50 vyhrážok smrťou denne - Miriam Mattová o cene za to, že nemlčala transcript

Vitajte pri počúvaní a sledovaní ďalšieho podcastu portálu argument.sk. Dnešnou hosťkou je Miriam Matová. Úspešná modelka a bratislavská rodáčka žijúca v Kanade. Otvorene sa hlási k židovstvu a verejne podporuje Izrael. Židovskú identitu v nej posilnil príbeh jej starej mamy, ktorá prežila holokaust. Po útokoch zo 7. októbra 2023 sa stala jednou z najvýraznejších hlasov židovskej komunity v globálnom meradle. Eh, pred týmto rozhovorom sme si s Miriam potykali, takže budeme si tykať.

Miriam, na úvod veľká vďaka, že si prijala naše pozvanie a dnes sa tu môžeme porozprávať. >> Ďakujem, že tu môžem byť aj ja. >> Eh, poďme teda na prvú otázku hneď trošku tak zúta. Eh, kedy si vlastne si prvýkrát uvedomila, že príbeh tvojej starej mamy a židovstvo budú pevnou súčasťou tvojho života? >> Ja som si to vždy uvedomovala. Ja som vždy o jej príbehu vedela, ale nikdy som sa o to až tak nezaujímala. A potom bohužiaľ sa stal veľký masaker v Izraeli, October 7, o ktorom všetci vedia.

A vtedy som sa tak veľmi rýchlo prebudila s tým, čo sa začalo diať tým, [odkašľanie] že žijem v Kanade. Tak eh bohužiaľ ma PR agentúra vyhodila rovno eh 9. októbra, vlastne dva dni potom veľa ľudí sa so mnou prestalo rozprávať a som sa ja strašne zľakla, že čo sa deje, lebo vlastne na Izrael zaútočili, Izrael na nikoho nezaútočil a ja hovorím, že čo sa to deje, že tí ľudia vlastne si neuvedomujú, že čo sa stalo, že vlastne my sme nič zlé nespravili.

No a vlastne potom som si tak začala uvedomovať, že vlastne čo mi celý čas hovorila v tom jej príbehu bolo to, že ľudia boli ticho, keď sa to začalo diať, že proste prvé im povedali, že musia začať nosiť hviezdy, potom im pobrali obchody a a potom ich dali do tých koncentračných táborov a proste ľudia naokolo boli ticho. A to som si uvedomila aj teraz, proste keď sa mne začali diať tie veci, čo sa dejú, o ktorých sa budeme aj neskôr rozprávať.

Veľa ľudí sa za mňa nepostavilo alebo proste nezastali sa ma tí ľudia. A fakt som sa tak tým zľakla, že opakuje sa to, čo sa stalo im. A druhá vec je to, že moja babička je ešte nažive, že to nebola ani tak ďaleko. A je to veľmi prekvapujúce. >> Uhm. No, Miriam, ty si vyrastala na Slovensku tak ako si aj už spomenula, žiješ v Kanadem, >> si židovka, to je úplne jasné a sama to rada deklaruješ. >> Uhm. Eh, ktorá z týchto identít je vlastne najviac formujúca tvoj osobný život, pohľad na svet a celkovo aj názory? >> Ja som hrdá Slovenka a som aj židovka a som aj Kanaďanka po otcovi, takže ja deklarujem, že som všetky tri tie veci.

Nemôžem povedať, že som špeciálne jedna, ale tým, že som vyrastala celý život na Slovensku, tak tvrdím furt, že som Slovenka. a že som zároveň aj hrdá židovka. Proste to, čo sa stalo našej rodine je veľké nešťastie. Vlastne moja babička ešte aj to musím doplniť, že vlastne prišla o otca cez cez holokaust. Vlastne poslednýkrát ho videla eh v Terezíne, keď ich rozdeľovali a tam sa s ním musela aj rozlúčiť a už vlastne on sa nikdy nevrátil.

A ja dúfam, že proste našej rodine sa už nikdy nič také nestane. Teda nikomu sa už nikdy nič také nestane, že proste nič zlé nespravili a aj tak šesť miliónov Židov proste zomrelo cez holokaust. >> Uhm. No skúsme v úvode ešte možno tak pre širšie publikum eh trošku objasniť, aká bola vlastne tvoja cesta bratislavského dievčať >> uhm >> k profesionálnemu modelingu a foteniu pre najznámejšie módne magazíny, lebo to je akože celkom silný úspech. Áno.

Tak ja som bola vlastne, ja som celý život vlastne žila predtým na Slovensku a ja som vlastne išla na My Slovensko, keď som mala 18 rokov, 2012 a tam som bola finalistkou a tam sa to nejako celé rozbehlo. Vlastne tam sme vtedy podpisovali zmluvu s exitom a vlastne tam som začala potom cestovať do Ázie. Tam sa mi to tak pomaličky rozbiehalo, no a potom som nejako od toho odbočila, som som začala normálne pracovať na Slovensku.

No a potom som sa rozhodla ísť do Kanady a to bolo šesť mesiacov predtým, ako sa stalo Oktober 7th. Čiže vlastne v apríli 2023. No a tam som vlastne znova podpísala zmluvu s mojou agentúrou. >> Som sa rozhodla, že začnem akože sa týmto živiť a nejak sa mi to veľmi rozbehlo ako za čo som veľmi vďačná, že že tú platformu som si za tých šesť mesiacov vybudovala. som vlastne tú vybudovala na to, aby som hovoriť o antisemitizme. Čiže som sa tak dohodla s agentúrou, že pokiaľ ma niekto bude chcieť na titulku a pokiaľ budú so mnou robiť interview, nechcem, aby sa nič z toho vystrihovalo.

Pre mňa bolo vždy veľmi dôležité, aby tam bolo to, že som hrdá židovka a to, že Izrael má every right to defend itself. >> Neviem, ako sa to presne teraz prekladá. plné právo na vlastnú obranu. >> Áno. Proste vlastne my sme boli napadnutí, my sme nikoho nenapadli [odkašľanie] a tým pádom my sa len obraňujeme. Tiež keby, že tu je nejaký festival ako Pohoda a došiel by niekto z Maďarska a napadol by tých ľudí a zabil by tam 15 ľudí a zobral 300 ľudí hostage.

Tak chcela by som vidieť, ako by sa Slovensko a iné krajiny k tomu postavili. Tiež by chceli naspäť získať tých ľudí a tiež by sa chceli obrániť, že treba si to otočiť a pozrieť sa na to, že keby sa to stalo tu, že ako by sa tí ľudia zachovali, či by to nechali len tak alebo či by sa obránili ako tá krajina. >> Uhm. No dobre, my sme už v podstate hneď v tých úvodných tvojich slovách spomínali 7. október 2023 eh práve teda po útoku Hamasu eh z tohto dátumu 7. októbra 2023, kde bolo už si tiež spomínala viac ako 1200 obetí plus samozrejme takisto aj eh množstvo civilistov zobraných ako rukojemníci.

