Fero Duchoň: „Izrael to zvládol s univerzitou veľkosti STU. My sme predali minulý rok jeden patent." transcript

Vitajte pri počúvaní a sledovaní ďalšieho podcastu portálu argument.sk. Mojím dnešným hosťom je vedec Fero Duchoň. Okrem toho je to profesor, uznávaný odborník na robotiku. Od mája 2023 pôsobí ako riaditeľ Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. No a dnes sa porozprávame okrem iného aj o tom aktuálnom status quo eh v rámci Slovenských univerzít a ich prepojení. eh akademického výskumu vývoja s praxou a schopnosťou monetizovať výskum a vývoj, čiže schopnosť speňažiť ho.

No ale zároveň aj o tom, ako to akademický eh biznis model eh na hebrejskej univerzite v Jeruzaleme dotiahol až doslova do takej dokonalosti. Eh zároveň Fero Duchoň bol na tejto univerzite pred pár rokmi aj osobne nazrieť. No a porozpráva nám teda, ako to funguje tam. Eh, my sme si pred týmto dnešným rozhovorom stihli s Ferom potykať, takže budeme si s Ferom tykať. No, Fero, začnime teda najskôr tým, ako by si ty ako profesor na Fejke v Bratislave zhodnotil tú aktuálnu situáciu status quo v rámci slovenských univerzít a ich schopnosti eh pretaviť ten výskum, vývoj, ktorý sa odohráva v akademickej obci. do praxe a zároveň teda skúsiť z toho aj nejakým spôsobom finančne profitovať. >> No tak asi to bude na dlhšie a teda nechcem byť samozrejme len kritický.

Keď by som to porovnal eh s to s tým obdobím, keď som ja bol doktorant, tak sa to určite výrazne zlepšilo. Ale máme čo dobiehať a z pohľadu mojej skúseností nie je to problém len Slovenska. Je to tak povediac európsky problém, kde existuje takzvané údolie smrti medzi priemyslom a akadémiou a sa to teda tak zobrazuje na tých obrázkoch, že jeden kopček je akadémia, druhý kopček je teda ten priemysel, tá praxie firmy a to spojenie medzi nimi.

Väčšinou, keď sa niečo ako keby spolupracuje, tak to skončí v tom údolí smrti a navždy je to tam niekde zapadnuté. Eh, samozrejme sú aj dobré príklady praxe. Ja tu mnohé z nich potom spomeniem, ktoré mám aj ja nejaké skúsenosti, ale možno tak chronologicky, keď som ja začínal spolupracovať s nejakými firmami, tak som sa v mnohých veciach ako keby popálil a teraz nechcem akože haniť tie firmy, ale je to aj nejaká moja skúsenosť v zmysle toho, že aj ja som spravil nejaké chyby.

A stali sa také veci, napríklad, že nemenovaná veľká firma si teda dala nejakú požiadavku na realizáciu vedy a výskumu na ich nejakú výrobnú linku. >> No a my sme to nejak realizovali a tá skúsenosť bola taká, že prvá vec eh jednoducho aj zamestnanci tej firmy boli ako keby takí podráždení, že sme oni tam došli brať prácu ako hej. To je to úplne na Slovensku dosť štandard, že sem prišli nejakíže len Ukrajinci, ale aj berie rotu. >> Áno.

Toho vlastný chlapec z Bratislavy prišiel proste na do regiónu brať prácu eh s kolegami, čiže čo sú ten nejakí Bratislaváci a tak ja som aj tak z Lohovca, hej, že pozor na to. Takže Takže sme máme aj takúto skúsenosť jednoducho, že s tými zamestnancami bol problém, že jednoducho neboli všetci nadšení, že prichádza nejaká inovácia. A druhá taká kľúčová vec pre mňa vtedy bola, že jednoducho tá firma eh sa k nám správala ako k nejakému dodávateľov. >> A jednoducho tak sa výskum pre niekoho, pre nejakého partnera nedá realizovať.

Jedno mal som v sobotu večer telefonát, že prestalo to ísť a že kedy dôjdeme to opraviť. Hej? Čiže čiže to to nie je asi to pravé orechové, že jednoducho ja na univerzite nemôžem zároveň eh podnikať. Áno, môžem. Sú nejaké možnosti, ale väčšinou, keď sa tak stalo aj kolegovci, tak jednoducho väčš vo väčšine prípadov tú univerzitu potom opustili, lebo ten biznis jednoducho ich tak pohltil, že že jednoducho sa viac začali venovať samotným firmám alebo firme, v pôsobili. Čiže také takéto som mal kľúčové momenty.

Z hľadiska nejakej nejakej minulosti. Eh z hľadiska prítomnosti by som určite rád uviedol také dobré príklady z praxe, ktoré ja mám. Jedna teda firma v Leviciach pôsobí, tam to naozaj výborne zafungovalo. Zhodou okolností asi aj preto, lebo tam pôsobí a naša absolventka, takže takže vedela asi, čo od nás očakávať, ako asi eh pracujeme. My sme sa niekedy v 2017 stretli na konferencii robotika pre malé stredné podniky >> a tam sme sa tak nejak dali do reči a začali sme diskutovať, že čo by sme vedeli spolu spraviť, pretože firma sa venuje aj zváraniu, robí do jadrových elektrární aj a jednoducho potrebovali vymyslieť eh robotický systém, ktorý vie zvárať, ale nie tak ako v automobilkách, že štyri modely za rok a stále to isté sa opakuje.

Jednoducho oni majú 10 kusov takých, potom príde 20 kusov onakých a jednoducho majú starých zváračov 56, 58 ročných a tak ďalej >> a mladí už nechcú zvárať. Jednoducho mladí nechcú zvárať. A čo je zaujímavé, tak tento týždeň som bol v Bruseli na zasadnutí jednej asociácie a tam radili mladým, že naučte sa zvárať, že to je najlepš najlepšia platená práca v Európe. Mne to vyskakovalo na Instagrame aj na Facebooku nejaký čas.

Neviem už, čo som si tam zadával zo zvedavosti. Možno niečo so zváraním alebo neviem alebo že nejaký jžob som zo zvedavosti pozeral v technickej oblasti a potom stále mi vyskakovalo a fakt keď som videl tie cifry, čo na západe platia za zvárača kvalifikovaného, tak som si hovoril, že no >> ja môžem povedať, že určite platia viac než profesorovi na Slovensku, takže takže odporúčam mladí, môžete sa zvárať a nie nie určite sa učíte matematiku, fyziku, nie?

Ale teraz vážne naspäť k tomu príbehu, tomu tej dobrej praxi. Tak my sme samozrejme začali eh realizovať nejaké myšlienky najskôr na papier, potom sme našli si nejakú grantovú schému, ktorá by nás vedela podporiť v tých aktivitách. Našli sme niečo na ministerstve hospodárstva >> a tam ten príbeh je tiež taký zaujímavý, že že ako keby ministerstvo hospodárstva do svojich grantov nechcelo pustiť univerzitu. Jednoducho tam sme normálne sa eh bojovali a bi za to, aby 10% rozpočtu celého projektu mohlo ísť na univerzitu.

