Dodo Dobrík: Vojna v tvojej hlave je účinnejšia než tá na fronte. transcript

Vitajte pri počúvaní a sledovaní ďalšieho podcastu portálu argument.sk. Mojím dnešným hosťom je Dodo Dobrík. Ak by som ho mal stručne predstaviť, je to slovenský grafický dizajnér žijúci v Prahe. Eh, profesionálne sa venuje motion designu, brandingu. Bol jedným z iniciátorov zbierky Darček pre Putina na Slovensku. Eh, zbierka bola vlastne na odmieňovacie zariadenie Božená, na ktorú sa vyzbieralo niečo cez 400 000 €. Taktiež bol Dodo súčasťou prezidentskej delegácie Zuzany Čaputovej na Ukrajinu.

No a aktívne sa venuje analýzam, príčinám aj dôsledkom dezinformácií ako aktívneho nástroja hybridnej vojny. Práve toto je oblasť a téma, ktorej sa dnes chceme venovať. To znamená informačnej vojne alebo taktiež kognitívnej vojne. Dodo, na samý úvod možno keby si dal takú definíciu, čo si majú bežní smrteľníci predstaviť pod pojmom kognitívna vojna. >> Uhm. Eh, dobre. Ja ešte začnem pojmom Naratívna vojna, ktorý ako keby trochu trochu s tým súvisí.

Je to ako keby podmnožina tej unitnej vojny a súvisí s tým napríklad moje predstavenie, >> hej, že vy ste ma predstavili. Ona to bola čiastočne pravda. Z väčšej časti to bolo veľmi skresľujúce a a to je vlastne ako keby nejaká nejaká podoba toho, ako sa pracuje v priestore s informáciami, hej? že teraz ako keby eh diváci, poslucháči si ma nejak zarámovali, hej, vďaka tomu je to nejaký dizajner, robil zbierku na adminosné zariadenie a a na záver tam bolo ešte niečo, čo čo ma zaujalo.

Aha, že že sa venujem analýzam, že všetko to bolo pomerne nepresné, ale vytvorilo to nejaký rámec, hej? Čiže eh lebo ja sa pozerám na kognitívnu a narratívnu vojnu, ale v podstate z pohľadu dizajnéra, >> hej? nie dizajna vizuálneho, ale ako dizajnéra ako celkovo. A a to moje predstavenie je proste rozprávanie nejakého príbehu. >> Uhm. >> Hej. Niekto a ja ja sa môžem vnímať akože sa venujem ešte iným veciam, robím vo hĺbky, niektoré veci sú pre mňa viac a menej dôležité, ale v tom informačnom priestore vy ste zobrali tie informácie a toto vám z toho vyšlo. >> Uhm. >> A to je ako keby nejaký naratív, ktorý je tu prítomný teraz o mne ako nejakom nejakom nejakom špecialistovi na nejakú oblasť, hej?

No a keď hovoríme o kognitívnej vojne, ona pracuje rovnako s podobnými informáciami. Tá informácia môže byť eh úplne normálna, bežná, môže byť mierne skreslená, že aj aj teraz, keď sme sa bavili, tá informácia má nejakú mieru skreslenia, hej, že hľadá tam nejakú 100% pravdivosť a nepravdivosť by bolo asi zložité. >> A v tom operuje tá tá kognitívna vojna, naratívna vojna, informačná vojna. To sú to je ako keby postupný vývoj.

Takitná vojna je taký celkový balík a v tom prostredí, ktoré máme informačné veľa vecí má mnoho vysvetlení, mnoho podôb, mnoho mnoho použití. >> Čiže keď sa dostaneme akože ku kognitívnej vojne, ona pracuje s informáciami. Hm. Tak oni sa hovorili, že veponizácia naratívu. >> Uhm. >> Čiže keď my si zoberieme tie informácie o mne a pridáme tam nejakú silnú emočnú emočný náboj, ktorý tu nebol, tak sa vlastne z tej informácie môže stať zbraň. >> Uhm.

Môže to byť ako keby zdanlivo zbraň proti mne, že sa povie, že že Dodo Dobrík je taký a taký, niečo veľmi negatívne, niečo veľmi zafarbené emóciami a a môže to môže to tým pádom napadnúť eh ako môže to pôsobiť, že to napadá mňa, ale môže to napadať ľudí, ktorí sú povedzme nejakým spôsobom a sa so mňou identifiku. Sú Slováci, >> sú dizajnéri >> a tak ďalej. A vlastne naratívna vojna pracuje s týmito rôznymi kvalitami.

Zoberie nejakú informáciu, ktorá môže byť pravdivá, môže byť klamlivá, je to skoro jedno a dá do nej eh ten emočný náboj alebo alebo náboj. T tá emócia dôležitá, ale potom do toho vložiak dôležitý ďalší message, ktorý môže spochybňovať identitu a podobne. >> A v tomto poli tak tá kognitívna vojna pôsobí eh v takým zmys v takom zmysle, že sa nesnaží vlastne eh o to nájsť niečo pravdivé, ale poškodiť nejakým spôsobom toho toho prijímateľa tej správy. >> A to poškodenie je na úrovni tých našich kognitívnych schopností. teda akým spôsobom rozmýšľame, ako sa rozhodujeme, eh eh aké máme priority, aké máme motivácie. Čiže toto toto je všetko je to vlastne taký taký sofistikovaný spôsob útoku, >> ktorý nie je okamžitý, ktorý vlastne sa nejaký čas kumuluje, ale vie byť veľmi veľmi eh zničujúci. Čiže teraz, keď keď by som eh to tak veľmi veľmi zjednodušil, eh tak ak som to správne pochopil, tak vlastne de facto tá samotná selekcia eh slov, formulácií a prípadne emočného podfarbenia eh vo výsledku, aj keď som opisoval teba, tak eh nemusí byť ten ten eh zásah alebo v podstate nejakým spôsobom útok ako keby eh vedený na teba, ale až teda sekundárne na toho prijímateľa informácie. Čiže okolo teba v úvodzovkách môže trošku obtiecť, ale ten impakt, dopad bude mať v podstate vo finále, či už pozitívny, negatívny na toho samotného prijímateľa informácie. >> Áno, áno, áno. Že hm ono sa to objavuje často v tom informačnom priestore, že mnohé tie veci sú hm tá ako keby tá novinka tej kognitívnej vojny je, že vie veľmi efektívne využívať emócie. >> Uhm. sú také tie veľmi intenzívne emócie, ktoré sa volajú ako keby že záporné, ale nie je to úplne negatív ako nie je to len o negatívnych emóciách alebo nemôžeme ich úplne tak eh zjednodušovať, ale je to obvykle strach, hnev, eh znechutenie, hej, že je to tento typ silných emócií.

Eh lebo tá emócia je vlastne pre náš mozog a naše vnímanie nejaký signál dôležitostí. >> Uhm. Čiže akúkoľvek informáciu zoberieme, dáme jej silný emočný náboj, vyhodnocuje to naše naše vnímanie ako niečo super dôležité, lebo máme ten emočný zážitok a o to viac sa emócia doputuje, hej? ten útok na mojej osobe je trochu nešikovné, lebo vlastne ňou sa identifikuje päť ľudí možno. [smiech] Hej, ale iné je to, keď hovoríte o prezidentovi nejakej krajiny, keď hovoríte o nejakých iných významných ľuďoch nejakej krajiny a vtedy vtedy to môže byť akože práve to práve to veľmi zničujúce. >> Uhm.

V podstate to, čo si hovoril, tak z toho mi vyplýva, že stále eh sa aj v takejto informačnej alebo kognitívnej vojne využíva ten úplne elementárny princíp, že najsilnejšia emócia je strach. A strach v podstate z ľudskej podstaty aj evolučnej podstaty, tak sa premieta eh človeku cez amigyu ako varovný signál. A čiže ten impakt evidentne bude mať eh práve tá informácia, ktorá je nabalená na strach. Eh, je toho je toho viac.