Uhm. >> Rozhodla si sa vtedy práve to, čo si tiež už povedala, eh nebyť nikdy ticho. Eh, tak skús nám trošku viac o tom povedať, eh, aký má pre teba vlastne zmysel a doslova až takú životnú pohnútku držať sa toho kréda, nebyť ticho. >> Uhm. Eh, ešte okrem všetkých tých vecí, čo sa mi udiali, ešte úplne na začiatku, sa mi stala taká vec, že som sedela v jednom hoteli nemenovanom, nebudem menovať značky hotelov a jeden pán eh si ma všimol, spoznal ma a začal po mne kričať, že som židovka a že sem nepatrím a a všelijaké iné iné veci.

Nebudem ich tu teraz opakovať. A vlastne mňa najviac zarazilo to, že vlastne nikto sa nepostavil, nikto sa ma nespýtal, či som v poriadku alebo toho muža neodpratal, že fakt, že všetci boli ticho a len pozerali. A ja som práve, že nebola takhrozná z toho pána, čo kričal. To bol jeden človek, čo možno nebol vzdelaný alebo alebo nevedel alebo si trošku viac vypil, ale mňa skôr zhrozilo to, že tí ľudia sú ticho. Uhm. >> A toto sa mi nestalo raz.

Toto sa mi stalo v hoteli či na ulici, ehm či keď som cestovala na letiskách a tak ďalej a proste vždycky tí ľudia len pozerajú, že proste nezastanú sa ťa. >> A to ma strašne vždycky vystraší, že proste, že kam sme to až prišli, že ľudia sa nezastanú proste niekoho, čo proste je menší. Lebo väčšinou ešte, čo som si aj všimla, že väčšinou je to muž, čo to robí žene. Že málokrát sa mi stalo, že nejaká žena zaútočila alebo niečo také, že väčšinou je to, že ten >> silnejší zaútočí na tú slabšiu alebo nikdy som nevidela, že by muž zaútočil na muža, že väčšinou je to muža, čo muž, čo zaútočí vlastne na ženu. >> Uhm. >> Že ešte to bolo také, že veľmi zvláštne, že prečo si nevyberajú seberovných. >> Uhm. >> Takže vlastne tam som sa tak na to tak začala úplne inak pozerať, že nesmieme byť ticho, lebo presne toto sa potom stane.

A to nie je len, že o Židoch. Ide o to, že teraz sa aj deje taká vec. Eh, neviem, či je to tu medializované, ale začali sa vypaľovať kostoly v Kanade a v Amerike omylom. Nejako sa zapália, akože nie je to nejako dokázané, že kto by to robil >> a potom vlastne tá pôda sa odkupuje a stávajú sa tam mešity, >> čo je veľmi nebezpečné, lebo vlastne ide o to, že toto už sú nie je len o Židoch, toto je všeobecne aj o kresťanoch táto problematika, že oni ja hovorí sa to po anglicky, že first they go after the Saturday people and then they go after the Sunday people, >> že vlastne my sme len prví na odstre. Áno, áno.

No inak toto je zaujímavá vec a priznám sa, že s napriek tomu, že ešte fakt pár dní vzad eh som som vlastne pracoval eh aj ako novinár v jednom verejnoprávnom médiu, tak eh toto sú informácie, ktoré sa popravde ani ku mne nejak eh nedostali, čo si teraz spomenula. Takže ono potom aj nadväznosti na to, čo si povedala, že najskôr prídu tí, ktorí v úvodzovkách oslavujú v sobotu, sviatok a potom tí, čo v nedeľu. >> Tak eh zrejme ten problém asi tej takej silnej islamizácie nie je len nejaká fikcia.

Uhm. >> Možno ešte doplň tvoje nejaké skúsenosti z Kanady, kde žiješ, lebo tak ako aj pred týmto rozhovorom sme sa krátko rozprávali, tak som hovoril, že naozaj donedávňa som vnímal eh Kanadu až ako takú nudnú, pokojnú eh krajinku, kde teda všetci sú usmiatí, šťastní, spokojní. Tak eh možno pár ešte nejakých postrehov, ak môžeš. No ešte takú vec vlastne poviem, že za minulý rok prišlo do Kanady 10 miliónov eh arabských imigrantov a to je strašne veľké číslo a ide o to, že problém je aj ten, že vlastne oni sa nechcú implementovať vlastne do toho nášho života, že oni si robia také tie svoje malé komunity a vlastne oni nechcú ani s nami, že spolužiť >> a je to veľmi >> nechcem povedať, že nebezpečné, ale skôr také, že prečo sa nechcú integrovať, že teda dôjdu do tej Kanady, fajn, teda akože nech prídu, ale potom nech sa zaradia do toho normálneho života, >> že oni nechcú ani pracovať.

Napríklad poberajú ročne 70 000 $ každý od štátu z našich daní. >> To je slušná mesačná mzda. >> Mes ročná. Ročná. No teda 70 000 ročne. Áno. A je to podľa mňa, že že proste, že naši starí ľudia, keď si zas potom povieme, že aké majú dôchodky 15 $, že proste tak naši starí rodičia, čo proste makali celý život, >> pracovali, produkovali, odvádzali dane, >> áno, majú proste menej ako títo ľudia a proste nepríde mi to fér.

Akože jasné, nech sa im možno nejako teda pomôže, nech sa im pomôže nejaký rok a potom už nech sa začlenia a keď sa nezačlenia, tak potom nech sa vrátia tam, odkiaľ prišli, že proste, že nech je tam ten systém nejaký férovejší. aj voči našim starým ľuďom, čo proste žijú v tých krajinách. >> No inak to toto len akurát mi napadlo taká moja osobná skúsenosť. Síce len štvrť roka som bol v roku 2009 na juhu Francúzska, mesto Bezie a tam presne tiež bolo vidieť, že eh tie komunity viac-menej uzatvorené eh naozaj, že čerpajú a využívajú tú takú až benevolenciu toho sociálneho systému.

A popravde tam žiadny záujem nebolo vidieť, že by sa chceli do tej eh francúzskej nejakej spoločnosti a komunity začleniť, zaradiť, ale skôr sa vždy izolovali v tých svojich takých až bunkách. Takže nie je to zrejme naozaj len tvoj nejaký teraz subjektívny výmysel, ale ono to tak bohužiaľ funguje. >> Ale potom aj čo sa týka tej bezpečnosti. Napríklad ja furt hovorím, že na Slovensku je bezpečne ako fakt, že bezpečne, že tí ľudia si to možno ani tak neuvedomujú, >> že napríklad v Kanade ja vôbec už nechodím ani metrom kvôli tomuto, že proste fakt tá MHD doprava je tu veľmi bezpečná a proste je to aj vďaka tomu, že proste tých imigrantov si sem nepustíme alebo tá vláda ich sem zatiaľ nepúšťa.

Ako ja viem, že veľa ľudí možno s týmto nebude so mnou súhlasiť, ale to je preto, lebo oni v živote v tom zahraničí nežili a nech si to tam dôjdu vyskúšať. Proste >> ako oni tým, že ich je už tak veľa, tak si strašne dovoľujú. >> Uhm. >> A ja to vidím aj na tom, že čím viac ich je, tak tým viac si vedia k nám dovoliť. A je to fakt už potom také na hranici, že kto je tu doma. >> Hm. No ono myslím, že dostatok aj tých videí a nie je to zďaleka len produkcia umelej inteligencie, ale v rámci Európy je vidieť.

