku, že úplne eh my sme takí vytrénovaní akože nie je to takto.

My sme máme obrovský luxus v Telive, lebo my máme 10 15 minút na rakety z Iránu, eh na rakety z Jemenu, čo je obrovský luxus, hej? Lebo do detí na mobil upozornenie, že teda máš vyhľadať nejaký najbližší bunker, lebo sú na ceste rakety. Takže to je obrovský, to je strašne veľa času. >> Lenže potom sú ľudia napríklad ako boli v okolí Gazy. >> Hm. eh odkedy sa Izrael stiahol z Gáy, že vlastne odtiaľ vysťahoval tých 20 000 Židov, eh, ktorí tam predtým v Gáze bývali, eh akože pre nejaký mier, tak eh eh tým, že ich odtiaľ vysťahovali, tak oni získali ešte ako takú také viace väčšie sebavedomie, začali ešte viacej ten Izrael odstreľovať a tam tam tí ľudia mali 15 sekúnd na to, aby sa ukryli.

Tam proste ceva a dom, hej? Či akože červená farba znamená v preklade. To je vlastne signál, že teda ide idú rakety a oni mali iba 15 sekúnd a takto žili. >> Uhm. >> 20 rokov. Hej. 20 rokov takto žili až do 7. októbra. Teraz vlastne ich neostreľujú. Teraz je vlastne okolie Gazy, najbezpečnejšie miesto eh v Izraeli, pretože už teraz ich prestali odstreľovať. Ale oni 20 rokov žili v tom, že hocikedy, aj keď akože nebol nejaký vyhrotený konflikt.

Oni proste vždycky poslali nejakú jednu raketu, dve rakety, či ja neviem, či to boli rakety. To boli také tie malinké >> eh neviem, čo to presne bolo. Ja nie som neviem, ale eh 15 sekúnd na to mali. >> A teraz odkedy začal vlastne útok 7. októbra, tak eh eh z Gazy, tak v Libanone myslím, že 8. októbra Hizbala teroristické hnutie, ktoré pôsobí v Libanone sa hneď pridalo. Ako prvé začalo páliť na Izrael a začalo páliť vlastne stále a tam tiež takisto ľudia majú iba 15 sekúnd na to, aby sa schovali.

Takže tam tí ľudia sú na tom oveľa horšie. Odtiaľ ich vlastne vysťahovali, evakuovali ich odtiaľ. >> Takže ja ako z pozície niekoho z Telelavivu si tak stále hovorím, že stále sa na ten eh eh poloprázdny pohár snažím pozerať akože je poloplný, hej? Že stále dobre, že mám tých 15 minút, že to je akože luxus. Samozrejme, keby nám tá raketa padla na hlavu priamo na náš dom, tak to neprežijeme. Hej? Keď to nám to padne priamo na bunker, tak to proste neprežijeme.

Lenže >> nemá význam eh žiť v strachu a báť sa niečo, čo sa ešte nestalo. Keď sa to stane, tak [odkašľanie] už ti to bude jedno. >> Hej. A hm to to je také nejaké taká tá moja akože hm cesta, ako sa s tým vyrovnávať. A takisto mne veľmi pomohlo eh celé tieto vojenské reality mi pomohlo moje schopnosti, ktoré som nadobudla. vo free divingu, čo je vlastne voľnonádychové potápanie. Eh, to je eh neviem, či som to počul niekedy.

To je >> počuť počul, >> že vlastne sa ponoríš, ale bez kyslíkovej >> eh fľaše. >> Áno. To si mi pripomenula hneď film Magická hlbočina. >> No to je presne ono. A tam vlastne pracuješ so svojou hlavou a ty sa naučíš dávať eh nebezpečné myšlienky, hej? Lebo vlastne ty keď si v tej vode a sa ponoríš, tak eh ty musíš proste tie tie myšlienky, ktoré ti hovoria, že že nemáš dosť kyslíka a zomrieš a tak ďalej, tak ty sa to snažíš dávať bokom.

A to to presne robím, keď eh >> keď je toto, tak ja som v nejakom takom tom režime, >> že eh proste nejakým spôsobom fungujem >> a dávam tieto myšlienky bokom, lebo keď si na suši, tak už ti to ide ľahšie, hej? Keď si tam dole a nemáš kyslík a naozaj, tak >> to je fakt pracuješ s tou hlavou. Takže toto mi akože veľmi pomáhalo a takisto mi veľmi pomáhalo v tých prvých mesiacoch, keď sme eh keď teraz začala tá vojna, tak ja som eh na tom Instagrame to bola taká forma terapie, >> že som informovala o tom, čo sa deje.

Len som ako dávala nejaké tie reporty, teraz sa stalo toto, teraz sa stalo toto, teraz toto. >> Tak to bola taká eh činnosť, ktorá mi dávala pocit, že sa to ako keby nedeje mne, že to ako z takého pohľadu tretej osoby. No a ja keď si teraz pozerám spätne niektoré tie moje storky alebo tak, že vlastne ako sme my žili, >> áno, >> že je to, že je to fakt hrozné. >> Uhm. >> Ale nejdem sa ľutovať, eh, pretože tá armáda je silná, tá armáda to ustála.

