Prečo sú niektorí ľudia bohatí a iní nie? | Robert Chovanculiak transcript

Vitajte pri počúvaní a sledovaní ďalšieho podcastu argument.sk. Mojím dnešným hosťom je Róbert Chovanculiak, ekonóm a analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií. Venuje sa ekonomickým a sociálnym témam, kritike nadmernej regulácie, no a v neposlednom rade vzdelávaniu a školstvu. Aktuálne je v predaji jeho kniha s názvom o pôvode prosperity s podtitulom Ekonómia v troch lekciách, ktoré zmenia váš pohľad na svet.

Robo, my sme si stihli pred týmto dnešným rozhovorom potykať, takže budeme si aj počas rozhovoru tykať. Ak sa pomýlim, budem ti vykať, tak je to moja nejaká demencia. No, Robo, eh, v tej prvej otázke by som sa rád povenoval, v podstate trošku aj naviazal na ten náš predošlý rozhovor, eh, kde sme sa pokúšali s nejakým nadhľadom rozobrať rôzne konšpiračné teórie o bohatstve Židov, ich ekonomickej prosperite a ovládaní sveta.

No tak skúsme si v úvedi vysvetliť, odkiaľ sa teda berie prosperita ľudí bez ohľadu na to, či sa rozprávame o Židoch, Slovákoch alebo Američanoch. >> Eh, toto je v zásade otázka, ktorú riešia ekonómovia posledné dve tri storočia a eh snažia sa vysvetliť taký takto ten hokejkový graf, ktorý my ekonomé radi o ňom rozprávame, ako za posledných eh 250 rokov exponenciálne začal rásť náš blahobyt. A ja som si dal za úlohu v mojej knihe spraviť slovné spojenie práce great again.

Dať mu proste nejaký nejaký pun, lebo ono to znie ako nejaká stredoškolská látka, že zadefinujte mi, čo je to delba práce, ako funguje. Ale ja som sa tam snažil ukázať, že ono to môže byť zaujímavý koncept, ktorý eh dokáže vysvetliť to, prečo ako eh ľudstvo sme takto takto zbohatli a zároveň eh mnoho ľudí o ňom stále nevie alebo stále ho nepochopilo. Hej? Bežný príklad sú politici, ktorí opakovane aj na Slovensku volajú potom, že strácame sebestačnosť, potrebujeme viacej eh domácich eh pestovateľov, viacej ľudí, ktorí ja neviem chovajú hoväzný dobytok a že toto je ak keby cesta, ako zabezpečiť prosperitu.

A oni tak trochu eh majú pravdu, že my strácame eh tú sebestačnosť, hej? Ešte v 90. rokoch sme tu chovali 1,6 milióna hoväzího od dobytka. Hej? To je realita. Dnes ich tých tých kusov je okolo 300 400 000, >> takže tá sebestačnosť naozaj poklesla. Ale čo už zabúdajú dodať je, že keď sa pozrieme do obchodov, tak tam to hoväzé mäso je, je ho dosť, je ho viacej, je dostupnejšie, je lacnejšie a toto nejak eh by malo im naznačiť, že to nejde alebo že alebo že tam treba niečo vysvetliť, hej, že ako je to možné, že nechováme tu eh ten hoväzý dobytok a napriek tomu ho máme to to hoväzé mäso.

No ja tam napríklad hovorím o tom, že my sme sa naučili chovať eh hoväzný dobytok novou technológiou a to tak, že vo fabrikách a funguje to asi eh takým spôsobom, že každý deň na Slovensku 10 000 ľudí eh vstúpia do fabriky, tam sú zváracké stroje, spolu s nimi pozvárajú nejaké autá, tie naložíme na vlak a pošleme ich do zahraničia. Tam sa čosi stane, nikto nevie presne čo. Oni tam naložia eh potraviny, aj to hoväzé mäso, bravčové kuracie a dovezú nám ho tu na Slovensko.

A takýmto spôsobom, takouto obklukovou technológiou my dokážeme to hoväzné mäso si zabezpečiť lacnejšie. A teraz by sme sa mohli začať rozprávať o tom, že eh dobre, ono to funguje asi vtedy, keď my sme lepší vo vyrábaní automobilov a tá nejaká iná krajina, Česká republika, Poľsko, tam sú ľudia schopnejší vo chovaní hoväzého dobytka. Ale nie je to tak, hej, že táto delba práce funguje aj vtedy, keby sme my boli schopnejší v chovaní hovedz do bytka.

Mali by sme tu lepších poľnohospodárov, čo sme možnože aj mali, ale napriek tomu by bolo výhodné, aby my by sme sa vzdali eh tejto tohto chovania >> a a spôsobí to to, že my budeme mať viacej toho hoväz doka, budeme mať lacnejšie automobily, budeme bohatší a to isté platí aj pre tých Čechov a Poľakov. A toto sú také kontraintuitívne eh závery, s ktorými prišiel známy ekonómom eh David Ricardo, ktorý pochádzal z židovskej rodiny a ktorý ukázal eh na matematickom modeli, prečo toto platí, že aj človek alebo krajina, ktorá je dobrá vo všetkom, sa môže zapojiť do diľby práce a spolupracovať s niekým, kto je horší vo všetkom.