A takisto už som sa stretával s názormi, že naozaj tí [odkašľanie] ľudia eh zo západu skôr teda žasnú napríklad nad Poľskom, že ešte tam si to tak akože udržujú tú svoju domácu kultúru a spoločnosť a takisto sa tam cítia relatívne bezpečne. >> Takže asi niečo na tom bude, ale to už nech si každý teda poslucháč, diváč sám nejak zhodnotí. >> A aj to vlastne, že my sme jediná krajina v Európskej únii, čo nemá mešitu zatiaľ.

A teda dúfam, že to aj tak ostane. Eh, my sme judeo Christian Country, neviem ako sa to povie. >> Eh, v podstate celá Európa je postavená na židovskoťanskej tradícii na hodnotách. A nesmieme na to zabudnúť, že proste, že možno áno, keď chcem prísť a imigrovať, OK, ale potom nech sa zaradia do tej kultúry tej krajiny a proste keď si chcú stavať vlastné mešity a mať tú vlastnú kultúru, proste podľa mňa to nie je vhodné.

Podľa mňa je to vhodné robiť v tých krajinách. Majú dosť krajín, kde to môžu robiť. Myslím si >> to. No ako keby som to tak zjednodušene polopatisticky vysvetlil, tak to je to isté, keď ja by som chcel ísť žiť do Južnej Afriky, tak asi nie je úplne ideálne, aby som napríklad bol eh nejaký rasista voči černochom a chcel tam prísť s tým zámerom, že tam budem robiť aparte a podobné veci >> alebo násilne [odkašľanie] nejak eh vplývať na nich svojou nejakou kresťanskou kultúrou a podobne, tak asi je to prirodzené, že keď chcem do nejakej spoločnosti, tak s tým zámerom že sa chcem do nej začleniť.

Ak nie, tak potom aký je vlastne status kôl môjho rozhodnutia. Asi nedáva to rozum. >> Dobre, každopádne poďme zase o kúsoček ďalej. Eh, trošku sa pozrime na sociálne siete. Práve tam si teda za svoje názory a obhajobu Izraela nielen teda prišlo o množstvo sledovateľov, odberateľov, ale takisto aj o pracovné spolupráce, čo si už možno aj naznačila. Tak ako vnímaš túto cenu za svoju otvorenosť a za svoje názory? >> No vlastne mne sa stal ten incident v Toronte s tým taxíkom a vlastne tam to celé začalo.

Vlastne tam sa ľudia vlastne o mne viac dozvedeli alebo bola som tým teda veľmi medializovaná a vďaka Bohu musím povedať, že úspešne sme ten prípad zvládli a úspešne sme sa vyrovnali. Takže môžem tak povedať, že aj uznal, že som mala v tomto pravdu. A vlastne na základe toho som začala dostávať strašne veľa výhrážných správ, ako to hovorím 40, 50 denne. A to sú nie je pekné správy, veď som aj ti ukazovala predtým, ako sme sa začali rozprávať.

To sú také správy typu, že dôjdeme ťa zabiť, podržeme ti hrdlo, že to už nie je ani, že útok na mňa ako na osobu, že proste nie s niečím niekto nesúhlasí, ale vyslovene ide už o môj život. A ja som vlastne ako každý normálny občan išla s tým na políciu. Každý by išiel s tým na políciu. Ako to nám vždycky hovorí aj v školách, keď sa niečo deje a keď sa necítite v bezpečí, choďte na políciu. Tak som na tú políciu išla, došla som tam s 300 print screenami vyfotenými, prefotenými >> a začala som rozprávať teda, čo sa mi deje.

Dve hodiny som tam asi bola. Tí policajti ma vôbec nebrali vážne. >> Uhm. >> A povedali mi, že teda to preveria a že sa mi ozvú. Mesiac ich nebolo. Furt mi tie správy chodili. Tak bohužiaľ som si musela zaplatiť ochrannú službu, čo 24 hodín pri mne bola, lebo proste tie správy vôbec neutíchali. A potom mi polícia volala, že by som mala možno odísť eh z krajiny ísť niekde na dovolenku na 10 dní pre moju vlastnú bezpečnosť.

Takže miesto toho, aby oni mi povedali, že zabezpečia mi ochranu, tak mi povedali, že si mám na 10 dní zobrať dovolenku, kým kým veci neutichnú. Tak som na 10 dní odišla do Ameriky, vrátila som sa naspäť a potom mi došiel email od polície, že the messages are not threatening enough alebo they do not cross the threshold of being threatening. >> Uhm. >> Eh vlastne ide o to, že oni mi, >> čiže nie je to dostatočná hrozba. >> Áno, lebo vlastne ide o to, že oni mi to tak vysvetlili, že nenapísali, že kedy ma dôjdu zabiť a kam ma dôjdu zabiť. >> Čiže vlastne oni povedali, že vlastne dokým mne sa niečo nestane, tak vlastne nemôžu nikoho zatknúť.

Veľa ľudí ako keď som to začala medializovať celú túto kauzu, aj čo sa mi stalo s policajtami, začali hovoriť, že to sú boty, že vlastne to sú vlastne nakúpení nejakí ľudia z Indie, čo mi to proste píšu, že to sú nie je reálni ľudia. A som bola na jednej konferencii na Miami a som tam spoznala jedného človeka, čo robí, čo robí v amerických eh nejakých Computer Systems a sľúbil mi, že sa na to pozrie, že že či sú to teda reálni ľudia alebo či sú to teda boti.

A našiel tých ľudí >> žijúci v Kanade. Jeden z nich bol napríklad elektrikár. Ja som si tak hovorila, že keď ten človek mi hovorí, že chce djsť zabiť Žida alebo že zabiť židovský národ alebo by chcel celý Izrael vypáliť a ten človek chodí ľuďom operovať doma elektrinu. Ako je to veľmi zvláštny pocit. No a potom druhý človek pracoval pre jednu nemenovanú telekomunikačnú spoločnosť. Ja som tak rozmýšľala aj s právnikom, že čo by sme teda mohli robiť, lebo ako oficiálne ich nemôžeme zažalovať, lebo nemáme to od polície tie záznamy.

Tak sme vlastne to poslali tým tým ľuďom, pre ktorého pracoval a vďaka Bohu ich vyhodili, >> čo vlastne tak sme zistili, že tie veci fungujú. Tak sme začali tých ľudí pátrať a proste potom píšeme vlastne tým ich zamestnávateľom a proste nech ten zamestnávateľ vyvodí dôsledky. Vďaka Bohu všetci akože vyvodili tie správne dôsledky a týchto ľudí vyhodili, lebo podľa mňa to nie je správne, aby takíto ľudia pracovali v takýchto firmách.