A keď si spomeniem na to, že aký v akej pozícii bolo Izrael pred 7. októbrom a v akej pozícii je teraz, tak to je obrovský rozdiel. Hej, >> vlastne keby nás keby nás napadli toho 7. októbra všetky tie strany, hej, keby nás napadol aj Hiszbala naraz, aj Irán, aj Jemen, aj nejaké tie irske milície, aj zo Sýrie, možno Asad, neviem, by sa tam pripojil a možno ešte aj Egypt by sa tam niečo chcelo ukrojiť. >> Uhm. >> To ja si neviem predstaviť akože ako by sme toto ustali. >> Uhm. >> My sme mali také akože nie, že neviem, nechcem to povedať, že šťastie ako šťastie, nie?

No [vzdychanie] sa nedá povedať, že to je šťastie, lebo to, čo sa tam stalo toho 7. októbra, to bolo niečo hrozné. Ale tým, že vlastne ten vodca toho Camasu bol taký egocentrický a myslel si, že on porazí ten Izrael a začal na vlastnú pesť >> a eh Hisbala vôbec neboli pripravení, vôbec nevedeli o tom. Oni boli takým spôsobom akože nahnevaní. >> Eh takisto Irán vôbec nečakal, že také niečo spraví. Eh SinuR ako z Gazy. >> Tak eh keby začali tým, že vlastne on začal ako sám na vlastnú pes, tak Izraela to aký takým spôsobom nejako akože ustal, hej, že ustal, no.

Tie straty boli stále hrozné, hej. Ale keby keby keby tam nežili takí ľudia, ako tam žijú, hej, že napríklad otec sa hodí na granát, aby uchránil svoje deti alebo eh dôchodkyňa zoberie auto a ide ľudí nosiť cez tie ostreľovacie zóny, kde boli samí teroristi. Ľudí ako lebo sanitky sa tam bá ísť alebo sanitky nebolo dosť sanitiek. >> Uhm. Uhm. >> Keby tam neboli takí ľudia, tak tam by boli, že tisíce mŕtvych. Hej. Toto keby, že sa stane niekde v Európe, čo sa stalo tam, to budú to budú fakt tisíce tisíce mŕtvych.

Akože Izrael to takým spôsobom ustal kvôli tomu, že že oni majú takéto odhodlanie pre nejakú obetu, pre tú svoju spoločnosť, hej, že majú majú taký ten zmysel pre to. A eh vďaka Bohu, že sme to ako tak ustali, ako sme to ustali. Len to je eh tým pádom sa akože ja na to pozerám tak, že sa zvracam teda k tej otázke, ak si sa pýtal, >> že ako som ráda na to dá zvyknúť, že my v tej lav sme stále na tom akože lepšie, že ako tie okolité tie pohraničné eh oblasti, že že fakt akože máme kvázi také šťastie, no, že sme že máme toľko času na ukryt. >> Uhm.

No k tomuto ešte trošku naviažem. Eh, nechcem, aby to bola nejaká príliš patetická otázka, ale na druhej strane teda, eh, [vzdychanie] ako si ty prežívala všetky tie udalosti spojené so 7. októbrom 2023? Eh, čo je možno taká tá tvoja zafixovaná myšlienka, emócia z toho konkrétneho dňa, keď si sa o tom dozvedela a zároveň ako ty teda vnímaš, eh, že v podstate najskôr to vyzeralo na sociálnych sieťach a celkovo v online priestore, že ľudia sa snažia vyjadriť nejakú podporu Izraelu. na druhej strane v podstate neviem deň, dva, tri prebehli a už to zase začalo byť eh v takom štýle a čo hentizmus alebo ako to nazvať.

Eh, že jednoducho už v podstate veľmi rýchlo začala upadať eh tá podpora a súcit s Izraelom. A opäť eh no v niektorých prípadoch doslova na ďalší deň začali sa vešať eh palestínske vlajky a podobne. >> Ja ja keď som takto my sme boli ako sme na to emočne reagovali, no tak 7. októbra tie prvé hodiny bolo strašne veľa rakiet, hej? My sme vlastne mam mamina bola vtedy u mňa na návšteve a ja hovorím, že určite sme asi odstránili nejakého veľkého veliteľa, lebo to sa väčšinou tak dialo, že odstránili nejakého veľkého veliteľa a potom začali odstreľovať.

Hej? Ale ono to fakt strašne dlho trvalo. Strašne veľa ostrovania a pozerali sme, máme takú aplikáciu a vlastne sme videli, že po celom Izraeli enormné množstvo rakiet. A hovorím, toto toto je niečo zvláštne. Potom začali chodiť také film eh videá, že tí že tí teroristi dajme tomu prenikli a že teda sú tam na tých eh na tých autách, neviem ako sa to volajú, také tie autá biele, čo tam sedia v tom, že také van, neviem ako sa to volá, nie?