Tak ste mali pýtať energopomoc možno tamte. Ja viem, eh vieš, že akože školstvo dáva bežne na firmy, ale hospodár teda, pardon, áno, hospodárstvo nechcelo dať na školu a podľa mňa je absolútne kľúčové, aby boli nástroje, ktorí motivujú v spolupráci ako keby tie tých našich tie tie naše podniky s tou univerzitou. Eh, pretože my tvoríme nejaké ohav, ale potrebujeme ho pretaviť do praxe, do priemyslu a to sa k tomu asi ešte dostaneme, že toto je aj európsky problém.

No ale vrátim sa naspäť teda k tomu príbehu. Tak sme teda konečne zabojovali projekty podporené dopadli naozaj dobre. >> Stále v tom vývoji ako keby pokračujeme, lebo tá téma je živá. Čo môžem povedať? Tak eh v roku 2023 to riešenie, ktoré vzniklo, bolo vystavované na automatike v Mníchove. To je jedna z najväčších ako keby automatizačných výstav v Európe, kde chodí celý svet. To má 50 000 návštevníkov, šesť obrovských hál. >> Hej. >> A vystavovalo sa to riešenie v Mníchove.

Samozrejme už nejakí zákazníci sa ozývajú a tak ďalej. A čo je najviac zaujímavé, ja za každým na tú automatiku chodím a zrovna tento rok som nemohol a som si tak ešte niekedy v 2014 som hovoril, že raz budem na tej výstave vystavovať. To bol taký akože môj farpl plán, taký cieľ. No a podarilo sa to a nemohol som byť pri tomom. Tak to bolo strašné akože sa tak musíme zas niečo nové vymyslieť, aby sme tam zas išli niečo vystaťahovať. >> No a čo na tom dobre fungovalo?

Za prvé, po prvé, za prvé, ako je to spisom? Prvý bod. Prvý bod. Tak eh naši študenti sa prihlásili na diplomové práce v rámci týchto projektov. Uhm. >> Čiže študenti realizovali priamo svoju diplomovú prácu, ktorá bola výskumne orientovaná a praktická. Čo sa udialo navyše? Zamestnanci firmy, niektorí sa prihlásili na externé PhD štúdium k nám, aby si rozšírili takéto nejaké vzdelávanie. >> A tretí taký význačný bod, zvárači firmy sa začali učiť realizovať robotiku. Čiže tiež na začiatku na nás pozerali, že čo tam robíme, ale práve pozdravujem Zuzku Kováríkovú, ktorá bola vlastne tým ťahuňom celého toho vývoja výskumu, tak ich dokázala presvedčiť, že má to zmysel sa tomu venovať.

Môžem teraz povedať, že mnohí z tých ľudí v tej firme sú určite lepší robotici než my na univerzite, že jednoducho sa tak rozbehli, tak ich to pohltilo, že že už chodíme po rozumi my k nim >> a a naozaj ten ten transfer výborne zafungoval. A toto je jeden z tých, myslím si, že mnohých dobrých príkladov, ako sa to dá realizovať, ale taký by som povedal, že taký najvýraznejší z mojej vlastnej skúsenosti. >> Ak by som sa vrátil, že čo nám na tých univerzitách funguje, nefunguje.

Ja teraz budem hovoriť o svojej univerzite. eh univerzita eh aj tým, že to vedenie je také progresívne, dobre nastavené, že chce realizovať nejaké inovácie, či už na dekanáte u nás alebo na rektoráte, tak jednoducho veľa tých dobrých eh príkladov z praxe si osvojujeme práve aj z toho Izraela napríklad, ale eh tá kapacita tých ľudí, ktorí pôsobia u nás je veľmi nízka. Jednoducho my máme eh vlastne odbor alebo sekciu na transfer technológií, ktorý chráni duševné vlastníctvo skôr dve dievčatá.

Ani to nie naýväzok, čiže to na celú univerzitu vlastne nepostačujúce. Takto by som mohol pokračovať ďalej v tých jednotlivých funkciách. Jednoducho sú to sú to pozície, ktoré ako keby eh štát nefinancuje. Jednoducho nás financuje za články, za učenie a tak ďalej, ale tú monetizáciu h je nehovorím, že že je úplne potlačená, lebo za duševné vlastníctvo samozrejme dostávame nejaké nejaké peniaze a ale hm že sa založí spinof startup, za to my peniaze nedostaneme.

Samozrejme, máme nejaký podiel v tom, ale tie tie nástroje, tie motivačné, kde štát by podľa mňa to mal silno podporiť, zatiaľ neexistujú. >> No a potom sa samozrejme nedarí predávať tie licencie, ako to duševné vlastníctvo nejakým spôsobom je aj chránené už na tej univerzite. Dá sa povedať, že aj už aj celkom dobre, aj keď tie dievčatá má pozdravujem ich, mám ich veľmi rád, ale jednoducho sa nestíhajú. Tam je toľko práce okolo toho, že to sa ani nedá stíhať logicky.

A tým pádom, keď eh nie je tu nejaký taký biznis developer, ktorý by chodil, ponúkal, pozeral, že čo máme chránené, čo sa dá licencovať, eh, tak jednoducho to fungovať nemôže. A navyše to nastavenie, tá mentalita tých slovenských niektorých, nehovorím všetkých, hej, ale niektorých firiem je, veď spravte nám to, my to budeme používať. No ale vážení, však aj my do toho niečo vkladáme, náš čas, našu nejakú kapacitu. Tak aj my z toho chceme mať nejaké zdroje.

Ako často sa stalo, že nebudem menovať firmy, proste aj kolegovia niečo pre nich vymysleli a bez pardonu si to zobrali a používajú, majú z toho zisk a nedá sa s nimi o tom baviť, že by niečo tej univerzite vrátili. Všetci sa bránia, že platíme dane. Hej? ako no tak ako to sa to sa to sa veľmi ťažko potom ako hovorí o nejakej monetizácii ako je napríklad v tom Izraeli, hej, že kde to kde tá mentalita, to nastavenie eh tohto je úplne iné aj z hľadiska tých firiem samotných. >> U nás eh keď sa spýtate na úrade duševného vlastníctva v Banskej Bystrici, že koľko firiem si to dá nejak chrániť nejaké patenty, ako to sú to je málo strašne málo oproti tomu, čo by sme mohli a mali vyprodukovať. tie firmy ani nemajú na to priestor.

Musia zarábať. Jednoducho to toto nikto nejak silne nepodporuje a pevne verím, že sa to zmení. My sa snažíme minimálne tých našich doktorantov k tomu viesť, že predtým než niečo publikuješ, tak preboha, ochráň si tú myšlienku. No jasné, tak s nejakým Samsungom sa my tu súdiť nepôjdeme. Ako to to asi nie, ale aspoň ukázať tomu svetu, že pozor, niečo zaujímavé sme vymysleli a sme tu aj my. Tak to je naozaj dôležité. >> Uhm.