Ja sa ešte vrátim tak dva kroky späť, aby sme neboli v tomto ešte detaily tej kognitívnej vojny. >> Že dám ešte k tomu kontext, že keď keď je to v základe kognitívna vojna je nejaký spôsob eh útoku v informačnom priestore online a offline analógovo môže to byť vlastne v kdekoľvek kdekoľvek. Je to vlastne ako keby taká vývojová etapa od informačnej vojny, ktorá je taký, že celkom známy pojem, hej, že to alebo minimálne to slovné spojenie sme už počuli, ale v tej informačnej vojne ide o to, >> aby ste zmenili, aby ste vlastne len dostali nejaké informácie, ktoré zmenia povedzme váš názor na niečo alebo zmenia vaše správanie v daný moment, hej, že inak sa správe.

Ale vlastne tá kognitívna vojna, dostávam sa k tým emóciám, že tam fungovali nejaké emócie tiež vlastne prekračuje ten rámec a dostáva sa až k tomu, akým spôsobom vôbec rozmýšľate, hej, že akú akým spôsobom seba identifikujete, že kto ste a kto nie ste. Čiže to je to nové. Čiže ten strach je určite ako dôležitá emócia. Rovnako je to hnev alebo znechutenie, eh že sú také tie tri silné emócie. Čiže ten strach nie je jediná, hej? že niektoré veci lepšie funguje strach na niekto na ktoré znusenie. >> Uhm.

Uhm. No ak by som to prepojil s tou súčasnou realitou a dianím aj [odkašľanie] čo sa týka Slovenska, tak eh naviazal by som to možno na eh konkrétny príklad. V podstate dva týždne h slovenská vláda nijakým spôsobom neinformovala o tom, že eh Rusi zbombardovali čas ropovodu Družba. >> [smrkanie] >> Eh, po dvoch týždňoch táto téma začala nejakým spôsobom žiť. Najprv teda vláda prezentovala, že však všetko je v poriadku.

Máme štátne hmotné rezervy, máme ropu, máme všetko, všetko je super kľud. Eh, teraz sa začala rozbaľovať nejakým spôsobom trošku taká hystéria, že teda nie je to až také ružové, ako sa to najskôr pred h predsúvalo alebo teda podávala tá informácia. No a aktuálne eh viac-menej sa podsúva z môjho pohľadu teda taký už naratív, že eh napriek tomu, že sa vie o tom, že Rusi zbombardovali tú časť ropovodu družba, tak podsúva sa aktuálne naratív, že vlastne môže za to Zelenský a Ukrajina.

Tak z tvojho pohľadu je toto taký dokonalý príklad tej kognitívnej vojny a je možné, že eh naratíva takéto noty v podstate len sprostredkovanie eh sa tlmočia cez eh slovenskú politickú scénu, ale de facto eh ten písateľ, podsúvateľ tej základnej informácie napríklad z Ruska, ak by sme to tak trošku sa v tom porýpali. Eh, keď sa nad tým zamyslím, eh, tá kognitívna vojna nemá úplne jasnú akože definíciu alebo je niekoľko definícií, hej? >> Eh, je to obvykle súbeh mnohých vecí a že toto je vlastne ako dobrá ukážka je to v tom, že tá informácia je pravdivá v tom, že ropovod družba skutočne niekto zbombardoval alebo niekto poškodil, hej?

Tu môžeme byť veľmi všeobecní. Niekto poškodil ten ropovod a a na toto na tú na tú časť pravdivej informácie už môžem použiť všetko. Mohol by som použiť dezinformáciu, že to bolo spyknutie jašterov, ktorí tam ako keby to prekúsali zubami, hej? Židštery sú najú >> napríklad. Hej. môžu napadnúť oni ten a je to ako keby taká nejaká dezinformácia, taká poetická a to čo by ale mohlo ako keby že a to si už môžeme pozrieť v tom informačnom priestore, že môžem s ňou pracovať ako eh s v rámci informačnej vojny zmením nejakú podstatu tej informácie a je šťastie nepravdivá, hej, že to by bola, že keby to ostalo pri tomto, je to nejaká súčasť nejakej informačnej vojny, hej, že ľudia si niečo o tej situácii myslia iné.

Ale ak hovoríme o kognitívnej vojne, tak k tomu potrebujeme nabaliť akože vrstvy, ktoré sa týkajú eh nejakého označenia tých Ukrajincov, akí sú nejakým negatívnym, ako zámerne nám ubližujú, hej? Musíme to akože silne emočne podporiť, >> hej? A rovno tam môžeme eh v tých ďalších naratívoch vstavať, že ubránime sa, keď budeme ako keby na tejto strane, hej? A môže to byť niečo ako keby príjemné. Eh, alebo stáva sa to preto, lebo stále tá vojna, ktorú vyvolali títo a títo, >> toto sprisahanie, ktorému čelíme, tam je ďalšia vec, ktorá sa týka ako keby kompetencií do kognitívne. Čiže sú situácie, ktoré nemôžeme zmeniť.

Ty mrzneš doma kvôli tomu, lebo sa spykli elity za Atlantikom, aby tebe zbombardovali eh ten ropovod. >> A vlastne to je to je možno taký lepší prípad, lebo je v tom ako keby celý ten príbeh rozohratý. Je to tak kombinácia naratívu. >> Je to nejakým spôsobom veponizované v tom, že toto ty nemôžeš zmeniť. Si si prach v súkolí a a na základe Áno. A na základe toho rozumieš? Lebo jedna tá z cieľ tej kognitívnej vojny je eh vyvolať paralýzu >> ako keby v tomto zmysle, že neviem konať, >> hej, proti tomu, že som príliš slabý. eh je v podstate cieľom eh aj de facto vyvolať ten pocit tej takej stratenosti v tom v tom celom informačnom toku, lebo niekedy sú to naozaj, že na prvé počutie aspoň pre mňa, úplné absurdné kraviny, blbosti, proste totálne iracionálna spleť nejakých eh dojmov, pojmov a eh spyknutí a sietí a neviem čoho všetkého, ale na druhej strane proste stále to ten požadovaný efekt na nejakú cieľovú skupinu splní. >> Hej?

Ono ono takto v kognitívnej vojne na rozdiel od tých napríklad informačnej eh vlastne nezáleží na tom, čo si ako keby že myslíte a čomu veríte. >> Uhm. >> Tam ide vyslovene eh cieľ je poškodiť to vnímanie ako také. Čiže to zahltenie veľmi rozmanitými informáciami od úplne absurdných po trošku reálne až po úplne reálne a eh vlastne splňuje to eh takúto ako keby jeden z tých jeden z tých vektorov a to je, že že kognitívne preťaženie. >> Uhm. >> Hej. proste už ma vypína, už som videl toľko toho, už nechcem vidieť nič >> a tak ďalej už akože a vlastne je to taká ako opäť nejaká manipulácia k tomu, že že keď niekto ponúkne niečo, čo bude aspoň trochu dávať zmysel, tak tomu strašne rád uverím. >> Uh uhm.

Eh, ak by som urobil takú paralelu, tak istým spôsobom dá sa to prirovnať k tomu, že napríklad tá kognitívna vojna, to je niečo, [odkašľanie] eh, čím v podstate chcem len v úvodzovkách rozbiť to okno, proste urobiť tam nejakú dieru. A keď sa pozriem na to, že je informačná vojna, tak v podstate cez tú dieru následne potom viem priniesť v úvodzovkách nejakú disketu a vložiť ju a preprogramovať vás nejakými inými informáciami alebo je to zlá predstava? >> Hm, ja si myslím, že je to trošku, že sú to rôzne stratégie. >> Uhm. >> Že nemusí to mať túto následnosť eh pri tej kognitívnej vojne alebo ten ruský koncept sa volá mentálna javajná.

Eh eh ten ruský koncept je vlastne principálne devastujúci. >> Uhm, >> že oni chcú ako keby znefunkčniť eh tú spoločnosť eh takou, že zvýšením polarizácie, zvýšením nedôvery voči ľudí, ako eh deštrukciou eh dôvery v inštitúcii a tak ďalej. Čiže čiže eh cieľom kognitívnej vojny je v prvom rade ako keby ako keby devastácia toho toho tej spoločnosti, hej? a tým dosiahnuť tú ľahkú manipulatívnosť. To potom nemusí byť ani informačná vojna.

