František Šebej: Nazývať Židov kolonizátormi je historický nezmysel transcript

Vitajte pri počúvaní a sledovaní ďalšieho podcastu argument.sk. Mojím dnešným hosťom je opäť po dlhšom čase Ferko Šebej. Fero, vitaj u nás. >> Eh, predstavovať Fera je >> opäť asi zbytočné, ale ja len tak stručne vypichnem. Eh, bývalý aktívny politik, takisto eh to, čo možno občas už nerád počuje o sebe, že karatista. A takisto, čo by som ešte pripomenul, tak eh takisto je to jeden z významných psychológov. Takže Ferko, eh opäť my tu načíname takú tému na základe v podstate tvojho článku, ktorý si publikoval.

Eh za mňa strašne veľa zaujímavých informácií, ktoré si tam zhrnul a ktoré opäť robia taký, dá sa povedať, že historický exkurz. Eh, tentokrát v podstate okrem iného tam v článku uvádzaš fakty o židovských komunitách Mizrahimov a Sefardov, eh, ktorí v podstate istým spôsobom boli vyhnaní eh vo väčšine prípadov zo svojich pôvodných domovov. Eh, čo sa týka týchto dvoch, ak to môžem tak nazvať, komunít židovských, tak jedna žila v podstate eh v rámci blízkeho východu plus severafriky a ďalšia žila vlastne v oblasti Španielska, Portugalska.

No a eh ten článok vo mne Evoku je takisto eh ten taký ako to nazvať eh naratív, ktorý tiež sa teraz veľmi spomína v kontexte Izraela. Nemyslím tentokrát eh naratív o genocíde, o hladomore a podobne, >> ale tentokrát eh takisto je to taký ten veľmi na popularite nabiehajúci eh naratív o Židoch, že sú to nejakí kolonizátori a a plus teda obsadzujú cudzie územie. Tak možno keby sme vedeli urobiť taký stručnejší historický exkurz, ako to teda je eh na základe toho článku, tak ak si dobre pamätám, tak vlastne 3,2 milióna eh Židov práve je v úvodzovkách takých príšelcov importovaných eh do Izraela.

A ak si to tak rozrátam, tak zhruba je to polovica vlastne súčasnej populácie >> židovskej >> v Izraeli. Tak eh skús skús možno začať tým nejakým najpodstatnejším z tvojho pohľadu eh faktom, ktorý ktorý vysvetľuje vlastne vlastne tú situáciu eh odkiaľ, prečo sa vlastne dostali eh do Izraela. A takisto v rámci článku tam bolo viacero takých zaujímavých eh okolností, príbehov a popisu rôznych eh dá sa povedať takých záchranných akcií Židov z rôznych území, eh ktorí v 20. storočí vlastne boli práve eh prepravení do bezpečia do Izraela. >> [odkašľanie] >> Tak treba povedať, že že vo všeobecnosti eh ten termínus technicus, že kolonizátori, tak je je je vlastne príspevok eh pôvodne sovietskej propagandy eh na delegitimizáciu čohokoľvek západného vo všeobecnosti. a teda teda konkrétne Židov v Izraeli eh v tomto konkrétnom prípade eh všetky tie teórie o postkolonializme a tak ďalej, to sú všetko, by som povedal, ideologické nástroje na odčiernenie, delegitimizáciu ako eh celá celá celá súčasná ľavica politická na západe proste ide na tejto vlne eh nenávisti k vlastnej histórii. proste pod eh pod [odkašľanie] zámienkou proste nenávisti ku kolonizátorom a hm pokúša sa zbaviť aj takých prvkov vo vlastnej histórii, ktoré si to nezaslúžia jednoducho.

Ale dobre, tak eh vráťme sa vráťme sa do toho Izraela. Eh, samozrejme, že Židia v krajine svojho pôvodu nie sú žiadni kolonizátori a kompletne celá židovská populácia Izraela, lebo tam nežijú len Židia, žijú tam aj Arabi, eh žijú tam kresťania aj arabskí a žijú tam druhúzovia, žijú tam beduini. eh celá celá tá ale celá židovská populácia sú v podstate s výnimkou proste pár možno možno pár percent eh úplne pôvodných eh Židov, ktorí ktorí tam žili, tak sú sú utečenci.

Buď sú to ažásky Židia, čo sú tí tí pôvodní sionisti, >> pôvodní, >> ktorí prichádzali koncom v druhej polovici 19. začiatkom 20. storočia, prvej polovici 20. storočia do Izraela, ako sa proste už teda so zámerom usadiť sa v zemi svojich predkov. A treba povedať, že že tiež to neboli kolonizátori, že oni oni oni vlastne eh pôdu kupovali od od vlastníkov, ktorí žili nežili priamo tam, ale ale žili povedzme v Damasku alebo v Istanbule alebo tak.

Bola to osmánska ríša vtedy, samozrejme, a eh títo tvoria eh takú povedzme eh bolovicu asi súčasného židovského obyvateľstva. teda plus tí, ktorí ktorí prišli eh už v rámci eh britského mandátného eh britského mandátu Palestína a z Európy a plus plus teda teda tí, ktorí ktorí prišli po založení Izraela. >> Aha. >> Myslím aškenaskyskych Židov, čiže európskych. >> Treba povedať, že sú to skutočne utečenci. Tak napríklad eh málokto vie tí aškenaskyski Židia, že málokto vie, že >> že že eh čo sa týka koncentračných táborov, ako trebárs Dachau alebo Bergen Belsen, eh teda nie tých v Poľsku, eh že tam ešte ešte dva roky po skončení druhej svetovej vojny a po skončení holokaustu ešte stále žilo eh možno až 200 000 Židov, ktorí prežili holokaust a žili stále v z tých koncentračných táborov.

Oni nemali kam ísť. Nemohli sa vrátiť do Poľska, kde bol zas nejaký pogrom. Nemohli sa vrátiť. Nemali sa vlastne kam vrátiť. Žili eh žili v koncentračnom tábore. Už im nehrozilo, že ich zabijú. ani im nehrozilo, že že ich eh ich eh že zomrú od hľadu alebo čo. eh v podstate eh už boli vlastne odkázaní len na pomoc eh od Američanov a od eh medzinárodného spoločenstva, ale nemali kam ísť a chceli ísť väčšinou 99% z nich chcelo ísť do Palestíny, teda do do do pôvodného britského mandátneho územia Palestína, lebo vedeli, že tam vzniká židovský štát. >> Uhm.