Ešte možno kým prejdeme eh do tej pomyselnej rajskej záhrady v Izraeli, kde teda tá hebrejská univerzita naozaj toto má dokonale prepojený systém a logicky eh zriadený systém, tak eh skús ešte pár vetami eh čo sa týka tých možno lepších príkladov, ktoré by sme našli ešte aj v Európe alebo respektíve možno v čom vidíš slabinu Európy ako celku v rámci v rámci výskumu vývoj a aj teda tej monetizácie výskumu vývoja na univerzitách v Európe. >> No ja by som teda povedal, že chodievam na také zasadnutia ako European Robotics Forum.

Tento týždeň som bol na zasadnutí European Factories of the Future Research Association a tako som nakúpil, tak predám. Takže vraví sa a teda nemám to overené, že napríklad Európa má v robotike viac článkov než USA alebo Čína. Čiže tu sa strašne veľa vedí spraví, veľa dôležitých vecí sa asi vymyslí, >> ale keď sa pozrieme na realizáciu v praxi, tak potrebujeme mať super 100% bezpečné riešenia, spoľahlivé, proste jednoducho takto je a my tu teraz dva roky skúmame super bezpečné riešenie a nejakého robota, aby sme to konečne mohli do toho priemyslu dať.

A bol tam dobrý uvedený príklad minulý rok v Štutgarde, však ľudia v autobuse sa viac toto pobijú v úvodzovkách, podotýkajú, než robot v Európe sa môže človeka dotknúť. Hej? Čiže, čiže, čiže to toto je naozaj niečo, na čo kvázi Európa trpí. Na jednej strane je možnože dobré, že že dbáme na tú ochranu ľudského života, že tá to safety je na začiatku ako keby na prvom mieste. Na druhej strane to bráni potom tej inovácii a tá Amerika, Čína, oni proste nasadia nedokonalú technológiu, obsadia trh s tou technológiou a jednoducho tam už potom nie je priestor na nejaký chat GPT európsky.

Hej? Ako jednoducho >> za pochodu vylepšujú. Presne tak. A neaherajú sa, že je bezpečí, nebezpečný. Veď ja teraz ako taký hnusný príklad poviem, ako tam nikto neriešil, že či to chat GPT navedie niekoho na samovráždu a stalo sa, hej? >> No v Európe by sme samozrejme všetky možné prípady vymysleli, aby takéto niečo sa eh akoby keby nestalo. Lenže medzitým, kým by sme to tu vymysleli ten európsky ch GPT, tak už samozrejme Amerika, Čína obsadili ten trh s takýmito technológiami a už nám nezostáva nič iné, len do toho rozbehnutého vlaku.

Aspoň skúsiť nasadnúť a tie technológie používať. Čiže toto je ten rozdiel, ktorý ako keby má Európa ako taká. Európa to aj silne signalizuje, že v tomto máme problém. To údolie smrti. Jednoducho my veľa vymyslíme, ale potom tá monetizácia do tej praxe, do toho nasadenia, do toho priemyslu nás strašne brzdí ako keby také obavy rôzne, ktoré nás tlačia. príklad z tohto týždňa poviem, mňa to veľmi prekvapilo. Nórska spoločnosť, ktorá vyvíja humanoidné roboty, sa musela zbaliť do Silicon Vy, pretože nebola schopná v Európe splniť legislatívu, aby mohla aspoň začať testovať tie roboty, hej, v tých fabrikách. >> Čiže, čiže v tomto smere naozaj netrpí len Slovensko, ale aj Európa.

Ja pevne verím, že nájdeme nejaký model, ktorý zachová tie európske hodnoty, tú ochranu toho života, tú bezpečnosť, ale zároveň ako keby nebude brzdiť tomu tomu rozvoju. Jednoducho, keď skúmam novú technológiu, tak musím trošku povoliť možno aj v tej bezpečnosti. No tak stane sa úraz, niekto bude mať modrinu. No. No čo tak ale budeme medzi prvými na trhu, zozbierame dáta, zlepšíme, zas sa možno niečo stane, zozbierame dá, zlepšíme.

Tak ja nehovorím, aby sme tu dovolili tým robotom po nás strieľať. To nie, ale zas ako nemusíme byť možno až tak striktní, ako sme. >> Hej. Hej. No dobre, poďme teraz teda do toho Izraela. Eh, ty si tam, ak sa nemýlim, nejaké tri roky dozadu bol v marci. Tak skús nám to povedať eh z tvojho pohľadu nielen ako samotného vedca, profesora, ale teda aj nadšenca technológií, inovácií, vedy výskumu. Tak skús nám predstaviť najskôr na úvod pár pár slovami, o akú univerzitu ide, ako teda funguje, ako vznikla možno aj tá samotná pointa eh založiť touto univerzitou ako keby svoju vlastnú firmu. také, dá sa nazvať obrazne povedané konzorcium, ktoré má naozaj všetky stupne vrátane nejakého legislatívneho oddelenia a podobne, tak daj nejaké antrek k tomu. >> No tak bolo tam teplo už v marci také na rozbehnutie trošku, aby si to poslucháči, diváci mohli predstaviť, že je tam teplo, ale každopádne teda mňa to nadchlo tým, ako to tam funguje.

Ja som tam vtedy bol so súčasným rektorom STU, eh profesorom Maximilianom Strémim. On bol vtedy prorektor a vlastne on ma vytiahol na tú cestu, aby sme to nejak spoločne videli, lebo >> eh mňa tak berú, že veľa spolupracujem s praxou, s praxou, s priemyslom, takže sme sa boli tak inšpirovať, že ako to robia inde. >> Uhm. Uhm. >> A eh čo som tam teda videl? Poviem to tak, že tá organizácia pri tej hebrejskej univerzite mala názov, že ISium Y mäkke i a tak ďalej.

Taký komplikovaný trošku názov, ale to nie je podstatné. a chválili sa, že takáto organizácia, že pri univerzite je tretia najstaršia na svete, odkedy oni monetizujú >> vlastne tie ich výsledky. A ak si, ak si dobre pamätám, fungujú už vyše 60 rokov vtedy, čiže teraz to už možno aj nejaká 70 bude. Čo bolo veľmi zaujímavé, je, že tá hebrejská univerzita nie je o moc väčšia od ST. Čiže, čiže aj z hľadiska počtu učiteľov, profesorov, študentov, >> to bol možno 1, a pol násobok celej stú. Čiže to to bolo niečo, čo sa dá porovnávať v Ázii, že nebolo to nejaké MIT, Harvard alebo niečo, že niečo úplne odstrelené. >> Hej.