Lebo ide o to, že potom i keď je tam nejaký Žid, ako neviete, čoho sú schopní tí ľudia. A to nehovorím len voči Židom, to hovorím voči aj kresťanom alebo iným bielym ľuďom, lebo >> oni veria v to Sher law. Neviem, že či to mám presne vysvetliť, že čo to Sher law je. >> Kľudne môžeš pripomenúť právo Šá, že čo vlastne to >> Áno. Ženy tam proste nemajú žiadne právomoci. ženy by mali byť zahalené. Eh, chlap muži teda môžu mať viacero žien a tak ďalej.

Proste fakt tam platia tie tvrdé moslimské pravidlá a toto vlastne oni chcú implementovať. To nie je proste to, že dôjde imigrant a začlení sa. Proste oni chcú, aby tieto pravidlá platili či v EÚ, či v Amerike, či v Kanade. A je to už veľmi, veľmi tenká hranica. No a vlastne vrátiť sa teda k tej téme, tým výhražným správam. No a potom som veľmi dlho uvažovala, že čo by sme mohli robiť, lebo vlastne ide o to, že keď aj Instagram teda polícia nemôže s tým nič spraviť, tak teda ako by Instagram mohol teda tomuto celému pomôcť?

Tak ma tak napadlo, že vlastne keď Instagramov vlastne nahlásim týchto ľudí, tí ľudia tam furt sú, že oni ich nedajú dole. No a vlastne na základe toho sme sa rozhodli s právnikom, že teda napíšeme Instagramu, že proste oni tých ľudí musia dávať dole, nech mi nehovoria, že v tomto technologickom svete tých ľudí nevedia tak rýchlo odstraňovať, že to trvá tak dlho alebo teda vôbec ich neodstránia. >> No a potom ma ešte napadla taká vec, veľmi kontroverzná téma je, že by proste mali sociálne siete linkovať eh k občianskym preukazom, lebo ide o to, že keď aj polícia chce týchto ľudí vypátrať, trvá im to dva mesiace.

Aspoň teda v Amerike a v Kanade. Neviem ako to funguje. Tu možno je to tu ešte. Predpokladám, že tak trojnásobne dlhšie ešte. Takže >> áno. Vlastne ide o to, že oni prvé musia ísť za prokurátorom, tam musia vlastne vyžiadať o povolenie, čož trvá 30 dní a potom musia ísť k mäte, čo trvá ďalších 30 dní. Čiže reálne to trvá dva mesiace. Si zoberte, že ten človek sa nie, že vyhráža mne, ale vyhráža sa aj nejakej škole, že dôjde tam pozabíjať deti.

Polícy trvá dva mesiace, aby dostali tie IP adresy od tej mety. To je podľa mňa >> to je šialené, hej? To je strašne dlho. Takže ja si myslím, že proste je čas zabojovať o to, aby sa proste či kreditné karty, či občianske preukazy, či pasy sa prelinkovali eh k sociálnym sieťam, aby proste tí ľudia boli vypatrateľní. A fajn, keď chce niekto napísať, že dôjdem ťa zabiť, tak nech sa pod tým podpíše vlastným menom. >> Uhm. >> Keď sa za to nehanbí.

Ako prečo to má robiť pod nejakým Hello Kit 1 2 3 4 5o to nerobí potom pod vlastným menom, keď nemá problém takéto názory hlásať niekomu. >> Uhm. Ty práve za svoje názory, obhajobu Izraela si už vypočula aj takú hlášku, že si príliš politická. Tak eh možno v tých aktuálnych dňoch, časoch čo by si povedala takémuto človeku, ktorý by ťa označil, že si príliš politická, keď obhajuješ Izrael a židovstvo? >> Ja si myslím, že politika osobne s tým nemá nič spoločné, že vlastne ja som tiež nie je politička, ľudia na mňa útočia.

Tak ako to môže byť politická? Druhá vec je to, že keď oni napadli Izrael a zobrali nevinných ľudí, čo to s tým má spoločné politika? Oni zobrali ľudí. To nebolo nič spoločné s politikou podľa mňa. Takže ja by som sa k tomu tak vyjadrila, že ja sa nevyjadrujem ani k Bibimu, ani k Netaniaahuovi, ani k Trumpovi. Ja zastupujem vlastne normálnych ľudí. Zastupujem seba a zastupujem ľudí, čo trpia na tom internete za to, čo si myslia, za to, aké majú názory. Čiže to s politikou podľa mňa nemá absolútne nič spoločné. >> Uhm.

Eh, k tomu k tomu len doplním, že keď keď eh zaznelo také vyjadrenie na tvoju adresu, že príliš politická a podobne, aj možno v kontexte toho uvedomovania si alebo tej tej verejnej mienky napríklad eh o Hamase a podobne, tak chiac nechtiac opäť sa mi vynorila taká spomienka eh práve z z mojej poslednej práce v nemenovanej, aj keď asi Je jasné, v ktorej eh verejnoprávnej inštitúcii. >> Uhm. >> Kde som eh na porade zažil takú načatú diskusiu alebo ako to nazvať o tom, že či Hamas označovať ako teroristické hnutie.

Ja som vtedy normálne tam ako stuhol >> a som sa pýtal, že akože >> či či je to teda akože nejaký krúžok šikovných rúk alebo proste nejaké altruistické zoskupenie, ktoré len tak mimochodom vraždí, znásilňuje a podobne. >> Uhm. A vtedy som opäť si tak uvedomil, že vlastne v akej spoločnosti a už v tom civilizačnom rozmere žijeme, >> že [odkašľanie] musíme diskutovať o tom, >> že či Hamas je teroristická organizácia. Takže ono v podstate potom asi človeka neprekvapuje, že keď takáto diskusia prebieha u ľudí, ktorí nejaké aspoň priemerné vzdelanie majú, pracujú s informáciami, >> tak na druhej strane potom čo vlastne vyčítať tým bežným smrteľníkom, ľuďom, ako si spomínala, nejaký elektrikár, ktorý sa ti vyhráža a podobne. >> Uhm.

Tak toto je asi dosť ťažký problém, že rozlusknúť to, že kde začať vlastne s týmto bojovať a a nejakým spôsobom či vôbec sa dá s tým bojovať, lebo tých tých eh dôkazov o tom, aké zverstvá, aký pogrom sa 7. októbra udial, tak bolo viac ako dosť. >> Uhm. A v tom čase napríklad ja som tiež videl, že plus mínus taký týždeň tí ľudia akože držali takú tú solidaritu, ale po týždni už proste začali také tie eh what aboutismus alebo ako to nazvať, že ale čo čo tí Židia, že ako ako oni vlastne čo robia. >> Podľa mňa to nebol ani týždeň.

Podľa mňa to bol deň. >> To to som tak pridal akože decentne, že nechcel som krivdiť nikomu, ale je možné, že to fakt bolo také dva tri dni maximálne. >> No 8. októbra už ľudia mali palestínske vlajky a už to išlo. Takže ja si myslím, že eh ten Katar to tam dlhodobo pripravoval akože tých ľudí a ja som sa tiež nad tým veľmi zamýšľala, že že kde že kde je ten základ toho problému. A ja si myslím, že je to v identite ľudí. Ľudia nevedia svoju identitu.