A nemohli ísť napríklad do Spojených štátov, lebo Spojené štáty v roku okolo roku 1920 zavreli hranice a a žiadnych Židov neprijímali. Čiže, čiže, čiže Spojených štátov je tiež prevažne aženásska židovská populácia, možno až do 15 miliónov, eh, pardon, do 7 miliónov, teda polovica celkovej populácie židovskej. Ale ale to sú všetko potomkovia Židov, ktorí tam väčšinou prišli z Európy. >> Uhm. a pred rokom 1920, čiže pred holokaustom, pred nástupom Hitlera dávno.

A to je to je polovica obyvateľov Izraela. Tá druhá polovica, tí, o ktorých si hovoril, o ktorých som písal, teda tí Mizrai a Sefardi a tak ďalej, >> sú Židia, ktorí bývali všade tam, kde sa rozpsilili ešte počas rímskej ríše. Čiže bývali tí sefskí Židia bývali na Iberskom poloostrove, čiže Španielsku a Portugalsku kedysi a bývali v Maroku, v Alžírsku, v Tunisku, v Egypte. bývali v Sýrii, bývali v Iraku, bývali bývali dokonca dokonca v Kazachstane, v Turkmenistane, eh v Jemene, eh dokonca v Arabii a tam všade sa dostali ešte počas počas tých prvých židovských diaspór. teda predtým, než tam prišiel islam a predtým, než tam prišli Arabi, napríklad marockí Židia alebo alebo egyptskí Židia, žili na tom území v podstate no možno možno päťšesť storočí predtým, než tam aj aj viac predtým, než tam než tam prišli arabskí dobyvatelia, než tam prišiel islam.

Eh, dokonca dokonca v Maroku h to pôvodné obyvateľstvo alebo teda to čo tam bolo paralelne aj so Židmi boli berberi, nie arabi berbery, iné iné etnikum. Eh, a tí časť z nich dokonca dokonca konvertovala na judaizmus. Uhm. >> Eh, ale to je jedno. Jednoducho proste eh v týchto v severnej Afrike a a na Blízkom Východe žilo v čase vzniku Izraela možno 800 000 až milión Židov miestnych, ktorí po vzniku štátu Izrael eh museli odtiaľ odísť.

Eh čiastočne ujsť. boli vyhnaní a eh to nie je oni oni opakujem boli vyhnaní z miest, kde žili žili možno niektoré niektoré komunity 2000 rokov pred arabskými komunitami. >> Uhm >> a boli vyhnaní alebo boli prinútení odísť po vzniku štátu Izrael. Čiže, čiže ty, ty v tom Izraeli vravel si, že je to je to 3,2 asi asi milióna z tých asi asi 7 miliónov židovských obyvateľov Izraela. Možnože je to viacej. To sú to sú vnuci tých, ktorí boli boli boli vyhnaní. >> Eh, tak eh tí tam neprišli kolonizovať.

Tí nemali kam ísť. Lebo keď keď napríklad eh v roku 1900, povedzme 50 vyhnali nejakú židovskú rodinu z Bagdadu, kde žila už 2000 rokov, teda ich predkovia, oni oni boli ľudia blízkeho východu, väčšinou hovorili po arabsky a hebrejčinu používali ako liturgický jazyk, teda ako ako čítali Tóru v hebrečine. Ale komunikovali po arabsky a oni aj keby ich chceli pustiť do Ameriky, tak čo by tam hľadali? To boli ľudia z Blízkeho východu. >> Tak Izrael ich prijal, zachránil v podstate. >> Čiže, čiže rozhodne ich nemožno považovať tak ako ani aškanaských Židov za kolonizátorov.

Oni neprišli nič kolonizovať. Oni oni eh Izrael je ich útočisko. Izrael je krajina, ktorá do ktorej sa uchýlili pred proste bez bez majetku, bez všetkého, bez práv, eh, kam boli vyhnaní. >> Uhm. >> No my sme ešte tuto pred rozhovorom krátučko sa aj rozprávali, aj som ti spomínal v podstate môj taký eh drobný zážitok cestovateľský. Ja som naozaj pred eh pár rokmi netušil, keď som bol vlastne v Maroku a bol som eh h v Esauera mesto, kde v podstate eh bola aj taká kvázi eh námorná pednosť a tam v podstate som takisto našiel eh budovku, ktorá zrejme predtým slúžila ako synagóg a teraz je tam také maličké pripomienkové múzeum.

Tak popravde v tom čase eh som teda zjavne nemal dostatok vedomostí o tom, že aj v rámci severnej Afriky eh naozaj žili židovské komunity. A teraz vlastne ako si hovoril, tak v podstate tiež som netušil, že eh tá pôvodná eh etnická skupina v rámci Maroka, tak boli berberi a nie v podstate klasickí a ako by som to nazval. A doteraz sú väčšinovo teda ako >> Takže boli to v podstate komunity, ktoré ktoré ehm boli zrejme schopné pred islamizáciou fungovať spolu a ako si aj vravel, tak paradoxne ešte aj tí berberi niektorí konvertovali na judaizmus.

Takže to je myslím, že dosť zaujímavá vec. A práve teda ešte tu by som možno eh vypichol, eh lebo toto podľa mňa málo ľudí vie, tuší, že teda eh bolo silné zastúpenie eh židovského etnika práve aj teda v tej oblasti severnej Afriky. Tak možno keby si teraz eh vypichol, aké aké vlastne tam boli podmienky a plus potom aj čo sa týka už keď trošičku síce skočíme v čase do 20. storočia, ale aké napríklad eh záchranné akcie alebo respektíve transport týchto eh židovských etník do Izraela prebiehali, ak by si možno to vedel.

Eh takto eh bolo by fajn, keby sme si keby sme si eh nejako priblížili, že keď hovoríme mizrahy, keď hovoríme sefardi, keď hovoríme o tých alebo o oných, hovoríme aškenái, že čo vlastne hovoríme. Tak aškenáki Židia, eh to slovo pochádza od slova aškenas, eh čo v hebrejčine znamená v podstate Nemecko. To sú európski Židia >> a aškenaski Židia eh sú napríklad tí, ktorí ktorí ja neviem prichádzali z Ruska, z Ukrajiny, z Litvy, z Poľska, teda z dnešných území. >> Jasné. >> A rozprávali napríklad jazykom jidiš.

A jidiš je taká taká modifikácia z komolení nemčiny >> a je to kvôli tomu, že oni pôvodne to boli Židia, ktorí žili v nemecky hovoriacich krajinách a boli nútení utiecť napríklad pred eh hm antisemitizmom trebárs z Lutherovho razenia na východ a tam sa usadili a proste ste hovorili jazykom, ktorý si doniesli. >> Uhm. >> A plus teda teda aj miestny miestnymi jazykmi a oni sa čiastočne eh jidiš sa vlastne už skoro nikde nehovorí.