Ale čo bolo veľmi zaujímavé, je, že mali založené to Esium kvázi nejakú sročku, to nazvime 100% vlastníctve ako keby univerzity a boli tam také tri piliere, ktoré do toho vstupovali. Tak samotná univerzita, potom Board of Directors, čo boli zástupcovia súkromného sektora, ktorí vlastne smerovali ten výskum, že toto potrebujeme. Uhm. Uhm. >> A potom bol ten ISIUM >> a ten ISIUM z hľadiska štruktúry bol tiež veľmi zaujímavý, ktorý vlastne ako si už spomenul, bolo tam šesť autov, ktorí nič iné nerobia celý deň, len chodia po tie vždycky a pozerajú, čo sa kde v laboratóriu vymyslelo.

Hej? Čiže, čiže tí profesori sa naozaj môžu venovať len tomu, čo majú, eh, tomu výskumu, vedeniu tých tímov a niekto na pozadí pozerá, že čo z toho, čo vymyslia, by sa dalo speňažiť. >> Uhm. Uhm. >> Potom, ak sa takéto niečo nájde, tak samozrejme nastupujú právnici a biznis developeri. Čiže prví najskôr overia, či už niekde takéto niečo nie je. A keď nie je, ako si to ochránime, aby nám to niekto nezobral alebo len jednoducho neskopíroval.

Však vieme, čo sa asi aj vo svete deje v svete technológií. Proste jeden deň to má Apple, druhý deň to má už aj Samsung a naopak, hej, čiže tak to proste je, tak oni si to chránia. To bolo veľmi dôležité, že že nie je to len o tom, že niečo máme v laboratórium. >> No a keď sa im to podarí ochrániť, tak nastupujú tí busnis developeri a tí hľadajú možnosti, ako to speňažiť. A teraz tých možností je veľa. Môžete to predať ako licenciu, môžeš založiť spinofirmu, jednoducho strašne veľa možností a teraz hľadajú, že čo by bolo ako keby najprospešnejšie, hej, že kde kde je teda takáto technológia lepšie takto, lebo máme v licencii predáme a tak ďalej.

Teraz čo bolo pre mňa ešte ďalej zaujímavé, že okrem takéhoto tímu, ktorý funguje na pozadí tej univerzity, tam eh veľmi dobre fungovalo, že čo sa deje s tým ziskom. Každý u nás by si povedal, treba to tomu profesorovi dať, chudák, však to nech má aspoň na auto. Hej, ale nie, oni fungujú oveľa inak a tak by som povedal veľmi pragmaticky. Ten zisk rozdeľujú pomerom 40, 40. >> 40% ide tomu profesorovi, tomu tímu na osobné účty. 40% ide tej organizácii, tomu ISIUM. Čiže tým pádom si aj zarábajú na svoju vlastnú prevádzku a 20% majú povinnosť investovať do vybavenia laboratória. Čiže tým pádom vzniká aj kvázi kapitál, ktorý ako keby stále obnovuje tú infraštruktúru výskumnú a tým pádom majú stále niečo moderné, nové a tak ďalej alebo niečo si nakúpia, vymyslia, zložia a tak ďalej. Čiže toto bolo tiež veľm pre mne pre mňa veľmi dôležité, že takýmto spôsobom aj ten zisk si vedia rozumne oddeliť.

Asi im to dlhšie trvalo, kým prišli aký je ten rozumný pomer, ale teda keď už ho majú vymyslený, tak prečo by sme čo iné vymýšľali? A čo bolo ešte pre mňa zaujímavé, tak sme sa tam pýtali a že čo tí profesori, že akú majú možnosť do toho vstúpiť? No, že sú rôzne typy. >> Niekto chce byť v tej firme aktívny, chce založiť si firmu a byť tam kvázi nejakej CTO ako hej technology officer, tak ten profesor tam je a chodí aj do tej firmy a trošku to tam organizuje a tak ďalej.

Ale je to taký ten typický akademik, ktorý chce byť na v laboratóriu mať svatý pokoj a nech ho nikto nech ho nikto neotravuje, hej, zavretý v tom laboratóriu, tak oni sa o neho postarajú a oni jemu už len pípajú tie peniažky a má absolútnu voľnosť aj v tom, že si žije normálne za prvé a za druhé. eh má vlastne pravidelný príjem na obnovu toho laboratória. To to bolo pre mňa absolútna kľúčová vec, že vzniká z vnútorných zdrojov >> ako keby nejaká finančná rezerva na to, že že keď potrebujem takýto prístroj, tak si ho bez problémov viem kúpiť.

U nás to je tak, že ja musím napísať >> doprosovať sa minister Áno. Áno. Doprosovať sa, písať stovky projektov, aby si vedel vyskladať aspoň 20 000 z tohto projektu. Päť z tohto štyri, z tohto dva, hej? A a tak ďalej. na polovicu mikroskopu. >> Tak tak tak skúmavky a tak potrebuješ, vieš. A no a potom lákaš sem Slovákov na takéto, vieš, že záležitosti, že vráťte sa naspäť. Vráťte sa z Toronto naspäť. Však tam máš 20 000 výplatu, tu máš 100 000 mesačne. Áno.

A sem sa máš za 50 000 za za návrat vrátiť. No však on to má za dva mesiace v tom ronde zarobené. Takže >> to to boli také dosť nezmyselné nástroje podľa mňa, ktoré nevychádzali z reality. Ale vrátim sa ešte k tomu Izraelu. >> Naozaj to bolo veľmi zaujímavé. vidieť. A poviem tak, že že z hľadiska vybavenia oni tam nemajú moc čo iné ako keby kúpiť, než ten zvyšok sveta. Však ani my v tej robotike nie sme akože nejak super pozadu. >> Ale ale tým, ako fungujú tieto princípy, no tak potom nám ukazovali grafy, že deväť nobelistov, hej, a 200 založených firiem a minulý rok 100 patentov, hej, a to bola proste univerzita ozaj 1,5 krát SCU. Čiže, čiže to nebolo, že teraz tam je 1000 profesorov a kvôli takému množstvu proste vzniká takýto objem, nie?

Nie. Proste jednoducho bol ten systém tak nastavený, že že vedeli fungovať. No a pre zaujímavosť ešte poslednú vec, čo sme sa vtedy bavili, tak vymysleli tam čery rajčinky. >> Áno, to som akurát kolegovi dneska spomínal cestou sem do štúdia, že hej, >> či o tom vedel a vlastne aj doma som to. No ja nie som vlastne ani botanik, ani biológ, ani poľnohospodár, ale mňa to tiež veľmi prekvapilo a vysvetľovali nám to tam tak, že jednoducho tam v tých podmienkach, ktorých žijú, by sa tá bežná rajčina ako keby neuchytila, že to by tam nedopestovali.