Vany, neviem, to je Tendery. Tendi teraz. No eh teda tam akože tam teraz sedí a ja som ja som stále hovorila, to je psychologický teror, to oni tu nemôžu byť, to neexistuje. Však tam je taký ten plot inteligentný, [odkašľanie] že tam to aj komára zabije, keď sa snaží preletiť. >> Eh no to som vola, že to je psychologický teror, to neexistuje. No a my sme naprí tomu vôbec akože neverili. No vlastne [odkašľanie] prvú hodinu, ako sa dialo, tak v telke ešte nám išiel nejaký program sme akože arabská eh Izraelsko akože po arabsky tam hovorili niečo, tam ešte bol nejaký, lebo ráno skoro ráno idú máme normálne z izraelskej televízie máme aj po arabsky program >> a a nič to proste nič nič nedávali a potom zrazu akože prerušili eh prerušili vysielanie a >> vyušali >> teraz neviem, či to bol Nethu alebo niekto proste povedal, že sme vojne.

Hovorím si, ok. A potom začali chodiť také, že teda naozaj prenikli. >> Uhm. >> A hovorím si, jój, dokola bolo hlásených, že 20 mŕtvych. Eh, potom bolo, že 50 mŕtvych a potom sme videli také tie zábery, jak prúdia všetci >> na somároch išli s buldozerom, deti, ženy, starčekovia, proste všetci išli cez tie cez tie cez ten plot. Nielen tí ozbrojení. Najprv išli tí ozbrojení, potom išli všetci. No o tom napríklad sa vidíš eh moc teda respektíve vôbec nehovorilo a nemedializovalo sa to, že jednoducho to nebola otázka len či ste >> v úvodzovkách tých eh >> teroristov hej a tam vlastne deti mali za úlohu >> bola to aj tá časť populácie ktorá tam boli tam išli všetci a všetci si išli niečo akože zobrať eh no a to sme teda videli a potom si ho a nimad mi vtedy hovoril môj manžel mi hovorí >> to nebude 100 to bude to presahne aj tisícku >> uhm hovorím to nemôže byť pravda, nie?

A fakt ono to v kuse stúpalo. Stúpalo, lebo však oni niekedy sa tam dostávali to behom dni. Hej. >> Hej. >> To nie je také, že eh napríklad v Gaze, keď akože dopadne raketa, oni hneď vedia počet mŕtvych. Hej. >> To vyzerali to ako vyslovene oni čakali >> forenzne a tak ďalej. Oni nehovorili len tak akože oni proste keď sa potvrdil niekto mŕtvy, nejaká mŕtvola sa našla, tak to tam pripočítavali. >> Uhm. Preto č preto akože trvalo naozaj dlho.

Neviem koľko trvalo, možno aj tri týždne, kým dali dostali k tej 1200. >> A eh vtedy som hovorila Nimrodovi, že tak teraz to ten svet pochopí, že teraz to pochopí. Ja som takisto bola eh taká, lebo nám tam vlastne tie eh izraelské médiá nám rozprávali posledné mesiace, že eh chamas je umiernený, im stačia tie peniaze, oni tam sú v poriadku, tie deti študujú na univerzitách v zahraničí, všetko je OK. Všetci sa majú, oni si tam žijú v hojnosti, všetko je ok.

Oni súmer, oni nechcú bojovať. Jediný, kto nás ostreoval posledné mesiace alebo rok, dva, bol palestínský islamský džihád. A teda akože to oni sú teda akože teraz tí zlí a teraz ten Hamas je akože ten dobrý, on je ten umiernený >> prd. No >> mám takto povedať. >> No a to nám to nám vlastne hovorili teda tie tie médiá eh mesiace predtým a ja som tiež tomu tak nejako tak verila, hej, že teda no tak oni sa už teda akože dospelí.

A teraz možnože aj uznajú ten Izrael a že možno to bude lepšie. A teraz vôbec akože my sme tam všetci žili v takom nejakom, lebo eh celý Izraelec, všetci Izraelčania, oni nechcú žiť v nejakej vojne, oni nechcú tam niekoho ničiť, oni tam nikto nechce chodiť na vojnu, nikto nechce ísť a nikto akože nechce tam byť na tom fronte, nikomu sa toto nechce robiť. Oni chcú proste mať ten svoj život a chcú proste žiť miery. >> Lenže keď si zoberieš tú druhú stranu ako eh tých eh eh extrémistických, neviem, radikálnych týchto príslušníkov eh týchto teroristické organizácie, to sú to sú ľudia, ktorí nemajú také hodnoty ako my.

Oni nepotrebujú nejaké peniaze, aby sa mali dobre alebo tak. Hej. My proste chceme mať nejakú dovolenku, chceme mať nejaké pekné auto, nejaký nový byt. Toto vôbec u nich akože neexistuje. Pre nich, čo je dôležité, je ten život po >> akože po smrti, hej? Pre nich začína život až keď zomrú, hej? To je po to je ich videnie sveta. A toto nám úplne toto nám chýba, chýbalo nám to v Izraeli a chýba to aj ľuďom eh na západe, že oni nevedia rozdeliť, nevedia nevedia skritizovať týchto eh islamistických radikálov, pretože sa boja, že ich niekto označí za islamofobov. >> Uhm. >> Hej? že oni nevedia, čo napríklad v Saudskej Arábii sa na nás úplne pozerajú ak na bláznov, že my vlastne tu v Európe s tým nič nerobíme. >> Áno. >> Že oni tam, keď je niekto akože vyslovene takýto radikálny, neviem ako nazývať fundamentalista alebo nejaký hej títo extrémisti, tak oni tam sa s nimi nebabrú, hej, tam to proste vyriešia nejakou tou ich cestou.