Eh, najviac sa hovorí Jidiš v Brooklyne. Paradoxne, lebo tam ešte sú sú židovské komunity, ktoré pochádzajú z tých pôvodných utečencov z Ruska, z Moldavy, z Ukrajiny. A napríklad napríklad písali spisovatelia ako Isak eh Bačovi Singer, eh, ktorý nositeľ Nobelovej ceny za literu, ten písal výdyš. Je to normálny, by som povedal, jazyk vzdelancov. Až na to teda, že je to konzerva. On vlastne v Izraeli jidiš možno hovoria nejakí starí ľudia, ktorí eh prišli odniekiaľ, ale ale Izrael Izrael hovorí novohebrejčinou. >> Uhm. >> Alebo arabčinou.

Teda tá tá arabská časť. A a to sú ažkenákysky židia. No a mizrahy, eh to slovo Mizrahy pochádza od slova mizrah hebrejského, čo znamená východ. >> Uhm. >> To sú východní Židia, hoci z pohľadu Izraela neboli celkom východní, lebo napríklad Mizrahy sú aj Židia prichádzajúci povedzme zo severnej Afriky, ale aj napríklad Mizrahy sú Židia prichádzajúci z Jemenu. >> Uhm. eh Židia prichádzajúci, tak sa hovorí aj o etiópskych Židoch, čiže o falašoch, ale aj o Židoch, povedzme zo Sýrie a a z Iraku, z Bagdadu, povedzme a z Kaukazu.

No a Sefardi eh je to slovo Sefardus proste znamená znamenalo Španielsko. staro pôvodnej hebrejčine. To sú to sú Židia, ktorých korene siahajú kdesi do Španielska predtým, než boli Židia vlastne eh zo španielskeho poloostrva vyhnaní. totiž po roku 1492, keď katolícke veličenstvá, teda Izabela Kastilská a Ferdinand Aragonský vyhnali jej posledné zvyšky moslimov, teda moslimskej okupácie po 700 rokoch zo ziberského poloostrova.

Eh, tak eh vydali taký, že edikt z Alhambry, ktorý prikazoval Židom buď konvertovať alebo odísť. >> Uhm. >> Pod trestom smrti. Tak dosť veľa Židov odišlo, väčšinou do Severnej Afriky, ale nejakí odišli aj to sú to sú takzvaní sefardskí Židia, čiže Židia pochádzajúci >> eh nie sú Mizrahim, ale Židia pochádzajúci z pôvodne zo Španielska. Oni niektorí odišli odišli do Portugalska zo Španielska, ale v Portugalsku boli veľmi veľmi zakrátko prinútení znovu to konvertovať.

Mnohí odišli z týchto sefarských Židov. Vtedy odišli mnohí do, opakujem, jedná sa o koniec eh 15. začiatok 16. storočia >> a mnohí odišli do liberálnejších častí kresťanského sveta, čiže do Holandska, do do do Hamburgu, do do eh do Holandska, niektorí aj do do Británie. A niektorí odišli do osmanskej ríše, napríklad do Tesalonik, do Grécka, >> do Bulharska, lebo paradoxne osmánská ríša bola >> tolerantná voči Židom. >> Nedá sa povedať, že tolerantná, lebo boli stále občania druhej kategórie, takzvaní hymny, >> ale ale eh bolo im dovolené prežiť a zachovať si svoju vieru. >> Uhm. a [stonanie] bulharski Židia napríklad eh, ktorí vďaka vďaka ochrannej ruke Bulharov prežili druhos svetovú vojnu. >> Uhm. >> Eh bolo asi 48 000, tak eh k nim patril trebárs nositeľ Nobelovej ceny Elias Kanety. >> Uhm. ktorý ovšem prežil nie vďaka veľkorysosti bulhárov, ale ale aj vďaka tomu, že jeho rodina sa odsťahovala do Británie už v roku 1911. Čiže čiže on nebol ani ohrozený. >> [vzdychanie] >> Eh, ale v podstate tí sa tiež väčšinou odsťahovali do Izraela, ale nie kvôli tomu, že by ich Bulhari vyháňali na rozdiel od Arabov, ktorí Židia Židov vyháňali, >> ale kvôli tomu, že eh povedzme macedónskí alebo grécki Židia to šťastie nemali >> uhm >> a tí skončili v koncentrákoch.

Takže že tí bulharski Židia potom sú spušení skúsenosťou svojich bezprostredných susedov. tiež utiekli do Izraela, teda po založenie Izraela. Tak to je ten rozdiel medzi sefardskými Židmi a Mizrahy. >> Uhm. eh teda východnými Židmi. >> Áno. >> A tí sefárskí Židia sú zaujímaví, lebo lebo lebo eh [stonanie] oni oni eh napríklad eh na niektorých mestách v Európe mali výnimočné postavenie. Už po úteku zo Španielska eh v Livorne vládli Medičiovci.

No súčasť Toskánska a eh Ferdinando Mediči vydal vydal takzvanú Livornínu. To bol taký súbor zákonov, ktorý umožňoval obchodníkom, chcel urobiť z Livorna o dominantu, obchodnícky prístav dominantu stredomoria, >> čo sa mu je podarilo a pozval tam obchodníkov, teda aj Židov a dal im slobody, ktoré boli nevydané neslycha. >> Hm. >> Čiže mohli vyznávať svoju vieru, nemuseli bývať v Gete, mali plné práva a tak ďalej. Eh, potomkom livornských Židov je napríklad malia.

A preto sa niektorí niektorí Židia majú taký prominentný napríklad britský pochádzajú z tejto sefartskotalianskej komunity eh Simon Sebiori napríklad alebo alebo napríklad známy kohín eh komik Saša Baron Kohen. >> Uhm. alebo alebo jeho brat slávny eh [stonanie] neurobiológ Simon Baron Cohen, >> ktorý to to je proste to je tá komunita pôvodne sefartská. >> Uhm. No a teda ale keď sa vrátime do Izraela, tak eh samotná izraelske štatistiky medzi Mizrahim a Sefardim teda nerozlišuje, ani nemá dôvod.