A tým, že žijú v takom okolí susedov, v akom žijú, tam jednoducho nevedia obchodovať s tými susedmi z nejakých príčin. Áno, >> z nejakých príčin, tak museli byť sebestační vo všetkom. Takže aj z hľadiska toho poľnosparstva tam veľa takýchto inovácií ako keby vzniklo. Inak to som práve pozeral. Ty si mi vtedy eh keď sme sa prvýkrát stretli k tejto téme, tak eh čo si mi posielal eh prezentáciu z tejto hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, tak práve tu zo zvedavosti som pozeral, že teda multidisciplinárny výskum, vývoj, čo tam robia od naozaj eh výskumné centrum pre kanabinoidy a podobné takéto látky až cez eh 3D printing, čiže 3D tlač.

Eh, plus je aj eh cyber security centrum alebo napríklad aj otázka klimatických zmien a podobne udržateľnosti. Čiže je tam naozaj veľmi veľmi široký okruh a že je to také pre mňa ako laika neuveriteľné, že ktorými všetkými možnými smermi idú a dokážu byť v tom úspešní. A vlastne ty aj ako si spomínal tie cherry rajčinky, tak eh takisto čo sa týka aj plodín, čo sa týka potom teda nanotechnológií, biotechnológií, eh ešte predtým vôbec, než než sme sa k tomuto stretli, tak takisto, čo som čítal, pozeral, tak vlastne množstvo množstvo patentov, licencií na lieky eh ako je toho kvantum a ak sa nemýlim, tak tam dokážu mať naozaj ten ročný obrat z predaja týchto licencií, patentov a podobne, tak je to v miliardách.

Ako to >> No to ti môžem potvrdiť, keď mi ukázali tam obrázok tabletky, že toto sme predali do Ameriky za miliardu dolárov ako licenci. Akože šielené, že to toto dokáže jedna univerzita o veľkosti plus mínus stúčky slovenskej. Čiže, čiže >> vieš čo sa mi tam ešte páčilo, že oni tam vlastne tých profesorov do toho kempu sú normálne na vzťahu, ale že bývajú tam na domoch s rodinami, >> hej, že že úplne v pohode, že zobudíš sa ráno v papuč, dáš si kávičku, prejdeš si tuto do labáku, tam povieš doktorantom, čo majú robiť, vieš a potom ti pipne na účet večer 100 000 $, vieš.

Takže taký život ako naozaj lákavý, by som povedal aj pre tých akademikov ako takých, že no tak samozrejme tá geopolitická situácia teraz tomu nenahráva, ale tým ten kempus nebol taký ako typický by som povedal, že videl som rôzne v Amerike, ja neviem v Nemecku, kde kade, >> ale toto bol taký ten, ak by som to prirovnal, no, Manhattan Project, keď sa robil, hej, že z tých dokumentov, že že domčeky, pohoda, tí veci spolu, vidíš, ich ženy sa hrajú s deckami tam na trávniku a úplná >> pohoda. Čiže je to tam také ako aj prepojenie medzi tými študentmi a v podstate profesormi, že snaží sa to byť tak veľmi veľmi friendly.

Hej. >> Tak tak tak tak tak tak tak tak takú atmosféru tam z toho navnímal, že že nebyť ozaj tej geopolitiky, tak ako úplná pohoda. >> Uhm. No ja ešte len tak akože symbolicky pár čísi pre vytvorenie si obrazu divákov a poslucháčov. Tak eh v tej prezentácii, ktorá už má tri roky, čiže odvtedy zjavne pribudlo viacero ďalších patentov licencií, ale teda v do roku 2023, tak eh táto univerzita, respektíve toto e centrum, ktoré v podstate produkuje výskum vývoj, monetizuje ho, tak eh bolo tam takmer 11 000 patentov, čo je tiež šialené číslo a eh viac ako 1140 licencií.

Takže >> no ja teraz mimo záznam my sme predali jedno minulý rok tuším. Takže Takže nie ako ja si myslím, že máme aj my čo ponúknuť, len toto jednoducho treba systematizovať a samozrejme nepôjde to skokovo zmeniť na Slovensku, ale našťastie vo vedení niektorých univerzít teda tieto myšlienky sú >> a ja pevne verím, že keby sme sa stretli za päť rokov, tak zas budem inak rozprávať. Dobre, ale keď keď teda si eh to skúsime tak stručne zhrnúť, že čo sa týka práve tej spomínanej eh hebrejskej univerzity, respektívy, respektíve to usum alebo ako sa to správne foneticky povie, tak eh myslí si, že takýto akademický biznis model je reálne transponovateľný aj na slovenské pomery alebo čo tomu možno bráni, aby sme si brali mali príklad eh z Izraela, ktorý síce nie je moc populárny na Slovensku, ale ale výsledky hovoria za všetko. >> Áno, presne tak.

Ako tá to je jednoducho krajina, ktorá najviac percent HDP dáva do výskumu vývoja a je to je vidieť. No ja by som povedal takto, že určite to je istým istom slova zmysle inšpiratívne a my sa aj na STU pokúšame tak jemne napodobniť ten systém. Eh, viem, že už fungujú nejakí prví skauti aj u nás na fakulte, jeden na polovičný úväzok a nejaké prvé kroky sa robia. Samozrejme, to bude sieť ešte veľa veľa, by som povedal, času zosúladenie tých aktivít a aj takú nejakú akceptáciu v tom prostredí, že niečo takéto je a sú to nejaké možnosti a príležitosti.

Eh, nie každý je samozrejme tak nastavený a nie každý tam vidí ako keby nejaký zmysel, ale myslím si, že tie aktivity postupne tých ľudí presvedčia. Ako ono aj pred tými vyše 60 rokmi možno v tom Izraeli to nebolo úplne ružové, že s tým začínali >> a jednoducho po toľkých rokoch a tých skúsenostiach asi už eh to je ako keby nejaké vierohodné aj vo vnútri toho systému. A prečo sa tým neinšpirovať? Veď eh keď to takto vie dobre fungovať tam na hovorím univerzite typu STU 1,5 krát, hej STU, tak prečo by sme niečo podobné nevedeli upraviť na naše pomery?

Ako asi sa to nedá úplne, že jedna jednej. >> Uhm. Eh, musíš mať aj na to nejakých odborníkov. Jednoducho biznis developer v takejto organizácii nemôže byť čisto biznis orientovaný človek. On musí rozumieť aj technológiám a on musí rozumieť aj tomu biznisu. Čiže potrebuješ ako keby človeka, ktorý je na rozmedzi. Nie je možno absolútny expert možno v čipoch a nie je absolútny expert možno v nejakej národnej hospodárskej stratégii, ale eh mal by vedieť ako keby ako robiť zisk s technológiami.

Mal by rozumieť trošku tej technológie. Ja som rád, že na STU sa práve takéto niečo teraz urodilo a neviem, či si zachytil, je taký taký projekt Stuba Euba, >> kde sa spojili vlastne STU s Ekonomickou univerzitou a no a vznikli študijné programy, ktoré sú na rozmedzií, že majú čas aj ekonomiky a čas technológií. >> A ja pevne verím, že keď takíto ľudia vlastne povznikajú na Slovensku, že možnože to bude mať taký benefit aj pre univerzity samotné.