To potom už prídu nejaké informácie, ktoré budú o tom, ok, tak teraz to preberieme my a chvalabohu, že niekto to vyrieši za nás. >> Hej? Čiže >> čiže tam nemusí to byť ako takto akože takticky môže, ale vôbec nemusí. >> Uhm. Uhm. Dobre. No čo sa týka eh informácií, tak eh v podstate to regulérne už myslím, že všetky armády eh sveta, či to je v Európe, mimo Európy, tak eh v podstate oni hovoria o už takých vlastne piatich platformách alebo eh piatich eh priestoroch bojiska.

Eh vnímajú tam vlastne Zem. To znamená tá klasická vojna, strieľame po sebe, eh, pechota [smrkanie] a podobne a plus potom vzduch, samozrejme, voda. V našom prípade teda ponorky nemáme do Dunaja. Eh, potom samozrejme aj ten vesmír už sa vníma ako regulérna eh bojová platforma. No a práve teda ten piaty rozmer je eh ten informačný alebo teda aj kybernetický priestor. Eh, je to teda hovorím, že tak eh regulérne uznané už v rámci v rámci armád eh ako bojový priestor eh z tvojho pohľadu, aj keď teda nie si nejaký armádny analytik a podobne, ale eh fungujú tie informačné bomby de facto účinnejšie na ten svoj cieľ, na ten svoj zámer než tie fyzicky vybuchujúce a vražďace ľudí?

Eh, asi sa môžeme pozrieť na tú slovenskú spoločnosť, či tam vidíme nejaké dôsledky eh, ktoré nás možno prekvapujú, >> hej, že že povedzme v rámci toho myslenia, >> tak mňa už každý deň niečo prekvapuje, že už tiež som preťažený, už som asi obeť kognitívnej vojny. >> Eh, to sme všetci, všetci sme akože terčom. To je to je špecifikum tej eh kognitivnej vojny, že tam nemáš zázemie, nemáš tam front, >> nie je tam miesto, kde vybuchujú bomby.

Oni vybuchujú proste >> eh u teba ráno na záchode, keď máš mobil, hej, s prepáčením, [smiech] ale v tvojich rukách. No čiže čiže vlastne ako keby dobehne ťa tá situácia kdekoľvek a čiže eh ono sa využíva taký taký termín, že že padli na bojisku informačnej vojny. Uhm. >> Je to trošku také ironické, ale vlastne keď si keď si uvedome, koľko ľudí verí v plochú zem, koľko ľudí verí v to, že fakt nejaký jašter by mohol za niečím stáť a tak, že že prekvapujúco to nie sú nie sú úplne malé počty ľudí >> a a že keď si ako predstavím ako ten toto množstvo ľudí, tak je to možno viac ich zasiahli tie bomby.

Hej. >> Uhm. Uhm. No eh ak by sme možno porovnali eh z tvojho pohľadu, zažívame fakt každý deň 15 eh rôznych protiukrajinských naratívov, minimálne teda v tom slovenskom informačnom priestore. Eh proste to už ani nejdem hovoriť, že čo všetko tam, keď náhodou zablúdim na Facebook, vidím a čítam. Eh každopádne je tu potom ešte druhá vec. Eh, okrem teda tých eh antiukrajinských naratívov, tak eh v podstate čo sa týka diania na Blízkom Východe, tak eh v podstate posledný minimálne rok a pol veľmi intenzívne vnímam práve aj tie teda také antiizraelské eh antižidovské naratívy.

Eh žijeme zároveň v časoch umelej inteligencie. Eh rôzne deep fake deep fake eh videá. Takisto nie je problém zmanipulovať fotografiu, urobiť niečo dojemné. Proste akúkoľvek emóciu vieme vložiť do toho vizuálneho. A to vizuálne evidentne stále na ľudí platí asi najúčinnejšie, keď keď proste niečo, čo vidia. Eh, tak z tvojho pohľadu hm dá sa proti tomuto nejak efektívne, účinne vôbec bojovať? Lebo takisto aj rôznych skresľujúcich informácií, ktoré aj prebehli etablovanými médiami ako BBC, CNN aktuálne, takisto tam mali nejaký prúser, kde teda chlapík sa vydával za lekára v Gaze.

Nakoniec bol to takisto aparáčik Hamasu a podobne. A zarezonovalo to, lebo ľudia proste keď vidia fakt tú nejakú emóciu a duplom, keď použiješ nejaké trpiace dieťa na fotke, tak to proste zarezonuje každým človekom. >> [smrkanie] >> Tak proti tomuto sa dá vôbec nejak efektívne bojovať alebo obrniť? >> Eh, ak sa ak sa dostanem akože k téme, že tohoto podcastu, hej, akože lebo každý to má nejaký nejakú škálu, kde môže niečo robiť, ale keď si keby som si to uvedomil akože z tej strany nejakého, že profesionálneho prístupu k informáciám, hej, že že nie som človek, ktorý je len prijímateľ a povedz môžem miť tvorca, >> tak asi v prvom rade treba si uvedomiť, čo nefunguje. >> Uhm.

Hej, že nefungujú fakty, že proste treba rátať s tým, že ak chcem ako keby pracovať s nejakou informáciou, tá informácia vždy funguje v nejakom rámci. >> Uhm. >> Že nie, nie, že že ako mozog nie je nie je vlastne eh nie je vyvinutý na prijímanie pravdy, ale na hľadanie významu. >> Uhm. Čiže ak chcem niečo s tým robiť, eh, nepomôže mi fche checking, že nepomôže mi ako nič v tom, lebo proste ak nejaká strana už vníma tie informácie, má ich zasaden v nejakom rámci a je jedno, či oni im sa nedostane ako keby do toho do toho vnímania tá informácia, lebo nie je v ich rámci, hej? >> Čiže vlastne oni to nemusia pochopiť tie všetky veci, lebo proste je to inde. >> A to je asi ako prvá vec. Čiže ak niekto chce k tomu venovať sa profesionálne, musí musí v nemalej miere vytvárať príbehy, hej, ktoré proste budú niesť nejakú informáciu.

Eh, ideálne, keď nebudú ako keby veponizované, [smiech] hej? Čiže ale len prinášať proste akože príbehy, ktoré prinášajú nejaké vysvetlenie alebo nejaké nové informácie. Ideálne je byť proaktívny a reaktivita vlastne eh nefunguje, lebo lebo sa ocitame v rámci, ktorý nám vytvoril niekto iný. >> Hej. Hej. >> Čiže a už vlastne môžeme >> už v podstate skôr teda plittvanie energiou, že bojujem proti niečomu, čo už zahltilo priestor. >> Je to také must have.

Je dobré, keď to niekde je. Je dobré, keď niekde fakty sú, >> ale nemôžem od toho čakať nejaké zvrátenie. Toto nám nepomôže. Toto nám nepomôže. Dobre, keď to existuje, ale nepomôže nám to. Uhm. >> Čiže, [odkašľanie] čiže asi asi eh z pohľadu nejakého človeka, ktorý ako keby prináša nejaké informácie, treba si uvedomiť, že treba škálu. >> Uhm. >> Teda keď niekto prinesie 1000 informácií, tak môj jeden článok má asi taký význam. >> Uhm. >> Eh, treba diverzifikovať tie veci, treba eh alebo tie informácie, čiže rôzne zdroje to prinášajú a tak ďalej. že žiaľbohu je to otázka toho eh, že keď niekto do toho investuje miliardy $lárov v tom informačnom priestore, tak ja to ako keby dobrovoľníctvom neuhasím, hej? >> Čiže môže sa javiť aj niečo, že je virálne a tak ďalej.

Potom zistíme, že vlastne tá viralita bola veľmi podporená. Čiže >> čiže uvedomiť si, že nedeje sa to náhodou, to je dôležitá vec tiež, lebo kognitívna vojna je častokrát taká, že neviditeľná. Uhm. Častokrát aj tí, ktorí sú neho zasahnutí si to vôbec ani si to nepriznajú, hej? Lebošak vidia ten smutný príbeh kohokoľvek, >> zapadá to do rámca a s prepáčením, to židovstvo ako funguje v týchto ako keby eh spríhaniach a to už akože stovky rokov, hej? >> No to už doslova tisícky. >> Áno. Čiže to je vlastne ako keby, že s prepáčením veľmi dobrý materiál na hocičo, >> hej?