To sú Izraelčia, >> sú Židia proste. >> A tam tam oni majú svoje nejaké, by som povedal, interanové, tak ako čo ja viem, na Slovensku majú Záhoráci a Východniari, by som povedal nejaké nejaké trenice, ale ale na to už v Izraeli nie je dôvod. A Sefardi napríklad si doniesli do Izraela eh aj svoj špecifický jazyk. Eh, eh, ladino. Ladino je je zmes eh starošpanielčiny a hebrejčiny. A dodnes asi asi povedzme 40 000 alebo 50 000 ľudí dodnes hovorí ešte Ladino, teda doma. >> Uhm. >> Lebo všetci hovoria jazykom štátu, v ktorom žijú. Čiže hovoria Ivrid, novohejčinov, ale okrem toho aj Ladina.

A počul som, že aj v Anglicku ešte niektoré tie staré rodiny vedia hovoriť Ladino medzi sebou doma. Hovoria >> tak, ako hovoria doma belšsky alebo alebo tak. Eh, na tomto celom je zaujímavé, že že mizrahiy a sefardi sú príbehom, ktorý je naprosto vo svete unikátny. Proste neexistuje iná etnická skupina, s ktorou nikde na svete s ktorá by mala tak dramatické a pestré a zároveň tak tragické osudy. K tomu sa hneď dostaneme, eh, ktorú by bolo treba zachraňovať, ktorá by musela voliť medzi medzi medzi záhubou a prežitím niekde, kam pôvodne nechceli ísť.

Lebo lebo povedzme takí bagdadskí Židia alebo marockí Židia alebo tuniski Židia alebo aj egyptskí Židia do žiadneho Izraela ísť nechceli. >> Uhm. To bolo ich posledné útočisko. Oni tam prišli do naha ozbíjaný o všetok majetok so svojím holým životom a obrazne povedané možno so zvytkom Tóry zložil zrolovaným pod pazuchou. Eh to to je to to to je to tragické na tom osude a a možnože by sme si mohli povedať niekoľko tých, lebo oni sa tam dostali v rámci záchranných akcií. >> Uhm.

No práve to ma zaujímalo a v podstate ja som si aj s tou tvojho článku urobil takú krátku rešerš a to tiež jeden z tých faktov, ktorý podľa mňa stojí za zmienku, že v podstate podľa tých čísel, čo si tam uvádzal, tak v roku 1948 v arabských krajinách eh žilo h zhruba nejakých 850 000 až milión Židov. Eh, zatiaľ čo dnes ich tam zostáva vlastne menej ako 10 000. A plus spomínal si tam práve viacero týchto eh dá sa povedať, že záchranných eh akcií, ktoré mali za cieľ vlastne bezpečný presun, transport práve eh do Izraela.

Tak eh toto obdobie asi je také dosť dosť zaujímavé a hlavne myslím si, že málo poznané, že čo vlastne sa v tých časoch dialo. Tak skús o tom viac. >> Na tom je zaujímavé, že to prebehlo tak v podstate synchrónne akoby naraz v celom arabskom svete a že prečo práve. Lebo lebo lebo zrazu v podstate sa vrhli na miestnych Židov ľudia, ktorí s nimi doslova, že nie stáročia, ale možno tisícročia žili v meri a v pokoji. A eh odohralo sa to, začalo sa to odohrávať už predtým, ale ale povedzme povedzme v bývalej britskej Palestíne alebo alebo v eh v Iraku v Bagdade, tam prebehli teda teda povestné pogromy ako 1941 Farhood eh v Bagdade o tom sme už >> to sme hej rozoberali >> a tak koncom novembra 1947 sedem schválilo valné zhromaždenie OSN eh plán na rozdelenie Palestíny. >> Čiže toto z tvojho pohľadu bol aj ten eh tak taký štartér, katalyzátor to bol, by som povedal, to bola tá správa, ktorá ktorá v arabskom svete naštartovala, by som povedal, prenasledovanie miestnych židovských komunít.

Eh prečo? No tak arabský svet bol bol, by som povedal ideologicky a mentálne už značne deformovaný eh proste rokmi nacistickej propagandy. Treba si uvedomiť, že do arabského sveta, z Berlína vysielalo rádio Berlín v arabskej reči do celého arabského sveta, ktoré riadil háč aminal Husajny, jeruzalemský mufty. A >> eh Hitlerov spojenie kamaráti. >> Áno. Áno. A tam tá ten proste dá sa povedať, že to boli >> to boli to boli hodiny, stovky hodín. dni, týždne, mesiace, roky proste intenzívnej antizemickej propagandy, antisionistickej.

Takže že keď keď sa rozletela správa, že valné zhromaždenie OSN schválilo plán na rozdelenie Palestíny, tak predmetom zlosti a nenávisti sa stala okamžite miestna židovská komunita. Trebars v Tunisku alebo Trebars v Sýrii alebo Trebars v Iraku, ktorá ale s plánom na rozdelenie Palestíny nemala nič spoločného. Oni nikam do žiadnej Palestíny nechceli ísť. Oni ani so založením štátu Izrael nemali nič spoločného. Oni sa stali len predmetom hnevu.

Najlepšia najlepšia ilustrácia toho je jemenská židovská komunita. A treba si uvedomiť, že že a tam začali vlastne pogromy. Je to 2400 alebo 2500 km Jemen je vzdialený od od Palestíny, od Izraela. Je to strašne ďaleko. Je to takisto ďaleko ako povedzme eh z Telvivu do Viedne alebo do Bratislavy. Je to hrozne ďaleko. A a eh jemenskí Arabi ani jemenskí Židia so vznikom štátu Izrael nemali nič spoločného. Išlo o veľmi starú historickú kultúrnu konzervu. proste eh komunitu, ktorá ktorá v čase, keď vznikol islam eh v siedm storočí, tak už tam dávno žila v tom Jemene.

A a hm bolo to asi 50 alebo alebo 60 000 ľudí, ktorí žili v Jemene a v podstate žili žili rozptýlení. eh v stovkách horských osád. >> Uhm. >> To to je veľmi rurálna poľnohospodárska eh územie a krajina a kultúra. A oni oni tí Židia žili tak ako ich arabskí susedia úplne rovnako s tým, že tí Židia mali mali svoju vlastnú vieru a svoju vlastnú Tóru, náboženstvo a okrem toho vynikali v niektorých veciach, ako je napríklad eh spracovanie striebra alebo alebo výroba šperkov alebo a tak ďalej.