Samozrejme, nie každý z tých absolventov skončí, ako keby stále bude pokračovať na univerzitách, ale toto vzniklo ako nejaká objednávka aj priamo z podnikov. Jednoducho im chýbajú takí aj v podnikoch tí business developeri. Jednoducho máš techniká, ktorý ti všetko možné vymyslí a ale on si povie, že dajte mi milión, ja vám to tu spravím. Hej? >> A potom príde projekťák, ktorý povie, ja ti nedám milión, ale dám ti a sprav to takto, hej, so šobovákom to sa tiež zas nedá.

Uhm. My >> potrebbujeme niekoho na tom rozmedzi, ktorý to trošku ako keby ukočíruje a uvidíme. Ja pevne verím, že tí absolventi týchto študijných programov ako keby posilnia nielen univerzity, ale teda aj priemyselné podniky, ktorým takisto toto chýba. >> Uhm. Uhm. Ešte keď sa vrátim znova k Európe, ty si už tu spomínal viaceré príklady, ktoré možno znejú až trošku tak absurdne. Napríklad ten prípad humanoida z Nórska, ktorý teda >> poputuje do Silicon Vy.

Tak eh eh neviem, že či priamo aj sa nejakým spôsobom, respektíve či eh vieš, ako bola nastavená asociačná dohoda s Izraelom, eh s Európskou úniou. Lebo v Európskom parlamente sa nejak chceli dať ruky od toho preč a neviem teda, či máš o tom vedomosť, že či nejakým spôsobom eh to pozitívne malo zasahovať do spolupráce práve aj teda slovenských vysokých škôl s Izraelom, že či prípadne o tomto niečo ty vieš, že bol ten potenciál eh posilniť, vytvoriť nejakú spoluprácu práve preto, aby sa trošku potiahli tie slovenské univerzity, tak skús možno k tomu niečo. Čo? >> No to sa priznám, že úplne neviem aké za akých podmienok.

Eh, tak či onak viem, že v tých európskych projektoch Horizon Europe napríklad my máme asociovaných partnerov. Ak sa nemýlim, tak Izrael tam určite je. Čiže my vieme prizvať ako keby izraelskej univerzity do spolupráce. >> Čo mňa trošku zaráža v tých našich slovenských pomeroch sú eh také bilaterálne výzvy medzi Slovenskou a nejakou inou krajinou. Ak sa nemýlim, aj v minulosti tam aj Izrael bol, >> ale ten rozpočet je rádovo v tisíckkach €.

Hm. >> Hej. Čiže to je také, že ideš na jeden výlet tam a naspäť na týždeň na chlebíčky. Ako ja viem, že ľudia možno nemajú také výplaty a predstavujú si, že teraz, že že čo tu my chceme, aké peniaze. No ale jednoducho, keď mám otočiť jeden týždeň s letenkou, s ubytovaním a tak ďalej, tak to je cez 1000 €. A ten grant, ktorý získame, tak to je fakt, že je jedna cesta Slováka tam a druhá cesta Izraelca sem. A to je tak všetko, kde spolupráca eh s takýmito financiami začína a končí.

Ale keď chceme niečo realizovať naozaj reálne, tak musíme ísť do väčších výšok. A teraz akože ako motivovať niekoho z takejto vyspelej krajiny a to je jedno, či sa bavíme Izrael, Južná Kórea, US alebo aj Veľká Británia alebo Nemecko, aby prišiel na to Slovensko. Jednoducho, či sa to niekomu páči, nepáči, tak je to o financiách. Ja poznám aj nemeckých profesorov, aj na tých z Izraela mám stále nejaké vizitky, aj z Južnej Kórey.

No ale čo im ja ponúknem, že poďte sem nám pomôcť Slovákom tuto niečo spraviť. No tak my ich musíme nejak motivovať. >> No a Tatry to nebudú jednoducho, hej? On on vie on vie ísť aj na iné veľ, hej, ako to sú ako kvázi renomovaní odborníci, takže Takže to sa nedá lákať na slovenskú prírodu teraz, že príďte sem alebo tu je pekne. No jednoducho musíme mať tomu adekvátne financie a to zas prichádza možno do takých štátnych stratégií, že jednoducho my nemôžem a aj Európa s týmto má problém.

To sme tiež diskutovali tento týždeň v Bruseli, že jednoducho chceme byť lídrami vo všetkom >> a zároveň sme v ničom lídrami. Čiže my sa musíme tu rozhodnúť, že teda máme nejakú nadkritickú masu ľudí, či už z hľadiska učiteľov, študentov, nejakých odborov v tomto, v tomto v tejto oblasti. Ja teda nebudem spomínať robotiku, poviem ja neviem AI, Biotech, ja neviem hocičo, čo si vymyslíme a a poďme to robiť jednoducho. Buďme teda v tomto tí špecialisti, ktorých budeme ponúkať do celého sveta.

Nemôžeme robiť eh vodík a tamto a hento, lebo zajtra sa niekto zobudí a zase chce toto. Jednoducho toto by mala byť nejaká celospoločenská dohoda, eh, že tuto máme takýchto špecialistov, eh, vieme ich ponúkať do sveta, potom aj ľahšie sa nám bude sem lákať, ako keby to zahraničie a na tieto špeciálne témy tam vyhraťme tie skutočné reálne prostriedky a my budeme vedieť dotiahnuť tých špecialistov potom aj sem na Slovensko, ako oni sú ochotní cestovať často aj za zhrn úvodzovkách, keď vieme my, aké platy majú, tak im dáme nejakú tú odmenu, aby boli motivovaní, Ale ale keď chceme, aby tu pôsobil pol roka a neprišiel sem spraviť len jednu prednášku, tak to musí byť adekvátne aspoň tomu, čo má doma.

To ako on nepôjde do horšieho. Prečo by to robil? Ty by si išiel do horšieho, vieš. A ešte bude si písať 7 000 granty na skúmavky. No tak ako to už ako už vrchol, vieš. No dobre, ale tak skúsme teda trošku optimizmu z pohľadu teda Európy, lebo všade v rámci ekonomiky, priemyslu, tak eh tisíckrát h asi do mesiaca je počuť, že jednak konkurencieschopnosť Slovenska klesá, ale teda bohužiaľ aj konkurencieschopnosť Európskej únie ako takej práve voči krajinám, čo sa týka USA.

Vlastne teraz by sa malo hovoriť Spojené štáty americké na SŠ. Pozer, aby ste nedostali pokutu za USA >> alebo rovno do väzenia. No a plus plus takisto práve čo sa týka samozrejme Číny, ktorá takisto tam valcuje ten progres asi aj kvôli tomu, čo si ty vlastne hovoril, že tam sa nehľadí na to, že či tam nejaký humanoid >> eh veľmi nadnesene s iróniou povedané pomliaždi päť Číňanov alebo podobne, ale jednoducho ide to do praxe a postupne sa to teda nejakým spôsobom vylepšuje.