Ja neviem, že či to je doba toho, že proste ľudia sa doma nerozprávajú, nerozprávajú sa o hodnotách a tak ďalej. Problém je, že ľudia nevedia, kam patria. >> A ja si myslím, že tým, že nevedia svoju identitu akože aj ja som si ju sama hľadala, čiže ako ja nevidím tých ľudí, lebo mne to tiež trvalo, >> hej, >> kam patrím. A vlastne je to veľmi dôležité, aby tie rodiny sa doma bavili a hovorili o tých histórii tej tej rodiny, kam patria, čo robili, lebo vlastne tam sa formuje tá identita, že ľudia sa ako keby prestali doma rozprávať. >> Uhm.

A tým pádom tí ľudia nevedia, kam patria. A na základe aj tohoto problému som teraz aj začala písať knihu. Tento rok aj vyjde. Eh, lebo tiež som hľadala koreň toho problému. >> Uhm. A veľa ľudí možno so mnou súhlasieť nebude a tak ďalej, že budú hovoriť, že je to problém vo vzdelaní, ale zas kebyže tí ľudia vedia, kam patria, tak aj podľa toho by sa vedeli vzdelávať, >> že proste aj ja napríklad viem, že tá moja babička prežila ten koncentračný tábor, tak som sa o to začala zaujímať, začala som o tom viac čítať a začala som to rozoberať doma a tak ďalej, že že tie deti alebo tá mládež ani nevie, čo sa má tých rodičov pýtať, že proste nevedia tie otázky, nevedia ich ani pokladať. Čiže ako môžu vôbec sa o niečo zaujímať, keď nevedia akú otázku tým rodičom majú položiť?

Takže ja si myslím, že áno, je to aj chyba v tých školách a tak ďalej v tom vzdelaní, lenže je to aj chyba doma tých rodičov. >> Hm. To som chcel práve povedať, že všetko koniec koncov ten koreň a tá podstata je v rodine, hej, že akože školstvo môže byť akokoľvek geniálne, čo samozrejme v našom prípade asi Slovenska nie je. Ešte tak ďaleko nie sme, ale na druhej strane tiež sa nedá všetka zodpovednosť preniesť na tých druhých, že na nejakú inštitúciu.

Toto je otázka rodiny. >> Áno. >> Takže >> že proste podľa mňa zakorenený problém je v identite, že proste ľudia nevedia svoju identitu, nevedia, kam patria a keď nevedia, kam patria, tak sa chcú niekam začleniť. To je úplne normálne. Lebo ja som aj hovorila, že môj rabin mi hovoril takú veľmi peknú múdrosť, že vlastne Boh, keď počíta ľudí, tak ich počíta v polkách. A ja som nikdy nechápala, že prečo. A on mi vlastne povedal takú veľmi múdru vec, že že ľudia potrebujú tú druhú polku na to, aby vedeli proste súžiť alebo aby si vedeli aj užívať ten život a všetko, že proste nemôžeme sami zvládnuť ten život >> a vlastne aby sme si aj našli tú druhú polku, my musíme vedieť svoju identitu a kam patríme, aby sme si našli tú spriaznenú dušu, že aj to je veľmi dôležité, že ľudia si ani nevedia hľadať toho partnera, lebo ani oni sami nevedia, kam patria.

Hm. Tak ono je to presne o tom, že veď konieckoncov sa to už dlhé generácie hovorilo, že mám svoju polovičku, druhú polovičku a podobne ako v partnerke partnerovi. Ale teraz presne je to možno aj ako sme kratučko načrtli pred týmto rozhovorom, že je to fakt eh trošku o tom, že zrazu ako všetci cítia tú potrebu byť eh tak eh naddimenzovane eh nejak eh vyslovene samostatný, emancipovaný vo všetkom, že ja všetko sám sám sám zvládnem, ja sám niečo dosiahnem >> a potom asi teda to aj nejak tak potom odchádza tá potreba prirodzená, že byť s niekým a s niekým zdieľať život. >> A potom aj tú identitu sa ťažko hľadá, že že to nehovorím, že to musí byť len partner, to môže byť rodič, to môže byť dieťa, to môže byť hocikto, ale vlastne my potrebujeme toho druhého človeka tam mať pri sebe, aspoň teda jedného. >> Hej.

Uhm. [vzdychanie] No, eh, ešte, ešte predsa len by som sa ťa eh rád spýtal, eh možno tak trošku viac emočne a viac viac na telo. Eh, ty si navštívila vlastne miesto eh kde sa odohral masaker, čiže miesto festivalu Nová. >> Uhm. Tak ak by si mohla popísať bezprostredne také tie tvoje prvé emócie a prvú tú takú atmosféru v tvojej duši, čo všetko sa odohrávalo? >> Ten výlet do Izraela bol pre mňa veľmi emotívny. Ja som nielen, že navštívila len ten hudobný festival, ale aj eh t kybuci vlastne odkiaľ brali tých ľudí.

A to boli rodiny s malými deťmi, čo spali vo svojich domoch a vlastne oni došli o 5:00 ráno a proste ich zobrali, vytrhli ich z domovov. A ja poznám veľa aj tých ľudí, čo boli unesených a prišli naspäť. A vlastne to bol ako keby druhý holokaust pre nás, akože pre Židov. A proste najhoršie bolo to, že vlastne znova sa k tomu vrátim, že nám sa stala tá hrozná vec v Izraeli a vlastne ľudia nie, že by s nami súcítili, ale oni 8. októbra už sa proti nám aj otočili, čo proste to bola strašný taký wakeup call aj pre mňa, že čo sa to preboha deje.

Ale vrátim sa späť k tomu festivalu už ak som to porovnávala aj pred pol hodinkou, že prirovnajte si to k pohode ku grape festivalu, k hocičomu. Predstavte si, že sa zabávate, tancujete, pijete alkohol, ste v nejakej nálade a zrazu máte utekať pred teroristami. Ako to je strašný pocit. A tí ľudia nič a nespravili. Čo spravili [odkašľanie] tí ľudia na pohode alebo na grepe? nič nespravili zle tým tým ľuďom, že vlastne to je to najhoršie a kopec mladých životov a proste koľko vecí sa zmenilo.

A zasa sa vrátim k tomu, že a celý svet bol ticho. Oktober 8. Akože ja som bola z toho strašne prekvapená. A vlastne aj to sa stalo, že vlastne 10. októbra moja PR agentúra mi zavolala, lebo ja som vlastne samozrejme začala postovať veci na Instagram, čo sa deje, [odkašľanie] informovať tých ľudí >> a oni mi hneď volali, že nech s tým prestanem a ja hovorím, čo robím zle, prečo čo ja s čím mám ja prestávať? Ja som vlastne informovala ľudí o tom, čo sa deje v Izraeli a zas vrátime k tomu, to nemá nič spoločné s politikou o tom, že koľko ľudí zobrali alebo koľko ľudí tam bolo zavraždených.