A keď sa keď sa teda teda rozšírila správa o o o rozdelení Palestíny, tak sa tá tá moslimska populácia, by som povedal, začala vršiť na Židoch a bolo ich treba zachrániť. A Izrael napriek tomu, že práve končil vojnu o nezávislosť proti arabským susedom, všetkým, tak eh proste padlo rozhodnutie jemenských Židov zachrániť. >> Uhm >> pred vraždením, pred >> Hej. No a tam sa stala taká vec, že že eh nový nový nová hlava štátu jemenského alebo ako to už nazvať, tak rozhodla, že Židia sa teda môžu vysťahovať, ak sa vzdajú všetkého občianstva, všetkého majetku. >> Uhm.

A ak odovzdajú svoje remeselné zručnosti napríklad s tým striebrom, svojím moslimským susedom. A nazvalo sa to, tá ich záchrana sa nazvala Židia to tak nazvali Izraelčania. Eh, nazvali to, že magic carpet, teda akože že čarovný lietajúci koberec. >> Kli koberec >> a a druhý názov bol, že krídla orla. A >> no skús skús aj tento príbeh rozvinúť, lebo tiež si to tak načrtol pred rozhovorom. >> No. No. Ono je to tak, že že eh v podstate Izrael nemal dosť lietadiel, aby ich premiestnil a ani to nešlo lietať ponad eh ponad eh arabské nepriateľské krajiny.

To bola práve skončila vojna. >> Uhm. No tak uzavreli zmluvu Izrael s aliašskými aerolíniami Alaska Airlines a vytvorili umelú umelú takú spoločnosť eh Near East Airlines alebo čo. Premaľovali tie lietadlá. eh aby sa do nich viac ľudí zmestilo, tak vytrhali sedadlá, dali tam také lavice. Boli tie lietadlá absolútne preťažené a podarilo sa im eh uskutočniť asi 450 tajných letov, takže leteli z Jemenu okolo arabského ostrva ponad Červené more.

Eh, a museli po ceste tankovať, samozrejme, a boli odstreľovaní a tak ďalej. 450 tajných letov uskutočnili a premiestnili eh takmer 50 000 ľudí, >> jemenských Židov. A teraz si treba uvedomiť, že tí jemenskí Židia z tých horských osád sa museli dostať do Adenu, kde bolo letisko eh v Priemene a po ceste ich prepadávali a lúpili. Samozrejme, nemali nič. >> Uhm. >> Nič nemali. iba holý život a niečo, čo niesli pod pazuchou.

A samozrejme, že to boli z veľkej časti ľudia, ktorí eh nevideli lietadlo v živote a báli sa toho. Boli to boli to boli to ľudia púšte. A a tak tak sa rozhodli Američania, že si namaľujú na tie lietadlá orla s rozpratými krídlami >> a pretože a tých Židov Židov jemenských presvedčili, že že to je tá legenda, že ich zachránia proste pred pred skazou eh ich odnesie orol na svojich krídlach. Tak tam namaľovali orla a oni boli potom ochotní nastúpiť do tých lietadiel.

Eh, bolo to úžasné, pretože tí tí jemenskí Židia priniesli do Izraela ako kus prastarej kultúry. doteraz doteraz židovskej doteraz doteraz eh >> eh izraelskí lingvisti a a jazykovedci eh a a antropológovia študujú výslovnosť eh hebrejčiny v viem v jemenskej verzii, pretože eh že sú presvedčení, že tak sa to vyslovovalo k >> to je to najpôvodnejšie To je to najpôvodnejšie a oni aj hudbu doniesli svoju a ináč jemenský zidelia sú zaujímaví.

Existovalo v Jemene pred príchodom islamu kráľovstvo, pomné lokálne kráľovstvo Himiár sa volalo. A možnože tam tí Židia boli ešte od čias kráľa Šalamuna a prvého chrámu, ale ale hm to kráľovstvo Himiar eh niekedy okolo ku 380 pred naším letopočtom prestúpilo celé na judaizmus. Stalo sa to židovské kráľovstvo, ktoré zaniklo asi o 100 40 rokov neskôr, 525 asi nášho letopočtu po invazii z Etiópie. >> Uhm. >> Eh eh málo málo málo známy známy detail.

No a toto toto bola teda tá slávna operácia a čarovný alebo lietajúci koberec alebo alebo teda krídla orla. No a potom samozrejme, že že takýchto operácií bolo viac. A s tými jemenskými Židmi tam doviezli aj nejakých nejakých ešte zopár desiatok a možno stoviek Židov z Eritre povedzme alebo alebo Žibuty, >> no. predsa len ešte keď sa už hýbeme v tom 20. storočí. Tak eh čo sa týka možno takých ďalších transportných záchranných akcií alebo respektíve ktoré také tie židovské komunity v [smrkanie] takom najväčšom možno počte boli eh istým spôsobom, ale teda v podstate v realite, nie že istým spôsobom eh vyhnaní z tých svojich pôvodných domovov a v podstate nútený teda nie vždy úplne s vlastnou vôľou prísť do Izraela. ktoré ešte tam zau >> ja by som ja by som spomenul dve, ktoré ktoré tak vytrčajú zo všetkého.

Eh, jedna jedna je sú egyptskí Židia a jedni jedna komunita sú iránski Židia. >> Uhm. A začal by som tými egyptskými, teda začal by som tými tými irskymi Židmi, pretože to sa to sa udialo skôr. >> Uhm. >> To sa udialo po vyhlásení nezávislosti Izraela a bola to veľká komunita. Bola to vtedy tam žilo okolo 150 000 Židov a bola to prastará komunita. irski Židia, povedzme, žili v Bagdade a a v irskych mestách žili vlastne vlastne už od 2500 rokov vlastne od odvtedy od odkedy sa dostali do babylonského zajatia, kam ich uniesol eh ak si dobre pamätám, tak v roku 586 pred naším letopočtom babylonský kráľ Nabukadnezar. >> Uhm. prvý či druhý a biblická udalosť, babylonské zajatie Židov a vyslobodil ich odtiaľ potom potom po 70. rokoch babylonského zajatia perský kráľ Kyros Veľký a ten im dovolil aj so svojimi, by som povedal náboženskými pokladmi, teda zvytkami Tóri a tak ďalej, eh vrátiť sa naspäť do Jeruzalema, lebo Nabukadnezar zbúral Šalamunov chrám na chrámovej hore a dovolil im postaviť nový chrám Židom, teda z Babylonu >> nový chrám na chrámovej hore.

To bol takzvaný druhý chrám, ktorý tam stál až až kým ho Rimania nezbúrali o o nejakých 500 rokov neskôr. Ale ale eh nie všetci Židia sa z toho babylonského zajatia vrátili. Im tam nebolo zle. V podstate. Eh teda aspoň usúdili v tom v tom čase tí, ktorí sa odtiaľ nevrátili. a tvorili podstatnú časť tej postbabylonskej kultúry. Treba si uvedomiť, že vtedy tam ešte nežili žiadni Arabi. Arabi tam prišli až až eh 7om storočí, čiže o 1000 rokov neskôr. >> Uhm. >> A a 800.