A plus teda tú Indiu, čo si spomínal >> a Saudská Arábia povedala, že chce byť piata ekonomika sveta. >> Uhm. >> Takže >> no a samozrejme to, čo sme už spomínali, teda Izrael, tak to je vlastne, dá sa to nazvať akože silikon eh voly h blízkeho východu alebo >> niečo v tom v tom duchu. >> Tak eh ako sa vlastne dostať z tohto z tohto nejakého uzavretého kruhu, v ktorom blúdi Európa? No teraz si zo mňa spravil nejakého vizionára, hej?

A keď sa moje vízie nesplnia, tak ma potom poťahajú za moje dlhé vlasy. >> Ale ja teda som aj ponúkol nejakú svoju svoj pohľad nejakých článkoch, čo teraz vyjdu v blízkej dobe práve z tých fór, na ktorých som bol a nejaký taký môj názor. Ja vidím to, že poďme trošku do rizika s tými technológiami. Nebuďme tak striktne obmedzení na tú bezpečnosť a tak ďalej. minimálne z hľadiska technológií, ktoré eh potrebujeme overiť v tej praxi.

Ako nerobme z nich dokonalé technológie v laboratóriu. Poďme, máme ich na technology readiness level, sa volá taká stupnica od jedna po deväť. Tak keď sme na A4, päťke, poďme šikovno s tým do tej fabriky. Nebojme sa. Dobre, tak trošku to možno niekoho buchne. Možno po budeme musieť dať ponaučenie tým ľuďom, že dávajte pozor. Toto je vývoj výskumová vec, ktorá môže byť ešte nebezpečná. Pozerajte, pomáhajte, zbierajte dáta, pomôže to aj vám.

Proste presvedčme tých ľudí, že aj oni tie inovácie potrebujú, lebo aj to je to je problém, ako som spomínal na začiatku. >> To je ako taká taká prvá zásadná vec. Druhá zásadná vec je minimálne na Slovensku to vidím, my absolútne zlyhávame v motivovaní spolupráce akadémie s praxou. Jednoducho tu sú teda výskumné granty, ktoré sú eh určené len pre firmy. >> Uhm. že jasné, že nie sú nútené tie firmy spolupracovať s tými akademikmi a naopak, hej, ja by som úplne prijal, keby boli vyslovene strašne vysoké výzvy, ktoré by museli a nielen formálne, ešte to je možno kľúčová vec, nielen formálne vykázať, že akadémia spolupracuje s praxou, s premyslom, ale skontrolujme, čo spolu spravili. >> Uhm. >> Hej?

Však dám dve, tri otázky a vidím, robil to, nerobil to, alebo len to formálne vykázal na papieri. To je to je obrovský problém Slovenska. Ma veľmi prekvapilo, keď som prvýkrát možno 2019 zažil európsku obhajobu projektu. My sme tam celý deň boli pečení, varení, ale nie, že či som euro minul vľavo, vpravo, tak ako je bežné na Slovensku. Ale čo sme vlastne spravili? A keď ste toto nespravili, prečo ste to nespravili? Však ste to sľúbili.

Aha, vy ste tuto spravili viacej, tuto menej. To je v poriadku. Hej? U nás, keď spravíš viacej menej, jéj, ty už ideš do basy pomaly, ty si zlodej, ty si podvádzal, ty si kradol. Hej, do, takže takže toto je veľký problém, že u nás sa dbá ako keby na túto formu a nie na ten obsah. Veď eh a mne sa strašne páčilo, že mnohé tie výzvy, mnohé agentúry u nás prepli do toho režimu, že vieme tie projekty písať v angličtine. Len donedávna bolo tak, že si musel napísať 15 strán v slovenčine a ešte si to musel preložiť do angličtiny alebo v minulosti boli také nonsensy, že faktúry sme z angličtiny prekladali do slovenčiny.

To ako to nepochopíš? V živote to nepochopíš. A to ti stojí hlava, že takéto veci, vieš, že zabíjaš čas potom s takýmito vecami sa tej reálnej činnosti. Čiže >> opustiť ten formalizmus. Európa už toto vie. Neviem prečo ten na Slovensku to stále nevieme opustiť, ale asi aj viem, ale vieš, tak potom by bolo menej ľudí na ministerstvách, ale to zas je iná debata. Eh, tak toto by som určite odporúčal. Eh preklenutie tej priepasti medzi akadémiou a praxou musí byť motivované aj zo strany štátu a musíme pustiť v Európe do realizácii podporných grantov aj veľké podniky.

Jednoducho Európa strašne ako keby smeruje tie peniaze na malé stredné podniky, ktoré sú lídrom v tých inováciách, ale na konci dňa tým skutočným odberateľom tej inovácie sú zväčša veľké podniky, hej, veľké výrobné podniky, ktoré je tu malá dodávateľská firma, ktorá tú inováciu dáva, ale ale treba ich tam pustiť, zapojiť. Oni tam v nejakej miere sú, ale mimochodo ty získavaš viac bodov, keď tam máš SMIčka, hej, Small Medium Enterprises.

Takže toto mne trošku vadí, že však prečo keď je to relevantný partner k obsahu, tak nech tam vie, že to je jedno, aký je veľký a nech dokáže, že tam má právo byť a to sa robí obsahom, nie veľkosťou podniku. No a čo vidím ešte problém? Som nedávno čítal takú knihu sa to volá Dilema inovátora a je to od jedného amerického profesora, ktorý ešte pred v minulom tisícročí písal také zaujímavé veci, keď odporúčam prečítaj si, je tam jedna kapitola o elektrovozidlách, >> ktoré kde vystrihal, ako to nerobiť a my sme to tak robili všetci.

Všetci to tak robili. Eh, v podstate tam hovorí o tom, že ako vlastne tie veľké podniky zlyhávajú zavedení nie postupných inovácií, ale ten disruptív, hej, tých takých tých prelomových inovácií do svojho podnikania. A tam je naozaj pekne vysvetlené, že akým spôsobom my sme by sme tieto disruptive inovácie mali robiť, že to nemôžu byť obrovské obrovské tímy a tímy, ktoré sú už etablované v nejakom nejaký nejakom procese v nejakých procesoch nejakých veľkých firiem.

To musia byť malé vyčlenené tímy, ideálne najlepší z najlepších, ktorých dáš na jednu kopu >> a oni už to vymyslia, robia. Hej? Čiže, čiže toto by bolo asi také ako keby podporujme aj tých malých a teraz sa aj v tom Bruseli hovorilo, že však nerobme teraz tu 8 miliónové projekty, spravíme ich menšie, spravíme ich ja neviem za 500 000 tam. Tak sa tak komunikovalo, ale nech za za šesť mesiacov odovzdajú výsledok. >> Uhm.