Lebo lebo tí, ktorí ako keby hľadajú význam, >> Uhm. tak toto im bude dávať význam, lebo je mnoho potvrdený, že sa to dialo. Hej? Čiže, čiže to je ako keby, že veľmi eh >> je to zložitá situácia, ktorej sa treba akože sústrediť hľadaním nejakých ako keby eh protinaratívov, ktoré budú ideálne pozitívne, >> že ideálne je hľadať akože pozitívne protinaratívy, >> ktoré vytvárajú nejaký nový rámec, hej? A vlastne budovať ten pozitívny pozitívny protinaratív môže byť cesta, keď sa bavíme o tom ako keby ako profesionálne sa tomu venovať.

Keď sa o to bavím ako na úrovni na úrovni človeka, tak je dobré sledovať svoje emócie, hej? Čiže vlastne všimnúť si, že akonáhle vo mne niečo vyvolá prehnané emócie, musím si uvedomiť, že niekto sa ma snaží manipulovať, >> hej? A tá emócia môže byť aj ako keby prehnaná empatia, keď to tak poviem, hej, že že aj táto aky pozitívna emócia >> môže vlastne byť veľmi veľmi nebezpečná. >> Uhm. Lebo z problému, ktorý je široký, sa zúžime na problém jedného konkrétneho človeka a môžeme zle interpretovať akože celú celý celý komplex akože ďalších informácií. Čiže [vzdychanie][lapanie po dychu] no, čiže je to je to rozdielné podľa toho, kto tú informáciu prijíma. >> Uhm.

Tak ak by som z toho urobil takú mikrošer, tak v podstate z tej pozície bežného človeka, nie [odkašľanie] tvorcu obsahu, tak eh mal by som sa v úvodzovkách nadýchnuť a pozastaviť, skľudniť, pokiaľ nejaká informácia eh ku mne príde a vyvolá vo mne nejakú emočnú vlnu. Áno, určite je dobré ako mať nejakú mieru emočnej gramotnosti je vždy dobré, lebo eh povedzme, že tá kognitívna vojna alebo a ešte je taká ako technika, čo sa využíva, sa volá, že reflexná kontrola.

Hej? To je to je typ, že vlastne informácie sú modelované podľa toho, že sa očakáva, aký bude ten reflexný eh reakcia na ten na tú informáciu, hej? Proste keď vidím niečo, tak sa očakáva, že takto zareaguje väčšina ľudí, >> hej? >> Hej. A a častokrát v rámci tej reflexnej kontroly je to nastavené tak, aby tá reakcia bola poškodzujúca pre toho, kto reaguje. >> Uhm. >> Hej. >> No a a tu pomáha to, keď si to uvedomím, že sa to deje. >> Uhm. >> Hej? Čiže ja si uvedomím, že sa to deje.

Akože eh viem si predstaviť, že proste niektoré informácie nemusím vedieť. >> Jasn. >> Hej. Proste mne sa páči príbeh eh keď som čítal knihu, myslím, že to boli informácie sa to volá tá kniha tam bol príbeh o tom, o tej rýchlosti informácií. Bol tam príbeh nejakého ostrova. eh kam chodila loď myslím raz za dva roky uhm >> v nejakom 17. storočí >> a vlastne prišla tam obchod ochotná loď predala ako tam tovarátila sa späť dovolky prišli a zistili, že na tom ostrove nikto nežije, lebo tam vybuchla sopka. >> Uhm. >> Ale tí ľudia tam už nežili asi rok a pol. >> Uhm. >> Hej.

A vlastne >> Hej, [smiech] >> vlastne po tom čase vlastne zistili, že tam už nie sú tí ľudia >> a vlastne strašne dôležitá informácia, hej, že niekde zanikla civilizácia. akože strašné, ale vlastne tie informácie plynuli tak pomaly vtedy, že vlastne zistil, že OK. A už vlastne nebolo ani komu pomáhať, lebo tá situácia už dávno bola preč. >> Hej. Hej. A to len ako taký extrémny prípad eh toho, ako tie informácie plynuli pomaly.

A teraz akože keď si človek uvedomí, že vlastne nemusí na niečo mať názor, nemusí ako keby niečo niečo vedieť, tak už to môže byť príjemné, že si uvedomí, že ten offline mi môže priniesť toto a keď ma preťažujú tie informácie, dám si od nich pauzu. Lebo práve tá snaha vytvoriť si názor, snaha vedieť všetko môže byť vlastne sebapoškodzujúce. >> Hej. Hej. Hej. To inak [smiech] viem aj podľa seba, že už proste keď aj fungujem eh zatiaľ stále v rámci novinárskej obce, tak eh už veľmi prudko akože selektujem veci a uvedomujem si, že nemusím vedieť všetko, pretože ja už potom naozaj cítim doslova psychický tlak, že som preliaty informáciami. Čiže v rámci psychohygieny podľa mňa je to úplne ako kľúčová vec.

Všeobecnosti >> tam sa to dá všimnúť, že niektorí aktéri na politickej scéne alebo veľa aktérov na politickej scéne hlavne ako na strane tej tej vlády, eh si treba tiež len uvedomiť, čo tá informácia vlastne hovorí. Je tam niečo podstatné alebo tá informácia slúžila na to, že ma šokovala >> eh znechutila, prekvapila, hej? A potom si a a tam to končí. To sú tie povestné nedeľné tlačovky nemenovaného Pána, >> hej? Čiže to je presne, že že ja a potom si človek môže uvedomiť, že je pre mňa ako keby dáva zmysel ako pozerať tieto informácie alebo nie?

Hej? A možno nie, lebo to, čo ja potrebujem ako občan, sú veci relevantné k môjmu životu. >> Nie, nepotrebujem slovať prežívanie nejakého politika alebo jeho prudké názory a nápady, ktoré má. Hej? Čiže, čiže a to a to všetko môže byť navyše, že keď sa bavíme ešte eh k tomu tej ochrane a keď sme si hovorili ten príklad s tou s tým ropovodom, tak vlastne čo tam môžeme vnímať ešte ako takú ďalšiu rovinu tej kognitívnej vojny je, že eh v štátoch v štátoch, kde ako keby vedia lepšie eh ľudí zorientovať v svojom myšlelačnom prostredí alebo lepšie ich chrániť, sa využíva taká eh koncepcia, že strategické komunikácie štátu.

Hej? Tie severské štáty to majú zvládnutejšie, preto tam tie dôsledky sú menšie ako tu. A vlastne v prípade, že že sa stane niečo tak kľúčové, že je ohrozený proste bezpečnosť obyvateľstva alebo nejaké nejaká základná infraštruktúra môže byť poškodená vďaka poškodenému ropovodu, tak je ehm celkom celkom dôležité, aby niekto sa za štát vyjadril. Máme to pod kontrolou. keby to aj mali pod kontrolou, hej? Alebo keď to nemajú, povedia, aké sú kroky, aby to mali pod kontrolou, >> aby to obyvateľstvo bolo poškodené, lebo ak sa toto nedeje, tak je to vlastne tiež nástroj potom kognitívnej vojny, ktorý prichádza, že ok, tá vláda to nestíha skomikovať, čiže moja neistota voči štátu sa zvýšila, môj strach sa zvýšil, >> hej?

Počas covidu sme to mohli vidieť krásne, hej, že tam proste chaos, ktorý vznikal, neistota, ktorá vznikala a covid bol proste absolútne eh bomba pre vlastne vznik podpory všetkých tých naratívov, ktoré teraz ľudia eh prinášajú, hej, [odkašľanie] >> že vlastne to bola presne tá ukážka tej krízovej situácie, kedy ľudia sa cítia ohrození, kedy sa cítia eh vystrašení a tak ďalej, miestami nahnevaní, lebo proste nemôžu, povedzme podnikať.

A to je vlastne ideálny prípad, kedy vlastne tá kognitívna vojna krásne funguje. Uhm. >> Hej, že vlastne do týchto ľudí už nepotrebujem zasadiť veľa. >> Uhm. >> Hej. Čiže, čiže potom tie skupiny, ktoré boli som proti očkovaniu, som proti covidu, sa po skončení covidu stali eh zmenili na milujem Rusko >> a tak ďalej. Hej. Čiže tam to vidíme priamo. >> Toto je tiež dobrý príklad, čo si dal, lebo v podstate v Českej republike funguje Stratkom strategická komunikácia.