[odkašľanie] >> A tuto my na západe my po prvé na to nie sme vôbec pripravení. My si tu eh zarábame na obrovský problém. >> Uhm. >> A a ono to akože môže dopadnúť ešte veľmi zle, keď narazíme na tú realitu a už postupne na tú realitu narážame, pretože keď si pozrieš, ako sa hm ako prebiehajú teraz vianočné trhy, hej, aké tam musíš mať betónové zátarasy, >> že nesmieš napísať šťastné a veselé Vianoce, pretože to môže niekoho uraziť.

To je my si zarábame na veľký problém a treba proste začať robiť niečo s tým, pretože eh toto nie je islamofóbia. To je to je to je eh tým, že vlastne na to nereagujeme na tých radikálov, tak my vlastne tým šírime tú islamofóbiu, pretože >> tých nejakých tých umiernených eh moslimov, ktorí sú takí, že chcú akože žiť nejakí majú takú, nie sú títo >> nemajú takéto radikálne zmýšľanie, tak my ich vlastne hádžeme do vreca s týmito, hej?

A tak tak sa vlastne šíri tá islamofóbia. To ja vlastne vysvetľujem tiež, že ja hm nemám nejaký problém. Nikdy som nemala problém s náboženstvom. Ja mám doma Korán, hej? Ja si občas prečítam aj Korán >> eh aby som rozumela, že čo, aké majú sviatky a tak ja nemám žiaden problém. Hej? Eh takže ako sme sa k tomuto dostali? >> [smiech] >> Každopádne naozaj nie je to o tom ehm že jednoducho tu tuto je neviem ako to správne označiť, ale hej, eh veľmi sa šermuje s tým, že človek je islamofob a podobne.

Ale na druhej strane ja tiež eh tak ako keď sme išli cestou do štúdia, tak som ti hovoril, že proste Maroko mám veľmi rád. Tam som sa viac s tromi ľuďmi som sa tam vlastne zoznámil. Aj sme boli dlho v kontakte, písali si a podobne, kým som teda nezrušil starý Facebook. Tak eh jednoducho, samozrejme tí ľudia Arabi ako úplne sú v pohode. Tie extrémy sú dejú sa všade v každej populácii a podobne. >> Čiže nie je to vôbec o tom.

No presne. Ale zároveň ako si ty hovorila, tak viacero je virálnych videí eh v online priestore práve od eh ľudí eh z Arabských emirátov a podobne, ktorí sami upozorňujú na tú našu európsku naivitu. >> Áno. >> Eh že s týmto nič nič nerobíme. Zároveň kopec je videí, ktoré fakt nie sú fejkové. či je to z Británie, z Európy, kde jednoducho h naozaj sa to zjavne ukazuje, že eh právo Šária eh je vecou v hlavách niektorých, hovorím niektorých, nie všetkých, eh ktorí tu žijú v Európe a jednoducho sú tak naladení, že chceli by, aby ešte aj tá daná krajina prevzala právo Šaria. >> Takže >> to to sú tí extrémisti.

Ale ešte aby som sa vrátila k tomu 7. októbu teda, že ak to teraz prebiehalo, >> že my sme [vzdychanie] teda vlastne tomu najprv neverili eh a potom eh začali teda kolovať tie videá a začali kolovať aj také tie videá, ktoré si natáčal Chamas. On to vlastne začal, pardon, on to začal akože vo veľkom eh eh zdieľať >> uhm >> všetky tie zverstvá, hej, tam to proste všetko vidíš. A ja som z tej pozície nejakého toho človeka, čo chcel mať prehľad, tak ja som si všetky tie dostupné videá ako pozrela.

Hej? >> Uhm. >> A to ti zanechá nejakú formu tej proste to ti to ti to ti to nerobí dobre človeku, keď to všetko vidí na na vlastné oči. >> Áno. >> Nezostrihané, ne nescenzúrované a vidíš, čo tam presne robili, aké zverstá. To sa to sa ani nedá popísať, lebo toho je tak strašne veľa. To je vlastne 1200 vyhasnutých životov. To je 1200 prípadov rôznych zverstiev, upálení a a nebudem to popisovať do dopodrobna, >> ale mne to vlastne úplne eh spravilo takú nejakú nebola som na tom veľmi dobre, hej? >> Uhm. >> A potom ešte bol taký ten 40 minútový eh nescenzúrovaný, nezostrihaný dokument.