A teraz vysvetli to, prečo to tak je, je pomerne eh náročné. A eh taký slávny ekonóm Paul Samuelson eh znova eh židovského pôvodu hovoril o tom, že tento koncept eh komparatívnych výhodne dôležitý, ale zároveň je eh najmenej intuitívny, že ľudia mu nedokážu porozumieť eh prirodzene, ale potrebujú mať eh ekonomickú knihu alebo alebo nejaké ekonomické vzdelanie. >> Uhm. Ja si tak eh hmlisto spomínam na jednu z tém, ktorú sme takisto dávnejšie rozoberali a to sa týkalo vlastne významu kooperácie.

Vtedy si uviedol veľmi pekný príklad a takú genézu eh v rámci židovskej komunity. Eh, tá kooperácia sa vlastne odzrkadlila aj v schopnosti a v celkovom naštartovaní rozvoja obchodovania Židov s diamantmi. Eh, aký stupeň dôležitostí má vlastne teda kooperácia, schopnosť spolupráce na ceste k prosperite? Dá sa v na ceste k prosperite v úvodzovkách hrať svoje sólo alebo naozaj ja potrebujem kooperovať s ostatnými ľuďmi? >> Eh, potrebujeme kooperovať.

To je to, čo sme si teraz popísali, že vlastne spolupráca je hra s kladným súčtom. 1 + 1= 3 a vďaka dely práce dokážeme vygenerovať viacej prosperity. Ale aby boli ľudia ochotní a motivovaní spolupracovať, my musíme nastaviť nejak pravidlá hry, aby eh sa napríklad nepodvádzali, aby sa neklamali, neokrádali a aby eh ochotne eh s tými druhými ľuďmi eh spolupracovali. A toto je problém, ktorý eh riešime od nepamäti, hej, že eh a riešime ho rôznymi mechanizmami.

Keď sme žili v takých menších tlupách rodinných, tak eh tam to zabezpečoval mechanizmus reciprocity, že tí ľudia oni sa snažili alebo stále sa snažia eh zlepšiť svoju situáciu, hej, lebo sme stvorenia vytvorené eh eh evolúciou, prirodzeným výberom, ktorý nás motivuje k tomu sa hlavne zaujímať o záujem seba a svojej rodiny. Ale keď opakuje, keď opakovane s niekým spolupracujeme, tak eh vznikne tam nejaké eh nejaký recipročný vzťah, kedy viem, že keď ja pomôžem tebe, tak ty pomôžeš mne a keď mi náhodou nabudúce eh už nepomôžeš, tak ani nepomôžem tebe.

A takýmto spôsobom dokážeme eh aj pri sledovaní vlastného záujmu spolupracovať s tou druhou stranou. A toto nefunguje iba pri ľuďoch, ale takéto príklady nájdeme aj v pri zvieratách, ktoré na tomto princípe spolupracujú. Potom sme začali sa eh rozširovať tá naša spolupráca eh začali spolupracovať tlupy medzi sebou, vznikli nejaké kmeňové spoločenstvá a tam už nepostačovala táto reciprocita, lebo už sme spolupracovali s ľuďmi, ktorí sme sa stretli iba raz a čas alebo ktorých už sme ich nepoznali, ich tváre a potrebovali sme iný mechanizmus.

No a tam nastúpila reputácia. >> Uhm. To znamená, že už som sa nepotreboval s tebou opakovane stretávať, ale stretával sa s tebou nejaký môj kamarát, ktorý mi o tebe povedal, že ty si fajn, vždycky mu pomôžeš, tvoje meno má dobrú reputáciu a preto som ja pomohol tebe. A takýmto spôsobom sme dokázali rozšíriť znova tú spoluprácu aľbu práce na väčšie spoločenstvá. No ale k čomu sa chcem dostať a o čom je vlastne aj tá kniha je vysvetlenie, ako sme to dokázali, že sme motivovaní spolupracovať vo veľkých spoločenstvách miliónov až miliárd ľudí, eh, s ktorými sa nepoznáme, nepoznáme ich tváre, nepoznáme ani ich mená a napriek tomu s nimi eh ochotne spolupracujeme.

A to je v zásade o tom je ekonómia, že ako nastaviť tie pravidlá hry, aby ľudia, ktorí sledujú svoj vlastný záujem, eh pomáhali eh tým druhým a robili nejaké nejaké dobré dobré skutky. No a tam popisujem, že eh Adam Smith teda ukázal, že sú na to potrebné dve také pravidlá, aby spoločnosti fungovali. To prvé pravidlo je, že eh spotrebitelia majú možnosť povedať nie ďakujem. >> Uhm, >> že keď eh mi nejaký podnikateľ ponúka nejakú službu, tak ja ju nemusím prijať.