Hm. Donedávna to zastrašoval Otakar Foltin. Eh, takisto si mi pripomenul, že práve [odkašľanie] čo sa týka tej strategickej komunikácie za štát a aj čo sa týka napríklad práve teda eh informačnej alebo kognitívnej vojny, eh presne si nespomínam, myslím, že nejaké tri roky už to je dozadu, keď ešte bol v Bratislave asi posledný globsek, tak eh keď som tam bol na rôznych tých eh vstupoch, eh, konferenciách, tak eh nie som si teraz istý práve, či to bolo zo Švédska alebo Fínska.

Tak viem, [odkašľanie] že jednej z týchto severských krajín majú vyslovene eh myslím, že v takom doslovnom preklade to preklade to znamená niečo v tom duchu, že ministerstvom eh psychologickej vojny alebo psychologickej obrany niečo v tomto duchu. [smrkanie] No a práve práve oni tam eh vysvetľovali význam takejto vôbec inštitúcie a ministerstva. Eh, čo mi prišlo také, že vlastne tu na Slovensku ako keby sme doteraz nevnímali, že niečo také to naozaj je a že napríklad práve teda Rusi sú v tom aj boli a zrejme vždy budú naozaj, že milovými krokmi dopredu a budú v tom výborní a v podstate do čoho najviac nalievajú peniaze práve je asi tá práca s dezinformáciami a tie vplyvové operácie.

Eh, takže z tohto pohľadu eh ako teda [smiech] hodnotíš tú slovenskú situáciu? Lebo napríklad práve aj čo som spomínal ten ropovod družba, tak de facto bola dvojtýždňová úplná akože pauza, že nič sa nedeje. Ľudia o ničom nevedeli, že vôbec niečo sa udialo. Ale napríklad aj výborný eh konkrétny príklad a situácia je o tom neinformovaní. Eh, asi keď si spomenieme na vlastne postrelenie premiéra Róberta Fica, tak de facto to bolo úplne z pohľadu komunikácie a profesionality jedno veľké obrovské fiasko, kde v podstate potom len eh pán Kaliňák eh občas vystupoval a niečo povedal a prišlo mi to také v takom až ruskom alebo balkánskom alebo eh venezuelskom štýle ten spôsob informovaní. že mi to prišlo ako keby ešte tú situáciu dávali do takej až roviny takého nejakého psychologického nátlaku alebo manipulácie ďalšej a vytvárania nejakých dohád špekulácií. Čiže ako toto možno hodnotíš?

Eh, ja začnem trošku širšie, lebo čo týka sa toho toho stratkumu a tak ďalej, ono vlastne ako dobrá obrana paradoxne môže byť to, že ten štát má nejakú víziu, ktorú komunikuje. Lebo ak hovoríme o strategickej komunikácii, je dobré, aby ten štát mal nejakú stratégiu, hej? Že že bez stratégie >> bolo by to dobré. bez stratégie ako úplne nevieme robiť strategickú komunikáciu. >> Ale tak Slovensko funguje, tak v pohode >> presne funguje.

Ale vlastne vytvára dobré teritórium na to. Ono ten problém nie je slovenský, ten problém je aj český. Eh >> eh čiže čiže ako ten tá strelická komunikácia už je zrušená v Čechách, hej? Že to oddelenie je zrušené. >> Áno, veď som hovoril, že [smiech] takže >> hej, čiže napríklad ako to je jedna z tých vecí. Eh ja som s Otakárom Foltinom robil. Ja som tam viedol kreatívny tím >> eh nejaký krátky čas, >> tak ho pozdravil. >> Eh hej, dobre, ale [smrkanie] eh to čo to čo vlastne keď hovorím o tej o tej vízii a tak ďalej, hej? Čiže mám nejakú víziu, mám nejakú zodpovednosť za krajinu, lebo som politik, viem, že moje správanie má dopad na správanie obyvateľov, lebo nejakým spôsobom udávam nejaký tón.

Zároveň eh to, čo to, čo neurobiem, mal by som, môže chýbať niekde. Čiže ja myslím, že dôležité je, ak ak toto pozerá niekto, kto chce vstúpiť do politiky, super, nech tam vstúpi, nech akože pomôže tomu, aby Slovensku ako sa podarilo vytvoriť nejaká vízia, ku ktorej ako keby sa dá dá >> ako keby pripnúť alebo vzhliadať, hej? >> Dá sa s ňou identifikovať, >> áno? A že a že niekto si dá ten komitment a povie, ok, toto ja chcem doručiť.

Lebo to, čo vidíme tu, hej, keď keď Róbert Kaliňák alebo Tok neinformuje o tom, ono je vlastne ono je vlastne pre tú kognitívnu vojnu, ktorá vlastne má za cieľ eh zneisťovať a vytvárať akože taký ten vnútorný chaos, hej, tú kognitívnu dizonanciu, kedy kedy niečo vidím, niečo niečo iné počujem a tak ďalej. Eh, takže takéto konanie, povedzme, kedy sa stane čo dôležité, že atentát na premer a nie je to poriadne skomunikované, eh je vlastne eh je vlastne veľmi devastujúce pre to vnímanie tej tej tej toho štátu, ale môže to byť spôsobené proste len obyčajnou nešikovnosťou. >> Uhm. >> Hej, že to je vlastne výhoda, že keď sú tí aktéri nešikovní, neuvedomujú si tú svoju rolu, ktorú majú v ten moment, že zastúpujú nejakú víziu štátu, nejakú hodnotu tých inštitúcií.

Len človek tam nevystupuje za sebupuje vystupuje tam ako nejaká rola, hej? Dosť je v nejakej ministerskej pozícii. To ministerstvo má nejaký vzťah. >> Čiže, čiže ako veľmi pomohlo ako v súčasnosti a našťastie je to tak strašne rozbité, že vlastne ktokoľvek trochu šikovný do chyti by tam mohol začať skladať. eh, že vlastne uvedomenie si to, že že toto nejak funguje, má to nejaké pravidlá, eh, má to nejakú hierarchiu, niekto k niekomu sa vzťahuje, ja môžem povedzme niekomu niečo vytknúť a on to dokáže prijať, aby sa aby nastala nejaká náprava. >> Čiže čiže toto je taký ten základ ako toho celého začať ako keby budovať tú dôveru kľudne akože odtiaľ alebo potom začať robiť zospodu tie veci.

Hm. >> Proste [odkašľanie] akože eh je to prácne, ale ale vlastne vytvárať nejaké podobné veci sa dá akože aj grassrúovo, len len je to je to náročnejšie. [odkašľanie] >> Uhm. No keď keď si hovoril o slovnom spojení zodpovednosť a dopad eh zo strany politikov, tak [odkašľanie] moja bujná fantázia asociácie môjho mozgu, tak hneď si spomenuli na tú eh situáciu pána ministra Huliaka, keď teda dopadol eh v priamom živom vysielaní eh zo stoličky na Zem.

Eh, čo sa týka tých ostatných nejakých konkrétnych zodpovedných eh krokov a dopadov, tak to asi je na dlhšiu diskusiu a v tom v podstate nemá asi význam teraz sa nejakým spôsobom rýpať. [vzdychanie] Eh, zaujalo ma to, čo si hovoril, čo čo som z toho urobil krátku reser, že tie dopady [odkašľanie] týchto týchto informačných alebo kognitívnych eh vojien, tak eh ako by teda ľudia mali reagovať? Tam som vlastne teda hovoril, že v podstate v princípe ide o to, že ten človek by mal spozornieť, ak teda s ním emočne zamoce tá informácia.

Eh potom si hovoril, že ako sa v úvodzovkách môže eh brániť eh nejaká entita alebo nejaká skupina voči voči v podstate tým tým atakom eh toho nejakého v úvodzovkách svojho protivníka. tak si vlastne hovoril na to, že eh de facto, ak to zase sa mi prelína s marketingom a PR, tak v podstate eh ten pozitívny storytelling, tak to je storytelling, tak to je niečo niečo hm čo by sa malo asi robiť a nie, že len stále to reaktívne nejaké PR, že v podstate len reagovať na tie negatívne veci, ale skôr teda vytvárať ten nejaký pozitívny príbeh a cez to zaujať tú skupinu. >> Hej.