Eh dokument, čo vlastne sa dalo pozrieť, čo mala eh eh pri eh bolo to iba ako pre novinárov. nemohollo sa to natáčať, lebo tam vyzeral ma veľký veľký zmysel pre to, aby bola zachovaná nejaká úcta tých obetí, hej, že aby tam neboli nejaké tie, lebo tam boli aj ženy eh obnažené po tých, neviem, upálené, takže nemohla si to samozrejme natáčať a >> malo to 40 minút a samozrejme bolo mi ponúknuté, že tým, že vlastne ja robím s tými eh dátami a informáciami, že ako mala by som si to pozrieť. >> Uhm.

No a ja som toto odmietla si pozerať, lebo po prvé som videla toho dosť voľne prístupného a potom som si povedala, že kebyže uvidím ešte to všetko, čo nie je zverejnené, potom by sa tá moja priepasť medzi tými ľuďmi, s ktorými ja komunikujem nejakým spôsobom na internete, že tá priepasť by medzi nami, tá informačná priepasť by bola tak strašne hlboká, že ja >> by som sa asi aby asi by som to neudržala v nejakej takej tej forme, lebo už by som vedela toho o toľko viac ako tí ľudia, ktorí mi tam komentujú nejaké úplné nezmysly. >> [smrkanie] >> tak eh som si to teda nepozrela.

No a eh ten 7. október bol naozaj, že akože obrovský šok, že a vlastne ja celý ten celý ten mesiac potom sme boli v takom strašnom šoku zo všetkého, že ja som mala problém eh ja som v tom momente prestala dojčiť moje dieťa, lebo ja som mala výčitky, že ja môžem objať svoje dieťa a iní rodičia už nemôžu alebo že tí rodičia nežijú. Napríklad bol taký prípad, že našli 10 mesačné bábätká, čo boli v podobnom veku ako môj.

A že vlastne ich našli dvojčatá ich našli po nejakých 10 hodinách >> uhm >> v v postieľkach vyhľadované. Vieš ako vyzerá dieťa po 10 hodinách neprebalené. Eh rodičia boli vedľa proste zavraždení mŕtvi. A takéto vieš, to sú také veci, že to ti to len keď o tom počuješ, tak ti to tak ti to vynár taký ten pocit, že to je nebola som v tom dobre. A potom našťastie >> eh sa nám teda podarilo eh eh ako sa to povie zamiesiť cesto.

[smiech] No a ešte sa nám teda podarilo s manželom o nejaký rok neskô alebo tak nejak eh že teda ešte sme chceli mať ešte jedné jedno dieťa. >> Uhm. Tak eh eh sa nám to teda podarilo a ono to bolo tiež eh také zvláštne, že v ten deň, čo sme mali taký ten najsmutnejší deň, asi to bol asi jeden jeden z tých najhorších dní v Izraeli, eh keď nám eh Camas vracal rakvy tých malých detí Bibasových, čo bolo vlastne deväťmesačné bábätko a štvorročný chlapček.

Taký rišavý. Neviem či vieš. mlsto si len tak spomínam už >> hej oni vlastne ich uniesli eh a potom teda vracali tie malé rakvičky a to to bolo to to bolo vtedy ty si vyšiel na ulici ty si videla na tých ľuďoch že oni sú všetci sú z toho takí lebo to bolo také >> oni sa tých haas alebo celý tam celá tam tá tá ako to povedať taká tá tá spoločnosť tam okolo toho, čo tam ich vlastne natáčali pre nich to bolo obrovské víťazstvo.

Tam si pozeráš tie zábery z toho, ak predávali tie rakvy >> aj s tou ich matkou. >> Eh, že tam, eh, okolo, jak tam akože oni tam boli vystavené tie rakvy. Oni to teoreticky robili s takým ako takou pompéznosťou, že aha, sme vyhrali. Tak pri tých rakvách s tými malými deťmi sa tam ako fotili palestínske deti a oni sa vyslovene z toho tešili, hej, čo je proste úplne, že zvrátené a je to hrozné, hej, že vidíš, toto je vlastne náš sused, že takto vychováva svoje deti k tomuto, hej, že >> keď som bol malý, tak som sa odfotil pri >> rakve židovského bábätka.

Hej. Tak toto bol taký najsmutnejší ako deň, že sme to ono to vlastne to vysielali. Neviem, prečo to vôbec vysielali, hej? to pre pre preberanie tých rakví. A vtedy som si v tom momente som si spravila tehotenský test a vyšli tam dve čiarky a hovorím, že toto akože to nemôže byť pravda, že to ako [odkašľanie] >> že čo to je akože, že takýto hrozný deň a takéto. >> To boli tak neuveriteľne zmiešané pocity, že to sa ani >> človek sa aj teší, aj to je to sú takéto sa nedá popísať, hej? >> Uhm.

No a eh takto nám to teda našťastie eh vyšlo a hm máme teraz eh ešte ďalšie nabetko. [vzdychanie] Inak vidíš, teraz si mi vlastne pripomenul, lebo popravde už aj ja som zabudol na to, že práve [odkašľanie] to to a to myslím, že už eh v dávnejších podcastoch tiež eh som s niektorými hosťami rozoberal práve ten samotný fakt, že napríklad eh z toho 7. októbra naozaj bolo množstvo videí nasledujúce dni a týždne autentických videí, že čo sa tam za svinstvá, zverstvá diali.