A vlastne na základe toho oni mi povedali, že som politická, že mi vypovedajú zmluvu. Ako ja som bola nielen v šoku z toho, čo sa deje, ale v šoku z toho, že ma vyhodila agentúra a v šoku z toho, ak reagovali ľudia. A znova, keď som sa vrátila na to miesto, som si povedala, že predstavte si, že tam by stáli vaše deti. Vy by ste čo spravili? obránili ich alebo ste povedali jasné free Palestine a ešte aj tie slogany vlastne, čo oni hovoria, že from the river to the sea. Čo to vlastne znamená? >> Už sme tu viackrát spomínali a >> áno.

Which river a which se? Čo to znamená? To vlastne znamená to, že vlastne Izrael by nemal existovať. >> Že keď si to ľudia takto doslovne povedal, že to nemá nič spoločné s tým, že ideme zachraňovať Gazu, to znamená, že ideme vymazať Izrael, že tí ľudia ani nevedia vlastne, čo hlásajú. A zas ideme späť tej identite, že keď oni nevedia ani aké slogany hlásajú, tak ako môžu vedieť, akú identitu majú tí ľudia. Je to presne vec, ktorá aj v týchto podcastoch viackrát odznela, že čo vlastne je za tým.

A ja neviem naozaj, či je to eh nedovzdelanie sa alebo hlúposť alebo vedomý antisemitizmus alebo proste romantizovanie si eh skutočnosti, ale presne akože tieto heslá a kréda, ktoré zaznievajú, tak >> h neviem proste pochopiť, že či tí ľudia vôbec uvažujú nad tým, že čo čo hovoria a eh k čomu sa vlastne prikláňajú, ak by som to tak asi nejak povedal, ale to to už ako nie. >> A mrzí ma aj to, že vlastne niektorí politici aj na Slovensku sa napríklad vôbec eh k tomu nevyjadrili. tí teda liberálnejší poslanci vlastne ehm môžem tak povedať, že aj v tom v tom Europarlamente, že proste, že sa vyjadrujú na ako to mám povedať, že sa vyjadrujú proti Izraelu a proste veľmi ma to mrzí, lebo proste žije tu viac židovských občanov ako arabských občanov a myslím si, že by sa viac mali zastavovať tej väčšiny tej populácie, čo je na Slovensku ako tej menšiny.

Takže ešte to ma to ma tak akože veľmi niekedy zamrzí, že proste, že ten tí Slováci si neuvedomujú, že vlastne najviac ľudí zo Slovenska išlo do koncentračných táborov zo Slovenska a z Poľska, že proste, že už sa to tu raz stalo, že tí ľudia boli vymazaní, teda 1/3 bola skoro vymazaná zo Slovenska, tak aj na základe toho by tí politici mali byť opatrnejší s tým, čo hovoria alebo ak sa vyjadrujú. >> Uhm. No skúsme teraz trošku viacej možno sa vrátiť k tomu životu v Kanade.

Tiež som už v tom úvode nášho rozhovoru spomínal, že Kanadu som tak eh vnímal ako niečo také pokojné, harmonické až nudné. >> Uhm. No kým teda koncom [odkašľanie] toho minulého roka eh nebol publikovaný eh rozhovor, respektíve článok s tebou, eh kde teda si eh viac skonkretizovala eh svoj príbeh, skúsenosť. Eh nie je to o tom, že by som teraz chcel eh vyzdvihovať, že to bola moslimská vodička, ale to je proste fakt, to je realita.

Bola to moslimská vodička eh Uberu, eh ktorá ťa teda požiadala vystúpiť si z auta potom, ako zistila, že si židovka. Eh tebe osobne vôbec predtým niekedy by napadlo, že niečo také môžeš eh zažiť v Kanade, teda tvojom druhom domove? Bohužiaľ ja sa k tomuto incidentu nemôžem už vyjadrovať veľmi, lebo proste tým, že sme sa dohodli a eh splnili podmienky, ktoré vlastne som od nich žiadala, tak už sa veľmi nemôžem, ale tie podmienky boli veľmi dobré a pomohli židovskej komunite, aby sa cítili viac bezpečnejšie. Čiže to je všetko, čo môžem vlastne k tomu povedať.

Ale keď sa vrátim späť k tomu, čo potom nastalo, všetky tie tie vyhrážky, to som fakt nečakala. Akože ja som nič zlé nespravila na to, aby potom mne ľudia písali, že ma dôjdu zabiť. Ako na základe čoho? Akože nie som ani politička, ani ani k ničomu sa až tak politickému nevyjadrujem, ako ja som fakt židovka, som občianka, platím dane, nič z len nerobím. Na základe čoho proste tí ľudia začali tak nenávidieť nejakú nejakú komunitu ľudí.

A ešte jedna vec, čo som si všimla, že veľa tých správ predtým bolo o free Palestinem >> a vlastne posledné dva mesiace som si všimla tú rétoriku, že už sa ani neskrývajú za to free Palestine, ale už idú Hitler a je to veľmi nebezpečná hranica, že kam tie komenty už spú, že proste, že už sa tí ľudia ani neskrývajú za proste tú Palestínu, ale už otvorene hlásajú antisemitické veci. A zasa vrátim späť aj tým politikom, že proste musia začať o tom rozprávať, lebo je ideme už veľmi blízko do doby 1935 a tí ľudia, čo prežili koncentračné tábory, ešte furt žijú, že nie je to tak ďaleko dozadu, keď sa proste ten holokaust dal a tiež sa udial veľmi pomaly.

Tiež akože Hitlerov Hitlerovi trvalo 10 rokov, kým tých ľudí dostal do koncentračných táborov. Hovorím, postupne to išlo tak ako teraz. postupne tie veci sa dejú, že postupne eh pribúdajú tí tí imigranti, postupne sa dostávajú do politiky, postupne začajú hlásať tieto veci. A preto hovorím, že je veľmi dôležité, aby sa tí politici začali k týmto veciam vyjadrovať, že áno, síce všetci hovoria, že sme na Slovensku a tu sa to udiať nemôže, ale proste deje sa to už v Paríži, deje sa to v Anglicku a tieto krajiny nie sú tak ďaleko od Slovenska.

Ako ja som veľmi vďačná, že my tu ešte na Slovensku nemáme mešitu a sú tu tie kresťanskokonzervatívne eh hodnoty ukorenené, ale na ako dlho? A keď ľudia budú ticho, tak veľmi rýchlo to môže sa prehupnúť na tú druhú stranu a môžeme vidieť to, čo sa deje v Anglicku, že proste nie je tam bezpečné ani sadnúť do autobusu. A neviem, či ľudia chcú mať ten pocit, že proste nebudú môcť chodiť tou električkou do roboty. Možno ešte keby si vedela doplniť.

Eh, ja som akurát, myslím, že včera videl také video, to bolo z Otavy, kde teda nejaká nadšená dáma, eh, ktorá teda nepôsobila na mňa až tak príliš nejak intelektuálne zameraná. Každopádne to je jedno, ale pointa zostáva, že bola v podstate na židovskom cintoríne a tam si nakrúcala nejaké videjko. Eh, to bola nejaká extrémistická moslimská pieseň, že smrť Izraelu alebo niečo v tom duchu a sa tam vytešovala. Tak eh možno možno tie také konkrétne reálne zážitky eh alebo respektíve informácie, čo sa teda v rámci antisemitizmu deje? aktuálne v Kanade za posledný štvrť rok. Čo možno aké aké incidenty sa posledné tri mesiace odohrali, ktoré naozaj už nie sú akože vecou nejakej srandy alebo nejakého hlúpeho žartíku? >> Uhm.