Treba treba si uvedomiť, že že ten súboj sa odohráva vo veľkej miere v informačnom prostredí. On sa ukazuje aj potom v offline akože medzi ľuďmi už môže byť prítomný alebo ľudia spolu interagujú, >> ale ale primárne je to informačný priestor a otázka je kto ako keby je dominantný v tom informačne, čo prináša. Pokiaľ ja reagujem na neho, je to stále jeho informácia, je to stále jeho rámec. Čiže to reaktívne má nemám ako pomôcť, hej?

Eh, keď eh keď ty mi povieš, že smrdím, tak ja potom budem obhajovať, že nie smrdím. Hej, ale ako No ale potom [smiech] ako presne tak, hej? A zrazu riešime, či smrdím alebo nesmrdím. A preto môžem krásne voňať teraz, hej? Ale k tomu sa nedostaneme, lebo ja reagujem na to, či smrdím, hej? >> Čiže, ale to je presne ono, že pokiaľ ja hovorím akože, že že ja som vlastne lepší, ak hovoria o mne o mne títo, >> tak ja len amplifikujem už ich známy znáov. Čiže, čiže určite prinášať nejakú, že vlastnú tému kľudne ako prinášať vlastné slová, vlastné vlastné slovné spojenia. >> Uhm. >> Niečo, čo bude vlastne nové v tom priestore, že to je určite užitočné a a byť vlastne kľudne proaktívny.

No kľudne, ale primárne ideálne proaktívny. A tú reaktivitu pomôcím využiť na to, aby som mal priestor na tú na tú vlastnú vlastnú proaktivitu, hej, že >> uhm >> že eh ono je ideálne, keď sa ku nám vyjadrujú eh tí druhí, lebo opäť pracujú s našimi s naším s naším príbehom. >> Uhm. >> Hej. A môžu sa vyjadrovať negatívne, ale podľa toho poznáme, že vlastne eh že vlastne ako keby eh niečo niečo pozitívne sa deje pre nás, že si nás tá protistrana všíma, že niečo sa deje, hej? Čiže, čiže netreba sa zľaknúť to, keď niekto nás začne komentovať.

Treba naozaj si uvedomiť, že som prítomný. Keď hovoríme o tom stratcome, tak treba rátať s tým, že to musí byť v nejakým zmysle strategická komunikácia. >> Uhm. >> Hej? Čiže ja musím rátať s tým a v tom priestore musím byť prítomný vytrval, >> hej? >> Že to to proste sa neodohrá jedným jedným jednou výmerou. svojich válnom prípade teda pozitívnych tém, >> ktoré >> hej, môže to byť otravné, lebo si hovorím, ježišmária, toto mám robiť, nikdy som to nerobil. >> Eh, >> ako nik nechceli sme, aby tá vojna bola prítomná, ale žiaľbohu tu je a musíme sa nahoruči na to reagovať. >> Uhm.

A a ako ak sa hovorí o tých investíciách akože, že je to je to povedzme pre protistranov vždy najlacnejší spôsob boja aktuálne. Proste eh jeden tank, hej, stojí nejakých neviem nejaký je 1,5 milióna € povedzme. >> Hej. A a viac to >> Hej, ale za 1,5 milióna akože € >> vyb celý internet. Hej, urobím takú krásnu agentúru, ktorá bude ako keby prinášať informácie celý rok. >> Uhm. >> Že že a a to sa deje na druhej strane, hej?

Hej, hej, hej, hej. že eh Rusi podľa tých úradov eh investujú minimálne 1,5 miliardy ako za rok plošnem >> eh ako ktoré sa dajú ako keby dohľadať, hej. >> Uhm. >> A proste časť tých peňazí pôsobí na Slovensku. Slovensko je super, lebo je malé a lacné. >> Uhm. >> A je super, lebo je súčasťou Európskej únie, >> hej. A ktorá sa možno tiež nestará dobre o svoj naratív, teda určite, >> lebo ho ľahko obsadzuje protistrana.

Kým ja neprinášam vlastnú tému. Keď nehovorím o sebe ja sám, tak o mne hovoria druhí. >> Uhm. Uhm. Hej. Čiže, čiže to je presne ten prípad. Čiže, čiže Slovensko žiaľbohu ako keby to schytáva strašne práve kvôli tomu, že je lacné, je dôležité, >> hej? >> A a vlastne čelíme akože eh veľmi nepripravení veľmi veľkému útoku. >> Uhm. >> Čiže ale je to taká nevidený súboj, no, pre mnohých. Eh, čo sa týka konkrétne teda ak sa chvíľku pozastavíme eh nad tým všetkým čo sa deje eh v Ukrajine, tak eh trúfol by si si povedať, že práve teda tie naratívy, ak teda vôbec sleduješ ešte nejakým spôsobom, keď žiješ Praje, tak eh tú slovenskú scénu, nielen politickú, ale všeobecne aj tie rôzne spoločenské diskusie a eh nálady, tak z tvojho pohľadu ehm Ehm, je tam jasný rukopis a aj teda jasný víťaz eh Rusko v rámci v rámci tých všetkých možných negatívnych eh naratívov, ktoré sú spojené s Ukrajinou. >> Hm.

Ja teda akože som sa pohybujem medzi Slovenskom a Prahou stále, čiže alebo Bratislava a Prahou stále, čiže čiže to nie je také, že by som ako nevidel, čo sa deje na Slovensku, že to určite >> v podstate, že či máš ešte na to kapacitu, energiu vôbec to sledovať. >> Nie, vyhýbam sa ako keby mnohým informáciám, ako som hovoril, eh nepotrebujem to vedieť, lebo tých dôležitých informácií nie je toľko, hej, hej. že že ten základ ako keby je a nejakú operatívu na dennej báze riešiť to naozaj môže byť len len poškodzujúce >> a ešte keď človek pracuje s informáciami tak to musí dávať ako na seba pozor.

Eh hm, a môžem mi len vysvetliť, čo myslíš tým víťazstvom Ruska, že čo presne to znamená, že jednoducho eh je minimálne napríklad, ak by sme to [odkašľanie] tak rozparcelovali, tak eh v podstate aj tie prieskumy už viaceré, či už to robil Globsch, či už to robili iné organizácie, združenia Etcr, tak eh asi si postrehol, že v podstate eh tie sympatie s Ruskom alebo to, že si ľudia želajú napríklad víťazstvo Ruska, tak tam sú tie čísla, ak si teda dobre pamätám, tak také, že v podstate minimálne tá tretina ľudí opýtaných, kde bola nejaká relevantná vzorka a dokonca myslím, že ešte aj tiež som riešil aj pracovne pred rokom a pol alebo dávnejšie, tak eh aj aj Sávka riešila takéto veci, sociologický ústav, že ako sú vlastne tí ľudia v tomto vnímaní a nastav Í, tak eh keď si zoberieme, tak minimálne asi tá fakt tretina obyvateľstva na Slovensku je v takom tom proruskom duchu a dokonca by si aj teda želali víťazstvo Ruska.

Eh, ak si to zoberieme napríklad eh to prenosím na Krym, kde bolo teda to rôzne fejkové eh referendum a keď som pozeral veľmi zaujímavý taký dokumentárny cyklus spravodajský eh Wise News, youtubový aj kanál, čo majú a Simon Ostrovský novinár tam vlastne počas toho celého obdobia bol, tak tam bolo jasne vidieť, že na v podstate zmocnenie sa krajiny, ak to tak nazvať, tak eh ty nepotrebuješ ani prekročiť tú 50% laťku tých ľudí, sympatizantov v krajine, ale naozaj relatívne takú malú hrstku.

A zase keď si zoberieme, že 30% Slovákov takto zvažuje, že bolo by super, keby Rusko bolo naším susedom, tak eh nie je toto už také akože víťazstvo? Ono je to fluidné, hej, že že vlastne ten informačný priestor nie je úplne prirodzený a priestor, lebo stále vnímame realitu, hej? Čiže čiže ono aj tie veci a preto tie investície aj z Ruska sú opakované a preto si myslím, že sa to vyhrať dá, lebo tie veci eh sa stále menia, že ja proste keď počujem nejakú informáciu, začnem menejkrát vnímať, tak ju nahradí informácia, ktorá tam príde nejaká iná, >> hej? že bavíme sa o tom, že to je na úrovni, že ja nemyslím na to akože čo si myslím, hej, že aj tie testy len odpovedajú, že čo ma napadlo. >> Uhm. >> Čiže ja len hovorím o tom nevedomí, že to ako keby ja si teraz nesadnem a idem si urobiť názor na Rusko.