A práve o to viac potom naozaj eh rozum človeku neberie, že ako niekto potom môže spochybňovať to, čo sa udialo a v podstate ako keby sa tak nepriamo prikláňať eh na na tú pozíciu Hamasu. Ono o to je to asi tragickejšie a horšie, že ľudia napriek tomu, že mali možnosť vidieť eh tie videá a to, čo sa tam dialo, tak v podstate tá minimálne morálna podpora Izraelčanov >> takto myslíš, že sa to mal to mať nejaký názovo sa volá, že kognitívna disonancia. Áno, >> že ty máš taký nejaký ten hodnotový rebríček nastavený, že ty keď vidíš také nejaké zverstvo, ty to nedokážeš spracovať, tak si na to eh spravíš nejaké ospravedlnenie, nejak to odfiltruješ a žiješ v nejakom takom top, že >> a ono sa to stalo kvôli tomu, že oni sú na vine a oni >> ono sa to vlastne nestalo, >> hej, to jedna vec alebo >> hej, oni sa to nejakým takým spôsobom akože filtrujú a žijú v úplnom nejakom takom eh že sa tam ako že to, že to nemôže byť. uhm >> a ďalšia vec, ktorá sa stala taká zaujímavá, je to, že celé tie roky ehm títo propalestinskí aktivisti, ktorí bojovali za nejaké za nejaký ten eh za nejaké akože lepšie práva tých eh Palestínčanov, tak eh v akom obraze to zrazu vykresľovalo ich? >> Uhm. že oni celý čas mali taký ten obraz eh utláčaných Palestínčanov a za nich bojovali >> a zrazu na videách vidíš eh úplné zverstvá, ktoré spáchali, že kde sú teraz tí chudáci eh to za ktoré práva tu je ja bojujem.

Hej? >> Takže oni si to museli nejakým spôsobom ospravedlniť. Oni nemohli >> eh povedať si, že a >> tak oni asi nie sú až tak utláčaní a že asi sú asi vedia akože pracovať na veľkých veciach, keď dokázali eh vykopať 500 km tunelov za 20 rokov, 20 rokov na niečom pracovali a dokázali spraviť takúto veľkú vec a dokázali kvázi tie prvé dni po eh posadiť na kolená nejakým spôsobom Izrael. >> Uhm. že v akom obraze to zrazu vykresľovalo ich.

Takže oni to museli nejakým spôsobom obrátiť, >> lebo keby to uznali, tak by vlastne ukázali, že boli na nesprávnej strane a že celý čas klamali a >> takže oni si to museli nejakým spôsobom >> eh ospravedniť. >> Takže hej, no také aj tie ľudskoprávne organizácie. Ja si pamätám, že mi niekto napísal ešte tie prvé dva dni, že neviem, či to bol niekto nejaký, neviem, neviem, ak sa volal niekto človek ohrozený, či potrebujeme nejakú pomoc.

A ja hovorím, že nie, nepotrebujeme žiadnu pomoc, len proste ukazujú, čo sa dialo. No ale samozrejme on sa to obrátilo všetko, lebo akonáhle sa >> Izrael začal brániť, proste Žid je stále ten, čo má trpieť a má byť stále >> eh ten ten utláčaný a ten ten má byť ticho a má to trpieť. Tak zrazu, keď sa postavil na vlastné nohy a začal pracovať na tej katastrofálnej situácii, ktorá bola v Gaze z hľadiska teroristickej organizácie, >> tak zrazu to bolo zlé. Žia nemajú čo brániť.

Prečo by sa mali brániť? Prečo by mali požadovať 200 unesených ľudí naspäť? Toto tiež by som chcela vidieť >> hm, >> že že ako ako by reagoval hociktorý iný štát, keď niekto tihne na územie. 12 detí zabije, zmasakruje, spraví hrozné zverstvá, zverejní tie videá von, úplne ich zneúctí, unesie 200 ľudí, akoby hociktorý štát na svete reagoval. Kebyže to sa mu stane, nechá to tak, >> však by ho z doma akože doma by ho tí obyvatelia eh >> zlinčovali, >> no, že to je to č nikto si to proste nevie predstaviť.

No. >> No, keď sme teda sa dostali vlastne ku kognitívnej, ale zjavne aj teda nejakej nejakej morálnej dizonancii u ľudí, tak eh hádam už taká záverečná otázka, že keď sa teda stretneš s človekom, ktorý má na Izrael alebo Židov veľmi negatívny názor, eh máš v sebe ešte silu a cítiš význam, potrebu eh nejakým spôsobom ho nechcem povedať, že priamo presvedčiť. Eh, to tu nejde o nejakú propagandu, ale skôr teda mu argumentovať, eh, aká je skutočná realita alebo teda si už na takúto snahu úplne rezignovala. >> Vieš, čo záleží od toho, aký to je človek.