Začnem jednou pre mňa veľmi divnou vecou, čo sa stala v decembri minulého roku. Eh, zavesili palestínsku vlajku nad City Hall. Ehm, ja si myslím, že žiadna iná vlajka ako vlajka tej krajiny by sa nemala vyvesovať v žiadnej krajine. Eh, či v Kanade by sa mala vyvesovať kanadská vlajka, na Slovensku slovenská vlajka. Ako hm, nechápem, prečo vyvesujeme palestínsku vlajku v Kanade. Na základe akého dôvodu. My sme nie je Palestína.

Eh, aj keď tí ľudia tam prídu, to nemá nič spoločné s vyvesovaním tej vlajky. Ja som tam išla ako jedna z mála a eh samozrejme tiež ma tam tí ľudia spoznali a začali po mne kričať, že som terorista, že zabíjam deti a tak ďalej a to som sa tam išla len ticho postaviť, ako ja som 45 kg blondína, nikomu nemôžem nič spraviť. A nie, že tí policajti by niečo povedali tým ľuďom, čo po mne kričali, ale mne povedali, že ja mám opustiť ten priestor, lebo ja som antiprotestérka. Čiže vlastne to si všíma aj ten človek, že kde ten, [odkašľanie] kde tí policajti sú naklonení, >> že aj to mňa veľmi tak šokovalo.

Hovorím, ja nič zlé nerobím, ja som sa len došla pozrieť, čo sa tu deje, ale späť sa vrátim k tomu, že proste žiadna iná vlajka by tam nemala visieť ako kanadská. Takisto ako na Slovensku. Žiadna iná vlajka ako Slovenská by tu nemala visieť. Nech si každý myslí, čo chce. My by sme mali byť hrdý národ, hrdý národ tej krajiny a mali by sme byť proste hrdí, teraz to nazvem, že som na Slovensku Slovania alebo Slovenky. >> Slováci.

Takže, takže toto sa stalo. No a potom vlastne toto sa stalo pred mesiacom. Za jeden týždeň sa strieľalo na štyri synagógy. Eh, našli tých ľudí a vlastne policajt išiel zatykať tých troch mladých chlapcov akože, čo čo strieľali na tieto synagógy a zastrelili toho jedného policajta a ušli. No a ide o to, že chceme toto, aby sa tu takto strieľalo, či na kostole alebo na synagógy, ako je toho strašne veľa, ako strašne veľakrát sa strieľa na tieto miesta, ako vďaka Bohu, že tie miesta sú prázdne, keď sa tam strieľa.

Ale aj tak je to taký blbý pocit, čiže ja tam chodím každú sobotu, napríklad poviem v pondelok alebo v utorok sa tam vždycky strieľa. A druhá vec je to, že aj to, že idú zatknúť týchto ľudí a a potom vlastne oni zabili toho policajta. Ten policajt nebol Žid. >> Hm. >> To bol mladý 35 ročný chlap, čo nechal za sebou tri deti a manželku. Toto je tá bezpečná krajina, v ktorej máme žiť. A vlastne a potom ho vlastne chytili na letisko, že chcel utiecť.

No a vlastne teraz polícia zistila, že vlastne Katar platí ľudí zas na sociálnych sieťach a sa snažil vlastne eh recruting, ak sa to povie po sly >> eh naberať, zháňať ľudí. Áno. sa snaží vlastne naberať mladých ľudí a vlastne platí im, aby ostreľovali vlastne či synagógy alebo kostoly. >> Tak vlastne toto sa teraz deje v Kanade. Vlastne toto polícia vypátrala, že vlastne Katar naberá takto ľudí mladých, čo proste nemajú peniaze, im zaplatí nejaké sumy, aby chodili ostreľovať tieto miesta.

Toto je teraz najnovší trend vlastne v Kanade a v Amerike. Teda okrem toho, že ešte vypaľujú tie kostoly. >> Takže toto sú teraz také dve najnovšie veci. No a tie vlajky proste vyvesovať z iných krajín. Proste to mi príde absolútne zcesné. či by to bola aj iná vlajka. Hej, hovorím už aj o izraelskej vlajke. Proste nemalo by to tak byť. Síce som židovka, hrdá na Izrael, ale proste žijem v Kanade, tak mala by tam byť tá kanadská vlajka. >> Takže proste viete si predstaviť, že tuto na budove by niekto vyvesil palestínsku vlajku?

Ako nepríde mi to úplne OK. No po tom, čo si teraz povedala, tak ešte by som možno takú doplňujúcu otázku, eh lebo [smiech] eh nesrčí z toho zrovna taký akože najväčší optimizmus a zároveň, že človek by mal obrovskú chuť žiť v takej krajine, tak eh nezvažuješ, že či predsa len, aj keď určite tých tých eh profesionálnych nejakých príležitostí z hľadiska práce a podobne sa nedá porovnávať eh Kanada aj s tým, že blízko Spojených štátov, tak tie v podstate príležitosti pre teba ako modelku, tak určite nie sú tuná na Slovensku v takom rozsiahlom meradle, ale na druhej strane z toho pohľadu takého osobného aj pocitu bezpečia, ktorý tu zdôrazňuješ, že teda na Slovensku stále je to fajn, >> tak či nezvažuješ návrat? nezvažujem.

Ako môj život je už tam a vidím, že my vieme meniť veci vo firmách, aby to proste bolo bezpečné a nevedela by som to robiť odtiaľto. A mám veľmi dobrý tím právnikov tam, či v Amerike Brook Goldstein a Lawir Project. Oni vlastne sú tí, čo vlastne žalujú všetky univerzity za antisemitizmus, čo sa týka aj Harvardu a iných škôl. A potom vlastne v Kanade je môj právnik Howard Levit a som za nich veľmi vďačná a bez nich by som to určite nezvládla a proste vidím, že tie firmy nás počúvajú a proste toto sú celosvetové medzinárodné firmy a ja kebyže tie zmeny nespravím, tak proste sa bojím toho, čo by sa dialo.

Ako nejak som vchupla uhm >> do tohoto sveta nejako tiež omylom. Ako fakt som nečakala, že sa mi takto zmení život, ale proste keď viem, že môžeme niečo zmeniť, aj voči tomu, že moja babička je furt tu a vidí, čo sa deje a proste mám ten pocit, že že robím niečo, aby som ochránila tých ľudí. >> Uhm. >> A myslím si, že toto je môj smer. Ako kebyže vidím, že že možno tie zmeny neviem robiť alebo že by to išlo veľmi ťažko.