To sa tvorí z tých akože čriepkov všetkého možného. >> Áno. >> A pre Rusko nie je dôležité, či ľudia majú radi Rusko. V rámci kognitívnej vojny je to úplne irelevantné. Dôležité eh ako vnímajú svoju krajinu alebo eh ako vnímajú realitu v tej v tej krajine, hej? Čiže čiže dôležité nie je to, že koľko ľudí si myslí to toto je jedno. Dôležité je, čo urobia, hej? Čiže čiže eh a toto dôležité je eh vystúpenie z EÚ, poškodenie EÚ. Čiže toto je len ako nejaký marginálna vec pre to celé, že sú nejakí ľudia, ktorí fandia Rusku dobre, ale nie je to dôležité. sú krajiny ako Poľsko, kde určite málo ľudí, čo čo fandia Rusku a tam sa nájdu iné vektory kognitívnej vojny, hej, tam ktoré sa dajú postaviť na na viere. >> Uhm. >> Hej. Čiže čiže samotný ako prieskum, koľko ľudí verí Ruskov, eh nemusí ukazovať povedzme tú mieru ako keby toho toho rizika alebo toho eh tej tej víťazstva, nevíťazstva.

Hej? A dôležitá vec je napríklad, aká je veľká miera medziľudskej dôvery a nedôvery. >> Uhm. >> Či ja verím svojmu susedovi. Hej. >> To tiež myslím, že sa riešilo, >> hej? Že to sú vlastne tie roviny, ktoré môžu ukazovať omnoho väčšie riziko, lebo jeden z tých ako keby >> eh cieľov týchto útokov je vyvolať občiansku vojnu. >> Uhm. >> Hej. Čiže vlastne od opäť ako ľudia vnímajú realitu >> a tak ďalej, že to už sú potom hlboké veci, lebo >> ehm lebo vlastne tam sa ráta s tým, že povedzme zmeniť názor môže fakt fyzicky bolieť, hej, lebo mozog nejak funguje, niečo si človek ako tá kognitívna vojna funguje akože v čase. >> Uhm. >> Hej? Čiže to to ten to treba rátať s tým, že ako keby eh to sú roky, ktoré ktoré sú to pôsobenie. Čiže to sú ako keby eh plody dlhodobej práce, že to bola naozaj strategická práca. >> Čiže čiže eh teraz ten trend určite je a silne.

Pokiaľ ako keby nie na Slovensku sa nevytvorí dostatočne silný eh konzistentný hlas, ktorý bude ako keby prinášať nejaké iné témy, eh tak to riziko tam stále je. To hej. >> Uhm. Uhm. >> Čiže čiže a ale nemusí to byť vlastne témy, ktoré si ktoré sú protiruské, že to vôbec nie je. To môžu byť veci, eh to môžu byť témy, ktoré len posilujú dôveru eh v miesto, kde žijem a posiilujú dôveru a prinášajú nádej napríklad. >> Akože téma nádeje veľmi silná v podstate, že žijem v dobrom priestore, v dobrej krajine, tak to ma >> mám pozitívnu víziu budúcnosti.

Hej, >> lebo ako presne, že byť veľmi skeptický k tomu k budúcnosti povedzme Slovenskám >> je vlastne tiež akože do určej miery víťazstvo. >> Nahrávam v tej druhej strane, >> hej. Čiže to môže byť kľudne víťazstvo, že ja prestávam veriť v pozitívny príbeh Slovenska. >> Dobre. Čiže ja budem od dneska pozitívny, že to >> jednoznačne ja som strašne pozitívny. >> Slovensko ide dobrým smerom. >> Hej, určite. Keď sa na to pozrieme v dlhodobom meradle, tak určite. >> Uhm.

Eh, tuto mi ešte napadlo eh jedna vec, že či napríklad eh tou pozitívnou interakciou eh respektíve ak tak sa dá vôbec nazvať, že pozitívnou kognitívnou vojnou, ktorú by som chcel viesť v prospech toho, aby ja neviem slovenská spoločnosť bola lepšia, mala sa vzájomne viac eh rada a podobne, tak eh je možné v [odkašľanie] úvodzovkách prekódovať eh ten ľudský mozog a tie zaužívané nejaké h naratívy, predstavy, konšpirácie eh podsúvaním tých pozitívnych eh obrazov, pozitívnych príbehov.

Napríklad aj v tých prípadoch, ktoré podľa mňa akože to stále tak funguje, že napríklad eh generačne sa dedia nejaké názorové vzorce, že jžiš, za komunistov bolo dobré. No tak hovorí to teraz aj vnuk, ktorý komunizmus nikdy nezažil, alebo proste v tom istom prípade zase, že fuj, Židia a ten vnuk v podstate tiež to počul doma od mamy, jeho mama zase od svojej mamy etcétera. Či sa dajú v úvodzovkách takto pozitívne prekódovať aj títo ľudia? >> Eh eh nemôžeme si myslieť, že to je jednoduché, hej? keď toľom veku napríklad a tak ďalej.

Je to určite prác vec. Je to niečo ako keď chceš niekoho dostať zo sekty. Uhm. >> Hej. Čiže čiže >> je dobré prirovnanie. >> Čiže lebo je to proste verí nejakému konceptu, ktorý funguje, keď už tí ľudia ako naozaj a je to ako prácna vec, ktorá je na úrovni asi rodiny. >> Uhm. že že keď chceme konkrétne sa venovať nejakému konkrétnemu jednému človeku, tak je to naozaj na úrovni akože, že otec, syn, sestra, sestra a podobne, hej, že vlastne je to je to vec, ktorá ako keby môže byť prácna, je to na úrovni nejakej terapie naozaj.

Eh, lebo to poškodenie môže byť naozaj veľké. >> Eh, riziko je, keď sa k tomu dostávajú veľmi mladí ľudia. To potom je ako omnoho omnoho väčší problém. Preto ako keby aj protistrana využíva častokrát veľmi mladých influencerov. >> Uhm. >> Ktorí ako keby eh sa začínajú prihovárať ľuďom vo formatívnom období. Hej. >> A ale to je zároveň aj riešenie v tom je >> uhm >> že treba sa prihovárať ako za mňa ako ideálne naozaj, že že dávať veľkú pozornosť mladým ľuďom >> uhm >> aby nestratili víziu, hej, ktorá môže viesť k tomu, že sa primknú k radikálnym ako keby rozhodnutiam alebo budú apatickí. >> Uhm.

A obidve sú zlé, hej? Čiže, čiže ak, ak niečo rieši, tak rieši naozaj, ja to nenazvem pozitívna konnitívna vojna, ale starostlivosť, hej? Starostlivosť, to informačné prostredie, to je podobné ako keď máte facebookovú stránku a máte potom veľa hejtov na tej stránke, hej, tak je vaša zodpovednosť, ktorá tam necháte, >> hej? Uhm. >> Hej. Čiže ak ja rovno, >> čiže ja by som mal poupratovať si tam >> akože rovno blokovať všetky eh agresívne komentáre, že ako absolútne rovno dať preč, >> lebo eh lebo to je presne eh ten Wall sa to potom stáva zbraňou tej druhej strany. >> Uhm. >> Hej, že keď sú tam akože keď je tam akože 1000 vysmšných komentárov k niečomu, čo je vážna situácia, to treba okamžite preč.

Hej. >> Hej. A a takúto mieru starostlivosti treba ako keby dopriavať tomu, že že eh aby človek mohol ako keby nejak pozitívne pozitívne rásť. Je to naozaj na úrovni na úrovni akože [odkašľanie] >> psychiky, že to je naozaj veľmi hlboko. >> Uhm. Možno na záver, Dodo, ak by si eh mal nejaké veľkolepo povedané posolstvo alebo eh skrátka nejakú message, ktorú by si v tomto eh okruhu alebo v tejto téme eh rád vyzdvihol, že čo určite stojí za zmienku, tak čo by to bolo? >> Ehm neviem nakoľko to bude veľkolepé.