Keď to je niekto, kto sa akože ide pýtať, >> tak nemám problém odpovedať. >> Keď je to niekto, lebo keď sa pýtaš, tak hľadáš pravdu. Keď ideš niečo len proste hovoriť nejaké oznamovacie vety, tak je to niekto, kto mi ide vnucovať nejaký svoj názor, >> tak vtedy ako tam nemám akože o čom rozprávať, lebo ten človek sa nepýta a nechce počúvať. Keď sa človek pýta, tak je to niečo iné. Takisto eh niekedy akože keď napríklad eh mi niekto napíše, že Izrael je apartitej štát, to je veľmi akože také to mi stále píšu, hej, že Izrael je apart štát.

Tak a ja im stále hovorím, >> napíšte mi jeden príklad, jeden konkrétny príklad. Nemusíte tri. Jeden konkrétny príklad. Napíšte mi >> jeden príklad apartdu v štáte Izrael. A nikto z nich nevie dať konkrétny príklad. Napíšu, ale Amnesty povedala, ale OSN neviem, čo napísala v nejakej správe. Hovorím„Dobbre, keď to napísala v tej správe, tak mi napíšte ten konkrétny príklad aparta. A na tomto oni sa vždy eh >> zaseknú. >> Buď sa zaseknú, alebo buď eh akože prestanú komunikovať.

Ale napríklad mala som niekoho, neviem kto to bol, eh bolo to také niečo niečo také veľmi lavičiarske, také až marxistické, taký nejaký akože, ale dalo sa s ním rozprávať a ja mu hovorím, >> povedz mi teda ten konkrétny jeden príklad. >> A on sa zasekol a potom si povedal, že že počúvaj, že akože asi máš pravdu, že ja ja fakt neviem žiaden konkrétny príklad a nikde ten konkrétny príklad nie je napísaný. A ja hovorím, že toto je presne ono, že ten apart, ktorý všade ako hovoria, teda o tom apartide, stačí, že ten človek priletí do Izraela >> a už na letisku vidí Židia a moslimovia, kresťania, ale vizuálne Židia a moslimovia stoja v tom istom rade. >> Stoja záchody, majú spoločné.

Eh, potom ideš ďalej vlakom, vlakom idú spolu, nie sú nejakým spôsobom separovaní. Potom ideš do Jaafa, kde vlastne ja bývam. >> Áno. >> Tam ideš do obchodíkov. Tam vidíš, že obchodík vlastní moslim. Môžeš sa ich spýtať, ty si moslim? Áno. Ty vlastníš tento obchod? Áno. Ako je to možné, keď je tu apart? Hej. [odkašľanie] >> To sú také veci, že že >> čo sú úplne A vieš a teraz toto raz takto povieš von, že takto to je.

Pozrite sa, ja si nakupujem ryby u moslimov, ja si nakupujem zeleninu tuto moslimskej rodiny. Eh ja si idem kúpiť bicykel k moslimom tiež. Uhm. že a oni povedia to nie, to nemôže byť pravda, to je propaganda. Hm. >> Na takisto dala som také video >> eh kde moslimky tancovali v Jafe, hej, akože tak nie úplne akože, lebo však to je, nie je to úplne povolené eh >> eh z tej tej viery a tak trošku sa akože tak sa akože hej a potom som vlastne ukázal, ako oni teda tancujú kvázi tie dievčatá také mladšie tancovali a potom bol akože záber na izraelskú vlaku, že aha, takto sa majú v Izraeli. >> Uhm.

To tak nahnevalo. To tak nahnevalo. Akože oni nevedeli, čo majú, ako to majú reagovať. >> Čo bola reakcia? To sú prezlečené židovky, ktoré tam boli akože naaranžované. >> To nemôže byť pravda. To je proste, [odkašľanie] Takže >> to je vlastne ono, že ty vlastne môžeš hocičo povedať, eh, hocičo ukázať. Vždy na to nájdu nejaké svoje vysvetlenie. No a toto je akože taká tá tá téma toho apartu, že že >> že to sa vždy snažím teda ich ako to sa ich spýtam teda dajte mi teda ten konkrétny príklad. >> Uhm. >> Nemajú. >> No inak to toto si mi pripomenula, oživila tiež takú spomienku.

To som ja tak veľakrát hovoril, však síce bol som len jedenkrát v Izraeli, ale presne eh neviem dokončať, či to nebolo práve ako bol ten taký starý pôvodný prístav v Jaafe. >> Jaav. Uhm. >> Tak kúsok odtiaľ. Tak eh vlastne ja som býval v tom čase cez Airbnb u eh Žida, ktorý mimochodom eh bol eh z LGBT komunity >> a ten sám mi potom odporúčal, že keď chceš najlepší humus, tak kúsok od Jafit eh k jednému Arabovi. Tu už adresu si nepamätám.

Každopádne, tak tam bolo jasne vidieť v tom eh jeho eh Esprese alebo neviem ako to nazvať eh v Humus shope, tak jednoducho tam boli Židia, tam boli eh Arabi, moslimovia, tam boli všetky asi možné aj nemožné vierovyznania a teda aj etnika. No a plus sa ma tam viem, že pýtal ešte taký tel avivan starý Žid, že odkiaľ vieš, že vlastne, že tu túto akože ten najlepší umus, tak som mu hovoril, že však veď to mi ako tiež tuto Židel Avivu odporučil, lebo v podstate turisti o tom moc tam ani nevedia. >> No takže to len chcem povedať, že teda žijú tam normálne, eh nikto ich ani nebije, ani im nenadáva, ani ich neupaľuje, ani neviem čo.