Hej, že takto ich dotlačme, aby rýchlejšie tie inovácie prúdili a nemuseli by sme písať veľké projekty za 8 miliónov, ako sa v Európe teraz bežne píše. Čiže pevne verím, že takéto schémy by mohli vzniknúť, ktoré by veci trošku viac zrýchlili. Jednoducho my nie sme ako my máme kapacitu aj na univerzitách v Európe, aj ľudí, aj šikovných študentov, aj vybavenie. My si vieme povedať s tými americkými vecami. Však ja som bol na Harvare.

Som sa rozprával s robotikom, profesorom na Harvarde. Bez problémov sme mali rovnaký slovník vedomosti mal určite väčšie než ja, ale ale teda nepovažoval ma za nejakého, hej, že tu z ulice došiel. Tak vedeli sme si podebatiť. No ale jednoducho eh musíme veci zrýchliť. Tá tá Čína, tá Amerika, oni Izrael, oni nečakajú, že čo či Európa teraz spraví nejakú zelenú technológiu a bude to super. Hej? Oni proste si idú svoje, nasadzujú to.

Možno, že to nie je tak dokonalé, ako to my v Európe chceme robiť. No ale ale funguje to. Oni obsadia trh a potom my už tak pozeráme, že aha, tak máme tu nejaké humanoidy. Asi by sme mali aj my niečo robiť, vieš, že že tak. No tak to je, však aj to AI tam uteklo. No tak AI AI nie sú len tie veľké jazykové modely ako teraz. >> Elektromobilita nám utiekla. Pritom sme boli ako Európa to vlastne tlačila, nie? Však Európa povedala, že poďme robiť elektromobilitu a teraz nekúpiš európsky elektromobilov, kúpiš čínsky.

Vieš, že a s tým je zas celý ďalší rad problémov. To tu nechcem všetko rozoberať. Tak ja som aj tie európske automobilky majú nejaké nejaké elektrovozidlá, ale taký bežný človek často pozerá na na toho Číňanca. To tam proste uteklo. >> Hej. Hej. >> No. >> No. Dobre. Na záver možno keby si to ešte predsa len eh vedel zaklincovať. Na základe toho, čo si ty povedal, tak fakt mi to ako laikovi vychádza tak, že Európa trošku sa sama zamotala a beží za svojím chvostom ako taký pometený Havinko.

Tak eh z tvojho pohľadu a možno trošku aj keď to tak naviažem na také tie spoločenské aktuálne nálady voči Izraelu a podobne, však asi čo si budeme hovoriť, tak eh Izrael nie je zrovna teraz najpopulárnejšou krajinou sveta, z kadečoho je obviňovaný a podobne. Eh, tak na druhej strane, ale na základe aj tej tvojej návštevy spred troch rokov a aj toho, že však určite sleduješ stále, že čo sa kde deje, ako napreduje, ktorá krajina vo výskume a vývoji, tak myslíš si, že mali by sme trošku tak racionálne začať uvažovať a upevňovať a budovať nejaké vzťahy práve aj v tej oblasti vedy, výskumu aj s Izraelom?

Určite. Áno. Ja budem všetkými prstami za proste eh vedec nepozná politiku, hej? My sme stále len vedci. Eh naším cieľom je zlepšovať životy ľudí. Či je to v Izraeli, v Európe alebo teda aj v tých arabskych krajinách. Ja poznám aj plno Iráncov šikovných, hej? >> Čiže čiže to to nie je o tom, že teraz tu chceme po sebe strieľať. My veci by sme chceli ako keby pomáhať >> ľuďom zlepšovať, skvalitňovať ich život. A ja nevidím dôvod, prečo spolupracovať s Izraelom. sú úplne milové kroky vopred proste v týchto veciach.

Hovorím, ešte raz to zopakujem, najviac percent HDP do vedy výskumu dáva Izrael ako z celých krajín sveta. Tak prečo by sme nejaké drobnosti sa stade nemohli inšpirovať? Veď eh oni sú otvorení, boli veľmi priateľskí, keď sme tam boli. Oni neriešili, že sme Slováci alebo odkiaľ sme prišli. Cho. Boli to veľmi priateľskí ľudia, ktorí boli veľmi ochotní sa podeliť do tej informácie. Ja som bol prekvapený, že aj tú prezentáciu s nami ako keby zdieľali, že aha, takto fungujeme.

Taký Takum. Uhm. Lebo to je vlastne ich, vieš, to je vlastne ich, no >> tak až akože príliš najivne, ako keby že knoow poskytli a že napriek tomu, že je to známe, tak >> krajiny to nejak nevedia aplikovať. >> Áno. A tak ako vieš, musíš mať aj takú také mentálne nastavenie, že ideme to tak spraviť, že bude to možno na začiatku trošku bolieť alebo kým si zvykneme, kým to donesie prvé ovocie. A to je možnože aj taká trošku aj netrpezlivosť v tej Európe, že že aj v rámci tých disruptív inovácií eh tí investori chcú hneď nejaké zisky. >> Uhm. >> Hej.

Ale jednoducho, keď verím tej technológii a objavujem tie nové trhy, to je dôležité ešte možno, že zamerať sa v tých disruptive technológiách, ako objavovať nové trhy. Uhm. >> Nad tým sa často zamýšľam, že že príde aj teraz ten humanoidný robot. No tak všetci sa zbláznia, že do priemyslu, lebo Čína povedala do priemyslu. >> Ale pre mňa to absolútne nedáva zmysel v tom priemysle a mne to potvrdzujú aj tí priemyselníci.

Ale keby som bol tá nórska firma s tým humanoidom, tak okrem toho, že sa s barím do Silikon Very, tak tak hlavne sa snažím objaviť nové trhy, kde by som to vedel ako keby predávať. A práve aj v tej knižke tá Dilema Inovátora, tam sa spomína, že tie firmy, ktoré zvládli objaviť tie nové trhy pre tie nedokonalé disruptive technológie, tak vlastne potom ten nový zákazník splatil alebo zaplatil to zdokonalen >> a často to zdokonalenie skončilo tak, že až pohltilé tie staré trhy, tá nová technológia. Čiže toto by možnože mohla byť taká európska cesta.

Dobre, ušlo nám kupu technologických vlakov a poďme sa pozerať ako objaviť nové trhy pre tieto disruptive technológie. To by keď budem mať na to odborníkov, tak tých privítajú po celom svete. >> Uhm. No, Fero, veľká vďaka, že si prijal naše pozvanie, prišiel si sem dnes a takisto musím pochváliť tvoj rečnícky talent, že nie je to také len akademický, vieš, ja som od Trnavy, takže nám to tak veľmi veľmi pekne rozbalil.

Myslím, že pre bežných laikov to bolo naozaj počúvateľné, pochopiteľné. Takže ešte raz veľká vďaka. No a prípadne teším sa na ďalšie stretnutie. Podobň tiež sa teším na ďalšiu spoluprácu.