A v Babylone totižto po po tom ako ako po židovských povstaniach Rímania a predovšetkým eh Hadrián po povstaní Šimona Barkochbu v našom 135 nášho letopočtu >> áno. >> Tak vyhnal Židov z opätovne vyhnal z Jeruzalema a a eh z Júde, >> hej? To to sme vlastne už viackrát spomínali premenoval premenoval židovské kráľovstvo Judov premenoval teda na na Palestínu >> prvýkrát >> rímsku provinciu. No tak eh h potom následne eh sa rozvinula vzdelanosť a židovská kultúra eh v eh v Babylónii teda teda čo je dnes Bagdad. >> Uhm.

A a tam bol aj napísaný Talmut. Talmut je je zbierka učených rozhovorov, diskusií, úvah úvah sporov a zákonov a pravidiel eh medzi rabínmi. >> Uhm. A vlastne [odkašľanie] židovské spisy náboženské poznajú dva Talmudy. Jeden je jeruzalemský, to je ten menší a druhý, ten väčší, prepracovanejší, autoritatívnejší je babylonsky Talmut, ktorý vznikol tam v Bagdade a tam boli teda rabinské školy, ktoré na tom pracovali. Čiže aby bolo jasné, že o akú starú komunitu sa jedná.

A to bolo to bolo to bolo také také tretie až šieste storočie už nášho letopočtu a keď keď vznikol babylonský talmup. No a po vyhlásení po vyhlásení eh [stonanie] izraelského štátu, irsky parlament schválil nečakane 1950 v marci 1950 zákon, ktorý akože umožnil Židom opustiť legálne krajinu. >> Uhm. Oni chceli, aby ju opustili tú krajinu s tým, že sa vzdajú irskeho občianstva a zanechajú Iraku všetok svoj majetok. No ale ale v podstate im hrozil pogrom a vlastne sa odhodlala odísť vlastne celá celá komunita, pretože deväť rokov predtým bol ten príšerný vražedný pogrom na Židov v Bagdade. Án to sme tiež rozoberali, hej? >> A tak sa rozhodli odísť.

No a Izrael teda to bolo to bolo krátko na to, ako premiestnili premiestnili jemenských Židov. >> Uhm. >> Tak iráckych Židov tam zase tá operácia sa nevolala Čarovný koberec, ale ale Ezra a Nehemiáš. Ezra a Nehemiáš sú podľa nich sa to nazvalo, to sú biblické postavy, ktoré >> Áno. >> ktoréi kľúčové pri návrate Židov z babylonského zajatia v Biblii. No a vtedy prepravili letecky 120 000 Židov, samozrejme do Izraela. Nemali kam ísť takto, aby bolo jasné.

Odovzdali celý svoj žiatok. A to neboli chudobní Židia, to boli bohatí Židia. Židia, ktorí boli súčasťou, by som povedal, hornej spoločenskej triedy >> v v iráskej spoločnosti, ktorí mali domy, mali bankové vklady, mali mali pôdu, vlastnili podniky, vlastnili obchody a tak ďalej. boli v podstate prinútení vzdať sa úplne všetkého. Boli ozbíjaní o všetko a vlastne dá sa povedať, že zachránili si holý život. Teraz teraz tam už nežije žiadny Žid alebo možno možno zopár jedincov vytrvalých, ale ale jednalo sa vtedy o 120 až 150 000 Židov, ktorí boli nútení odísť.

V marci 1951 irásska vláda definitívne skonfiškovala všetok zostávajúci majetok odchádza odchádzajúcich a tým skončila vlastne 2500 ročná história >> eh iráckych Židov, babylonských Židov vlastne. Hej. >> Hej. No a eh oni prišli do Izraela, vlastne prišli tak, že ich previezli najprv eh lietadlami eh do na Cyprusm >> a nejakú malú časť do Iránu. A lebo lebo izraelské aerolinky nemohli lietať, samozrejme, do do eh do Bagdadu.

No a odtiaľ ich potom previezli previezli do eh odtiaľ ich previezli eh do Izraela. No a ono >> samozrejme samozrejme, že to bolo neuveriteľné obohatenie Izraela, lebo prišli tam >> síce nie európski vzdelaní Židia, ale prišli tam vzdelaní Židia. >> Hej. Hej. Blízkovýchodní. blízkovýchodní Židia, ktorí patrili, by som povedal, kj spoločenskej eliteem, >> ale najmä kultúrnej elite, vzdelanostnej elite a a >> a oni dodneska dodneska proste stratu to už samozrejme, že nie je, lebo to už sú vnuci tých, ktorí museli utiecť, ale >> ale ale vnímali to samozrejme ako vyhnanie z domu.

Oni bagdadskí Židia z veľkej časti možnože nadržali nadržali vzniku židovského štátu eh v Izraeli, teda v Júdei bývalej, ale ale oni samotní eh až kým neprišlo k týmto udalostiam, proste sa nikde nikam nechystali odísť. Oni neboli sionisti. Oni tam chceli zostať. No veď už len ten samotný fakt, čo si aj ty uviedol, že v podstate v takmer alebo zhruba eh 2500 rokov tam mali nejakú svoju genézu, zázemie eh v rámci v rámci eh Iraku, tak eh to je asi evidentné, že nebolo to ich nejaké slobodné rozhodnutie alebo niečo v tom duchu, že by chceli odísť. eh mohli by sme sa takto postupne venovať eh venovať eh jednotlivým tým komunitám akože čo sa stalo s marotskými Židmi a čo sa stalo s etiópskymi Židmi, čo je zvláštny príbeh, lebo tí sú čierni, >> ako myslím majú čiernu pleť.

[smiech] Eh, lebo to sú africkí Židia a to je to je ešte staršia možno komunita ako tí ako [odkašľanie] tí jemenskí. Ale ja by som sa rád zastavil pri egyptských Žitoch, pretože tí >> Môžeme to vlastne, keď ti skočím ešte do reči, tak urobiť tak, lebo ja tiež, keď sme diskutovali o tejto téme, ku ktorej si napísal článok, tak v podstate ja som vtedy hneď po prečítaní tak nenápadne ti navrhoval, že toto vidím v podstate [vzdychanie][lapanie po dychu] eh ako aj možno taký cyklus minimálne nejakých dvoch, troch častí, že by sme potom mali kľud a priestor na to, aby sme to rozobrali.