Lebo veľa ľudí mi hovorilo, že ja sa budem ťahať po sudoch štyri, päť rokov a v živote sa nič nezmení, ale proste vôbec to tak nie je. Ako fakt tie firmy ma počúvajú. Ako neviem čím to je. Neviem či to je tým, že mám za sebou tých právnikov a tie médiá. Ale >> tie médiá, tí právnici, to je presne to, že nie sú ticho v tom zahraničí. A proste ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby aj tie médiá o tomto začali hovoriť, lebo proste keď o tom začnú hovoriť tie médiá, tak aj tí ľudia, tí politici budú nútení o tom rozprávať sa.

Ako proste aj keď vidím tie televízne noviny ako jasné, je veľmi dôležité sa baviť o tom, ehm kde sa aká mačka narodila ako, ale proste treba viac hovoriť o cez zahraničnej politike. Je to dôležité, lebo týka sa to aj nás, lebo ide o to, že veľa ľudí hovorí na Slovensko neprídu, ale už sú sú veľmi blízko akože tie tie zmeny >> a ide o to, že je veľmi dôležité, aby aby to Slovensko ustalo, >> aby aby to bolo bezpečná krajina pre ľudí.

To je podľa mňa najdôležitejšie, aby sme tu vedeli chodiť tou MHDčko, aby sme sa nebáli o naše veci a aby sme mohli bezpečne chodiť do kostolov, do synagóg a aby sme sa bezpečne mohli modliť. >> No teraz vlastne v tej poslednej tvojej odpovedi si tak presiahla aj tú moju záverečnú otázku, ako teda by mal vyzerať ten efektívny boj s antisemitizmom. Myslím si, že tu si jasne vyjadrila, že teda eh v rámci Kanady a eh krajín Spojených štátov, tak tam zjavne máš nejaký vplyv a vieš s tým hýbať >> a máš za sebou naozaj médiá, kde teda tí poslucháči alebo eh sledovatelia jednoducho sú v už v miliónoch, hej?

To je úplne >> iný nejaký rozmer iná grupa než než tu na Slovensku. Ale možno keď sa tak všeobecne pozrieme na to, že čo by sme napríklad my tu doma na Slovensku bežní smrteľníci eh mohli robiť v rámci toho efektívneho boja s antisemitizmom. Eh, tak možno taký tvoj pohľad a plus teda či ale zjavne teda veríš tomu, že ľudia dokážu zmúdrieť a žiť v nejakej vzájomnej tolerancii, tak eh možno opäť nejaký ten tvoj postreh, že či v tomto napriek všetkému si stále taký optimista? >> Som.

Každý má sociálnu sieť v tejto dobe. Každý má rodinu, každý má kamarátov. Túto otázku sa ma veľmi často pýtajú všade v podcastoch v Amerike a hovorím, že každý môže zdieľať to, čo sa deje vo svete. Aj keď to jeden človek uvidí, aj ovplyvníte jedného človeka, aj to už je niečo. A to všetkým hovorím, že každý máme tú sociálnu sieť. Jasné, používame to na pekné veci, ale niekedy treba hovoriť aj o tých zlých veciach, ako proste bohužiaľ je to tak, ale na základe len toho spravíme tie zmeny.

A zas sa vrátim k tomu. Nebyť ticho. Proste fakt to je v tom nebyť ticho, lebo ide o to, že keď dosť ľudí bude o tom hovoriť, začnú sa o to zaujímať médiá, začnú sa zaujímať o to politici a potom reálne tie zmeny môžeme vidieť. A proste keď tí ľudia budú ticho a o tom sa hovoriť nebude a budeme tu v televíznych novinách vidieť influencerov a a módne prehliadky, ako je to síce pekné, ale ide o to, že aby to tu furt bolo bezpečné. >> Uhm. >> Že proste na to, aby to tu bolo pekné, musí to byť aj bezpečné. Čiže každému hovorím, že keď aj vidíte, že sa niečo stane, hm buď to napíšte na tú sociálnu sieť, alebo aj keď na ulici vidíte, že sa niečo deje, proste hm niečo, čo by sa nemaloť.

Hm. Treba možno pomôcť tomu človeku alebo spýtaj sa tej starej pani, nepotrebujete niečo, ste v poriadku, že proste fakt nebyť ticho, ale začať sa tak obzerať viac okolo nás, že nie žiť v tej bubline toho samého seba. To je presne to, čo hovorím, že nájsť tú identitu v sebe. >> Uhm. Uhm. >> A proste ja tak hovorím, že keď je človek dobrý, tak dobré veci sa mu vrátia. A vlastne aj preto robím strašne veľa tej charity aj v tom Izraeli a a podarilo sa nám z Israel Friends vyzbierať 55 miliónov za tieto tri roky pre Izrael.

A je to len preto, že sú dobrí ľudia a proste chceme tým ľuďom pomôcť a vďaka Bohu my sa máme dobre. A keď sa máme dobre, niekto môže nemôže prispieť veľkou sumou, ale dá sa prispieť aj 5 [odkašľanie] €. Aj to pomôže, keď 10 ľudí prispeje 5 € už máme 50 €. Za to už si človek vie niečo kúpiť alebo vie niekomu pomôcť. že nehovorím, že treba posielať tie peniaze aj cudzí krajinám, ale je veľmi dôležité pomáhať aj lokálne tu >> našim starým ľuďom, domovom dôchodzov, domovom sociálnych služieb, že že proste fakt treba pomáhať >> tých možností myslím si, že je milión a každý deň to ponúka. Či už keď aspoň občas si kúpim buď Notabé alebo minule som jednu pani predajkyňu Notabé, tak tam na koláčik pozval >> uhm >> eh pri Hodžovom námestí a podobne. Čiže tých možností je veľa.

Práve to, čo si hovorila, že nebyť ticho, tak akože [smiech] je to síce moja osobná skúsenosť, že z dvoch eh veľkých slovenských médií som teda odišiel práve zjavne kvôli tomu, že som nebol ticho v niektorých veciach, >> ale teda žijem, fungujem ďalej. A druhá vec je, že teda eh asi človek naozaj by nemal eh tak mlčky na všetko prihliadať >> uhm >> a myslieť si, že eh tak sa mu bude žiť ľahšie a spokojnejšie. A opäť, keď aj ty hovoríš, že v podstate to, čo zo seba človek istým spôsobom vydá, to niečo dobré, lebo to má podľa mňa každý v sebe ten zápas dobrá, zla a je len na jeho rozhodnutí, že na ktorú stranu teda chce ísť, >> tak myslím si, že vo finále ono sa to niečo dobré zasa tak či tak akože vráti, takže je to taký asi uzavretý kruh.

Tak dneska sme tak výnimočne trošku optimisticky skončili, lebo naše podcasty nie sú vždy najoptimistickejšie. Tak v tejto chvíli, Miriam za mňa aj teda celý ďalší tím zoskupenie ľudí, tak veľká vďaka, že si prijala pozvanie, že si sem prišla a snáď sa teda ešte niekedy vidíme a opäť s nejakou aj takou optimistickou vlnou alebo víziou, >> aby sme aby sme napriek tej eh nie najkrajšej realite tak vedeli stále mať to niečo svetlo pred sebou a >> trošku ísť za tým aj >> ďakujem aj ja za pozvanie. >> [hudba] >> Ja.