Eh tých Arabov a moslimov. Čiže asi naozaj by mali títo ľudia eh takto nastavení trošku trošku zdvihnúť prdel a ísť a pozrieť, urobiť si svoj vlastný úsudok. No >> hej. A celkovo akože aj vlastne tie žid eh ženské práva. >> Uhm. >> Napríklad málokto vie, že v Izraeli bola premiérkou žena v čase, keď ešte vo Švajčiarsku, nemali ženy volebné právo. Hej. To je to sú tie tieto práva žien, čo sa týka práv žien, ako sú potom to LGBT aj to ani nemusím hovoriť, lebo to proste každý vie, že tam v Izraeli majú obrovské práva.

Tam si môže pár rovnakého pohlavia si môže adoptovať dieťa zo zahraničia, môže si nechať vynosiť dieťa v zahraničí. eh takisto aj vyzerali za nejakých určitých podmienok, >> že uznávajú manželstvá, ktoré boli uzatvorené v zahraničí rovnakého pohlavia, eh že tam vyslovene majú oveľa viacej práv ako na Slovensku, hej? >> Uhm. A eh ďalej, čo sa týka toho apartu, hej, že že napríklad moslim, moslimský sudca poslal izraelského židovského eh prezidenta alebo premiéra, už si pamätám, eh poslal do väzenia, hej, že akože čo to je, že ja si neviem predstaviť naopak, že dajme tomu, že v Gaze by bol nejaký Žid a ten by poslal nejakého eh Palestínskeho Araba do väzenia, že poprvé tam nie je žiaden Žid, hej?

To proste nedáva zmysel. No ale vieš, povieš takéto niečo von a ty si propagandista. Tak dôjdite, dôjdite a poďte sa pozrieť a poďte mi to ukázať, že sa mýlim. Ukážte mi, ak sa mýlim, že to teda je tá tá propaganda. Ukážte mi to. >> Hej. >> No veď to tiež už aj v niektorých podcastoch u nás viackrát zaznelo, že jednoducho tam majú absolútne štandardné práva. eh Arabi fungujú aj v politických inštitúciách a podobne normálne proste bez akýchkoľvek komplikácií a dokonca, ak sa teda nemýlim, tak nemajú oni síce povinnú eh vojenskú službu, ale dobrovoľne niektorí idú.

Tak akože čo ešte viacej? >> Beduini chodia veľa >> povedať k tomu, že jednoducho Arab žijúci v Izraeli dobrovoľne chce brániť Izrael, >> lebo mu je tam dobre. No takže to už potom nech si teda zodpovedajú sami vo svojich myšlienkach a úvahách eh rôzni rôzni >> hyperaktivisti a podobne. Dobre, Diana, eh na náš prvý rozhovor som sa jednak tešil. Eh, jednak teda eh sme aj trošku tak pokľúčkovali, odbočili od tých tém, čo sme si predtým my tak načali, že by sme rozoberali, čomu ale som naozaj nesmierne rád, lebo aj keď síce k tragickej udalosti 7. októbra 2023.

Eh, sme takisto sa vo viacerých podcastoch eh vracali, rozoberali to, ale myslím si, že ty si tam vniesla naozaj, že viac tej autenticity eh tým, že žiješ v Izraeli, že si to tam prežívala. Takže to takisto veľká vďaka za tvoju ochotu, že si takéto citlivé veci, témy mala chuť rozoberať. Eh, tiež sme sa dozvedeli, čo som ja sám netušil, že teda ty si konvertovala. Takže teraz to už vedia všetci. >> Takže už to vedia všetci, aj tvoji eh fanúšikovia, ale teda aj hejteri.

Uhm. >> Tak budú mať opäť budú mať príležitosť >> komentár, že eh prečo si sa tak rozhodla, či teda to boli zase tie petrošek sosadou. >> Jednoznačne. Stále nejak čakám, ale [smiech] možno na izraelskej ambasáde mi dajú. Uvidím. Musíme sa zastaviť cestou späť na [smiech] ambasáde >> a vyúčtovať to. >> Dobre, takže >> zašom pôjdeme. Dobre. >> Naozaj veľká vďaka a samozrejme ja budem veľmi rád, ak bude z tvojej strany čas, ochota, že budeš opäť na Slovensku a že by sme sa prípadne porozprávali možno možno v takom potom zase ešte viac eh odľahčenejšom duchu a zhodnotili teda napríklad aj to dianie v online priestore. >> Trošku sa na tom pozabávali.

Takže srdečná vďaka. Nech sa ti darí, nech nech si šťastná, spokojná a plus teda aj v rámci možností, aby ste celá família boli v bezpečí aj tvoje deti. Takže všetko dobré ti žel. >> Ďakujem. Ďakujem krásne ďakujem za pozvanie. Veľmi som si to užila. >> Vďaka aj my verím, že teda aj poslucháči a diváci a aj hejteri si to užijú. >> Nezabudnite komentovať. [smiech] [hudba]