Takže dneska teraz ešte rozoberme to, čo si spomenul a prípadne potom môžeme zase samostatný rozhovor pokračovať práve tými ďalšími komunitami, čo sa týka severnej Afriky a podobne. >> Áno. Eh eh toto bude dobré ešte ešte sa zastaviť pri tých egyptských Židoch a síce z toho dôvodu, že že Egypt je tiež taký prípad, kde je tá komunita prastará. >> Uhm. Eh, v Egypte žil napríklad židovský filozof Filón Alexandrijský, ktorý dával dohromady nejako nejako nejako na na začiatkom nášho letopočtu eh proste proste Aristotelovu filozofiu a eh staré hebrejské texty a a za za faraóna macedónsko-gréckeho faraóna Ptolemaja II vznikala slávna alexandrijská knižnica, tak ten si pozval židovských mudrcov, požiadal, aby prišli >> eh do Alexandrie eh z Izraela a preložili teda Tóru a židovské texty do do [stonanie] gréčtiny.

A to ten preklad, ktorý tam vznikol, bol bol v gréčine to prekladali ako tí židovskí mudrci, ktorí prišli do Alexandrie. >> Tak eh ten preklad do gréčiny, do starogreéčiny bol vlastne základom toho, čo používali ranní kresťania východného rýtu, tí, ktorí [odkašľanie] hovorili hovorili po grécky. No a tam ešte ešte eh treba povedať, že tam žili Židia napríklad aj to boli sefárskí Židia. Eh, povedzme povedzme žil žil v Egypte v Káhire konkrétne eh slávny židovský filozof Majmonides Moseben Majmon eh ktorý sa narodil v Kordobe a ktorý eh doputoval eh lebo musel musela jeho rodina odísť zo Španielska.

Tam zase zavládli nejakí Almohádovci, ktorí neboli veľmi tolerantní a on eh napísal väčšiu písal po arabsky. Mimochodom slávny filozof Majmoni Des, hoci vedel po hebrejsky. >> A napísal tam Mišna Tóra, čo je čo je jedno z najslávnejších diel náboženských. Eh, že napísal tam aj takzvaného sprievodcu pre pre poblúdených a medicínske spisy a on bol Majmonides bol bol dvorným lekárom Sultána Saladína. Ten žil v Egypte. No a táto komunita dopadla tak, tá stará komunita, že poeszkej vojne v roku 1956, ktorá ovšem nebola aj Židia sa jej zúčastnili, teda Izrael, ale je je bola to vojna o suvetský prieplav, ktorý ktorý Gamal Abdel Násir, egyptský diktátor vojenský >> eh znárodnil a bola to vojna za účasti britských a francúzskych jednotiek.

No a po skončení tej vojny vydala vláda Gamala Abdela Nasira v roku 1956, čiže čiže nejakých sedem osem rokov po vzniku štátu Izrael. eh proklamáciu, ktorú čítali zo všetkých minaretov proste v nahlas rozhlásili v Káhiri aj v Alexandrii, eh kde vyhlásili všetkých Židov a nepriateľov štátu a následne ich prinútili vzdať sa všetkého majetku, zbaliť sa do jedného kufra celkom ako keď deportovali slovenských alebo českých alebo alebo maďarských Židov. eh nacisti a odovzdať dobrovoľnú darovaciu zmluvu v prospech egyptskej vlády museli podpísať.

A v podstate v podstate tak sa sa premiestnili egyptski Židia väčšinovo niektorí aj do Európy, ale väčšinovo už teda nemajetní a ozbíjaní o všetko. Premiestnili sa do Izraela. Eh eh Matfield, to je taký publicista, rabin pôvodne a napísal, že že vďaka tomu napríklad nemecký veľvyslanec v Egypte pracuje v dome, ktorý predtým zvykol patriť židovskej rodine a že podobné je to aj so švajčiarskym veľvyslancom a americkým veľvyslancom.

To sú domy, ktoré patrili egyptským Židom a ktoré, ktoré eh si privlastnil proste egyptský štát s tým, že ich majiteľov ich majiteľov vyhnal. Toto eh možno na zárove by bolo dobré povedať, že že tá štatistika je asi taká eh že ja som si ju aj zapísal, že štatistika, >> hej, >> že v roku do roku 48 v Maroku žilo až do 325 000 Židov. Dnes to je to je najväčšia zostávajúca komunita 2 až 3 000 Židov zostala v Maroku. Maroku bolo bolo výnimočné, tolerantné. >> V Alžírsku to bolo 140 000 Židov pred 48, dnes je menej ako 50.

V Iraku, ktorý sme spomínali, kde bolo až 150 000 Židov, dnes žije asi 4 až 10 do vedna. V Egypte 75 až 100 000, nech Dnes ich je menej ako 10, neviem, prečo tam zostávajú. Eh, v Jemene eh už nežije nikto. Podobne eh možno ani v Tunisku, v Sýrii možno 30 až 100. V Libanone eh tiež už iba zopár a v Libyi, eh dnes už nežijú žiadni Židia. Toto je toto je tá bilancia. To toto sa všetko odohralo po vzniku štátu Izrael. No a zvláštne na tom je, že tento exodus, tento hromadný útek prebehol ako keby zo všetkých strán. >> Uhm. ako keby synchronizovane naraz proste vznik štátu Izrael spôsobil paradoxne, že že tí, ktorí ktorí boli rozhnevaní, naplnení nenávisťou, pobúrení vzdom štátu Izrael, vlastne vyhnali svoje židovské komunity do Izraela a potom ich o 20 rokov neskôr, samozrejme, sovietsko-arabska propaganda označila za kolonizátorov.

Toto je eh tak vyzerá tá štatistika. Eh možnože bez bez týchto Mizrahim a Sefardim a a eh Izrael by nebol Izraelom bez ich kultúrneho a ľudského prínosu. >> Uhm. >> Oni boli oni naozaj eh sú to utečenci a vyhnanci tak ako aj tí európski Židia. Ale ale v podstate sú zároveň zároveň kultúrnym aj intelektuálnym aj ľudským bohatstvom dnešného Izraela. Eh, možno takto ešte v závere predsa len okrem samotného poďakovania ti za tieto informácie, ktoré opäť eh musím povedať asi pre väčšinu publika neboli doteraz známe.