Dobre, bez ambície, že to bude veľkolepé, to poviem. [smiech] si skromný, >> hej? Eh eh tá situácia môže pôsobiť desivo, ale myslím si, že má riešenie, že to, že nás niečo pôsobí desivo, môže byť tiež len dôsledok toho, že sme vlastne pod vplyvom ako keby už toho útoku. >> Uhm. Uhm. >> Že to, že to, že ja som vystrašený z toho, že tá situácia ide nejak úplne strašne strašne zle, si treba uvedomiť, ok, prečo si to myslím? Čiže, čiže ja si mám, mám riešenie kľudne začať u seba s tým, že si sám budem dávať nádej alebo nájdem ľudí a začneme ako keby budovať tú pozitívnu nejakú víziu toho, čo chceme dosiahnuť, >> že uvedomovať si, že existuje veľké riziko, že sme naozaj miestami ako nahí v trni.

Nikto nás nenaučil používať sociálne siete a nikto nás nenaučil používať rôzne messaging appky, ale sme v nich denne. >> Hej, že tvoria veľkú časť toho, ako chápeme svet. >> A a treba si uvedomiť, že proste nemusí to byť neškodné akože to, že si proste sa preťažím informáciami a tak ďalej. >> Čiže ja si myslím, že že nech si každý dáva nejakú mieru podpory nejakého takého psychického wellbingu v tom celom. eh ten útok prebieha a bude prebiehať ďalej.

To nie je koniec teraz. >> Hej, jasné. >> Ale riešením je naozaj začať budovať nejakú akože, že pozitívnu odolnosť, keď to tak poviem. Ja sa venujem ako v svojom projekte, budeme to rozbiehať ďalej >> tomu, aby vlastne eh sa objavovali informačnom priestore, niektoré veci, ktoré budú pomáhať, že teraz vlastne to s kolegami začneme rozvíjať. Čiže, čiže dúfam, že >> že budeme mať ako keby nejaký >> prípadne ešte na záver trošku skús skonkretizovať, ak môžeš, že o čo vlastne ide a či to bude cielené na teda Čechy a Slovensko alebo všeobec. >> Ja by som radšej, keby to bolo ako keby, že čo najširjšie. >> Uhm. >> Ak niekto chce, existuje také taký môj protol koncept, ktorý sa volá, že koťatko.org. >> Hm. >> Pozrite sa na to.

Eh, nie je to pornránka podľa názvu. >> Eh, >> je to naozaj mačiatko je tam [smiech] >> a to je jeden z takých akože príkladov. Je tam hm, že to je nejaký ako môj môj prvý nejaký ako taký pokus, ako s tým pracovať. >> Je to nejaký work in progress, ktorý vznikol a teraz čakáme na to, ako sa rozvine ďalej. Eh, je tam niečo o emočnej gramotnosti? Je tam niečo ako keby o rizikách, ktoré máte? jednoducho si ochrániť svoju stránku, ale je to také akože základ, ktorý určite budeme rozvíjať, hej?

Zámerne som chcel, aby to vyzeralo proste príjemne a veselo. Takže to tak vyzerá. Eh, pracujeme na nejakom kurze, s ktorým budeme ako treb ďalej rozvíjať, eh, ktorý sa týka témy ako komunikovať so svojimi blízkymi, >> čiže alebo alebo ako podporiť proste mladých ľudí. Čiže rátam, že to nebude hneď, že že teraz vlastne sme vo fáze nejakého tvorenia tímu, hľadania partnerov a tak ďalej, ale ale rátam, že v ďalších mesiacoch akože nejaké nejaké tieto nástroje budú >> vonku. >> Inak toto vo mne celkom tak zarezonovalo [odkašľanie] to slovné spojenie, že emočná gramotnosť.

Eh, myslím si, že je to veľmi dobrá, potrebná úvaha, lebo eh počujeme o digitálnej gramotnosti, počujeme v lepšom prípade o matematickej gramotnosti alebo ako hovorím, že bohužiaľ o matematickej negramotnosti, ale na druhej strane tiež tie emócie pokladáme len za niečo, čo zblĺkne ako keby proste taký nekontrolovateľný oheň. Ale evidentne aj tuto má svoje rácio istým spôsobom poznať svoje emócie a vedieť s nimi pracovať a jednoducho dáva to zmysel aj pri tých informačných vojnách. >> Ono sa to hodí všade, hej, že emočná gramotnosť je zručnosť, ktorej sa ako keby málo venuje aj nejakých ako vzdelávanie na Slovensku ač myslím, že nič sa nevenuje tomu. >> Hej.

[smiech] Takže >> tiež som nenašielal, nechcel som. >> Sorry za ten pes. Som sa ale už teraz zase optimistický. >> Áno, nepoznám. [smrkanie] Áno, úpravne, že nepoznám nič väčšie, ale rátam s tým, že nemusím poznať všetko, ale teda pri bežnom hľadaní to úplne nenájdete. >> Eh, ale hej, emočná gramotnosť vlastne pomáha kedykoľvek a nemusí sa týkať informačnej vojny. >> Eh, môže sa týkať naozaj vťahoch >> vo vzťahoch, môže sa týkať napríklad voľnej >> komunikácie.

Uhm. Uhm. kde si treba [odkašľanie] uvedomiť jedna vec, že mozog nevie rozlíšiť medzi tým, že niečo sa odohráva len niečo naživo. >> Uhm. >> Čiže keď nás niekto zraní nejakou správou uhm >> alebo nejakou ako keby nejakým nešikovným rozchodom, nešikovným niečím, tak je to rovnako tvrdé, ako keď sa to nestane naozaj. Hej? Čiže, čiže to je súčasť toho uvedomiť si, že vlastne >> je to rovnako rizikové. Zároveň tá emočná gramotnosť prináša to, že rozumiem svojim emóciám, že ja si uvedomím, že aha, toto nie je smútok, toto je vlastne iba toto je sklamanie. >> Uhm.

Uhm. A môže mi to pomôcť v hľadaní toho riešenia ako východiska, hej, že vlastne ak ja som schopný zachytiť a popisovať lepšie svoje emócie, >> tak vlastne viem nachádzať lepšie tú odpoveď, že čo s tým, hej, že >> že sa rozvíja, neviem, depresia medzi mladými, ale vlastne to môže byť omnoho širšia škala emócií. >> Uhm. >> Hej, že ktorá v tom je a nemusí to byť akože vlá depresia, môže tam byť niečo úplne iné, môže tam byť smútok a s ktorým ako keby sa pracuje inak. Čiže ako eh sústrediť sa na nejakú emočnú gramotnosť, vedieť čítať emócie, eh uvedomovať si proste eh ako vlastne sú strašne dôležité emócie.

Sú asi primárne taký, že motor nášho >> života >> hej, že tie sú strašne dôležité >> a a toto ako keby nejaké vzdelávanie emučnej gramotnosti by malo pomôcť. No. >> Uhm. No, Dodo, v tejto chvíli za mňa eh dvakrát veľké ďakujem. jednak teda za pre mňa a verím, že aj pre poslucháčov a divákov zaujímavý rozhovor na zaujímavú tému. No a druhýkrát tá veľká vďaka za to, že diváci asi nepoznajú ten background, ako sme vlastne eh spichli tento rozhovor veľmi časovo improvizovane a trošku tak náhodne tu [odkašľanie] v Prahe.

Takže za toto tiež srdečná vďaka, že si bol natoľko flexibilný a ochotný, že si prišiel doslova päť minút pred týmto termínom, že sme sa dohodli, že teda prídeš. Takže veľká vďaka a nech sa ti darí a dúfam, že aj ten tvoj projekt sa bude rozbehať. Ja sa na koťatko určite pozriem. Zne to lákamo. Takže takznačne. >> Takže tak. >> Dobre. Ďakujem aj ja a ďakujem aj tým, ktorí to dopočúvali. Sem. Díky za pozvanie. >> A ešte len doplním, že snáď bude ešte príležitosť zase možno už aj tak organizovanejšia sa stretnúť tu v Prahe a zase ďalší rozhovor. >> Dobre, určite.

Díky. [hudba]