A v podstate eh to, čo som si prečítal aj v tom tvojom eh článku publikovanom, tak drvivá väčšina naozaj z tých informácií bola pre mňa do tej chvíli neznáma. Tak eh ďakujem ti za to obohacenie, obohatenie, ale možno ešte na záver predsa len trošku eh ako si tam aj ty spomínal a do tohto sme sa neopreli, tak ešte možno kúsok eh takého tvojho postrehu a zároveň eh takej rešerše, že z tvojho pohľadu prečo, načo, začo vlastne v tom 67, ak sa nemýlim, čo si tam spomínal, že začala taká tá masívnejšia soviet eh propaganda eh protiizzraelská.

Tak eh opäť čo možno teda bol ten základný eh problém eh respektíve vymyslený problém, že prečo vlastne eh bolo cieľom Sovietskeho zväzu takýmto spôsobom eh devalvovať, dehonestovať Izrael. A samozrejme potom by sme mohli ešte ďalší podcast robiť o tom, že jednoducho takisto aj vznik opäť vrátiť sa k tomu OOB a podobne. No produktom produktom sovietskej ruskej komunistickej propagandy je celá tá celá tá antikolonialistická antiimperialistická agenda. eh, ktorý mimochodom eh aj inak celkom mentálne eh aj morálne slušne komponovaní ľudia doteraz veria na na západe.

A bola to v podstate v podstate do do tej do začiatku alebo do polovice 60. rokov jednoducho agenda arabského odporu voči Izraelu nehovorila nič o kolonizátoroch. Oni jednoducho boli, by som povedal, primárne z náboženských a etnicko dominantných dôvodov proti existencii štátu Izrael. Židia neboli označovaní za kolonizátorov do toho okamihu, kým eh tento tento, by som povedal užitočný nástroj, tento naratív nedodala sovietska propaganda.

Jasi Arafat aj pôvodne háč Aminal Husajny mali niečo proti eh eh židovskej rovnoprávnosti, suverenite a štátu. Jednoducho z náboženských dôvodov. Eh lebo lebo lebo podľa nich eh [stonanie] územie, ktoré raz bolo Daral Islam, kde dominoval islam, jednoducho tam nemôže a nesmie vládnuť nikto druhý. a eh v podstate produktom produktom tej v podstate tej tej tej komunistickej infúzie do do do toho toho v podstate [odkašľanie] >> antizápadného sporu.

Eh, bola aj tá rezolúcia voľného zhromaždenia OSN, že sionizmus rovná sa rasizmus bola čistá práca sovietskych propagandistov a teda bola schválená eh vo valnom zhromaždení OSN eh všetkými arabskými a moslimskými štátmi plus všetkými komunistickými štátmi. >> Uhm. bola potom odvolaná po po 90. roku, ale tá škoda už bola narobená. Eh, v podstate tento tento to je úplne príbeh príbeh eh blízkovýchodných a východných Židov a ich príchodu do Izraela je je jednak je tradický tragický a jednak je nesmierne nesmierne dramatický a rozhodne eh to nie je príbehľ ľudí, ktorí prišli kohokoľvek kolonizovať.

Oni kolonizátori obyčajne prichádzajú z krajín, ktoré sú dominantné, aby sa zmocnili nejakého cudzieho územia. Čiže, čiže keď prichádzali niekam britskí kolonizátori, tak bol bola tu nejaká Británia a ona vládla nad moriami a potom obsadila, ja neviem, proste zmocnila sa Indie alebo [odkašľanie] časti Indonézie a časti Číny alebo tak. A keď eh keď eh v podstate sa zmocňovali niečo ruskí kolonizátori napríklad Kaukazu alebo ďaleko východu, vždy tu bola nejaká Moskva.

Odkiaľ? >> Uhm. >> No ale ale blízkovýchodní Židia boli vyhnaní zo svojich domovov. Oni neprišli z Bagdadu kolonizovať proste Izrael. Oni boli vyhnaní. ozbíjaní a vyhnaní. Oni oni oni sa uchýlili >> do do Izraela. Proste boli tam prijatí. Inak z tohto celého mi tak z takého laického pohľadu nejak také puzzle sa vytvorilo, že v podstate príde mi to tak, že ten arabský svet ako keby, ak to tak poviem, že sa stal jednak po prvé obeťou eh fašistickej nemeckej hitlerovskej propagandy, keď si hovoril, že prebiehalo v podstate to vysielanie aj z Berlína počas druhej svetovej vojny.

Eh, de facto teda Hitler, nacisti dosiahli to, čo chceli. Eh, získali v podstate obrovskú masu ľudí na Blízkom Východe, ktorí >> tú špinavú robotu za nich eh mohli urobiť. >> Doslova sa dá povedať, že nemeckej propagande sa pod podarilo eh väčšinu arabského sveta doslova, že nacifikovať. Plus sa k tomu pridala tak takzvaná antikolonialistická agenda, ktorú tam dodala sovietska propaganda a plus plus eh západní, by som povedal rebelujúci myslitelia, ako trebárs bol Franz Fanon, eh a podobne, ktorý veľmi veľmi veľmi ovplyvnil to bol mimo mimochodom eh Squad hlúp alebo odkiaľ proste eh eh psychiater pôvodným povolaním. ktorý veľmi ovplyvnil Ajatola Chomeho napríklad. >> Ten ho prekladal dokonca. >> Hej.

A eh to je to je to je v podstate ten k samotnému islamu, ktorý je imperialistický ako taký a snaží sa dominovať, tak tak sa pridal pridal, by som povedal ten smrtiaci jest eh nacizmu a a komun komunistickej agendy ako toto je výsledok >> veľmi veľmi úspešne. Opäť teda tú propagandu zase svoju eh sovietsku aplikovali takisto na ten arabský svet a ten výsledok teda sme dneska tak stručne zhrnuli. Eh, tak opäť len veľká vďaka a hovorím, že budem veľmi rád, ak by sme teda urobili ešte aspoň jedno pokračovanie k tejto téme, že by sme sa teda zamerali na tú severnú Afriku, kde takisto kopec zaujímavých informácií, ktoré si jednak aj >> Etiópiu >> jednak aj si teda v tom článku uviedol, ale aj pred týmto samotným rozhovorom myslím, že si veľmi zaujímavo tam a a aj teda rozsiahol, začal rozprávať o tom, takže to by Bolo tiež určite pre poslucháčov zaujímavé.

Takže v tejto chvíli veľká vďaka, že si si našiel aj počas týchto letných, našťastie teraz už nie tak extrémne horúcich dní čas a chuť, že si prišiel k nám. Tak >> ďakujem za tú možnosť >> a vidíme sa určite teda aspoň jedenkrát ešte k tejto téme. Určite. [hudba]