To je napríklad rozdiel oproti verejnému sektoru, kde teda to povedať, nie ďakujem, je ťažšie, lebo dané sa dane sa platia povinne. Ale tomu podnikateľovi môžem povedať, nie, ďakujem, tento obchod sa mi nepáči, to čo mi ponúkaš, mi nesí za tie peniaze. A on sa musí o to viacej o to viacej snažiť. >> Že na tom trhu sú spotrebitelia, ktorí svojím rozhodnutím kúpiť alebo nenakúpiť rozhodujú o tom, ktorí podnikatelia budú bohatí a ktorí skrachujú.

A to spôsobuje na nich tlak, že sa musia snažiť. Hej. Preto povedal eh Tomáš Baťa, že môj zákazník, môj pán, lebo on chápal, že keď príde ten zákazník do obchodu, on je ten, čo má tie peniaze a on rozhodne o tom, či za to zaplatí. To je prvé pravidlo. A druhé dôležité pravidlo je konkurencia na trhu. To znamená, že na trhu nemá nikto garantované právo poskytovať nejaké služby. Vždycky eh môže sa objaviť nový podnikateľ, nový konkurent, ktorý to skúsi urobiť inak lepšie.

A podnikatelia, to je dôležité, nemajú garantovanú hodnotu toho svojho podnikania, toho majetku. >> Oni majú garantované iba to, že ten konkurent im to nemôže eh zničiť, napadnúť, hodiť, ja neviem, tehlu do výkladu, ale ten konkurent môže prísť na trh, ponúknuť lepšie služby a preberať mu zákazníkov a tým mu môže spôsobiť ešte oveľa väčšiu eh škodu, než mu spôsobiť touhlou. Ale keďže na trhu nie je garantované eh tá tá hodnota, tak môže takýmto spôsobom konkurenčným snažením sa, teda nejakým vlastným záujmom, že sa snaží polepšiť sebe, eh lepšie slúžiť zákazníkom.

A takýmto spôsobom dokážeme zaručiť eh alebo zabezpečiť, že aj eh ľudia, ktorí sú sepci, ktorí myslia na svoj záujem, záujem svojej rodiny, pomáhajú ostatným, lebo si musia pýtať povolenie eh od zákazníkov, či budú budú s nimi spolupracovať. a zároveň ich konkurenti si nemusia od nikoho pýtať povolenie, či môžu začať konkurovať. Toto je to tajomstvo eh ekonómie, ako zabezpečujeme kooperáciu v anonymnej spoločnosti. >> Teraz ma ešte napadla taká eh doplňujúca otázka v kontexte, čo si ešte pamätám z nebohých čias štúdia na fakulte manažmentu, tak eh práve čo sa týka kooperácie, reputácie, ale aj vnímania napríklad času, eh tak sú vyslovene také národnostné a etnické asi aj špecifiká.

Tak eh skús to ozrejmiť ty, lebo keď si pamätám, tak napríklad úplná hierarch iná hierarchická štruktúra, cesta eh na vrchol, respektíve na vyššie manažérske pozície, iný prístup je v Japonsku, iný v Taliansku. Takisto aj v podstate h pokiaľ si dobre pamätám, tak viem, že eh v Taliansku napríklad eh manažéri eh si získavajú dôveru tým, že jednoducho tí ľudia vidia, že žije v usporiadanej rodine. eh nemá 400 mileniek a podobne a sú to také akože tie až súkromné nuansy, že ktoré rozhodujú o tom.

Tak skús možno ešte tie špecifiká, že či aj podľa teba teda sú naozaj tie národnostné etnické charakteristiky. >> No toto určite existuje. A ja keď som eh študoval ekonómiu, tak práve eh toto nám hovorili, že to nie je dôležité a nehrať tú takú rolu trochu paradoxne a hovorili, že proste eh tie pravidlá fungujú všade rovnako a vďaka nim sme takí takí eh bohatí. Ale presne, že keď som začal eh študovať už nejakú povedzme niečo, čo sa volá, že kultúrna evolúcia a nejaký vplyv noriem na správanie sa ľudí, tak sa objavili tieto tieto rozdiely a eh sú očividne eh veľké a ono existujú celé manažérske knihy a prístupy o tom, ako v rôznych kultúrach eh rôzne pristupovať k manažovanému podniku kvôli tomu, čo si presne popísal, že eh niekde v tom Japonsku tam eh nikto ti nepovie, že si urobil zle, iba sa eh si povedia, že nabudúce už sa na teba eh vykašľú a napríklad tam neriešia tak feedback.

V Amerike je to možnože otvorenejšie. Tam aj mladý človek môže eh uraziť svojho svojho nadriadeného, keď robí niečo niečo nesprávne. Ale eh to sú také eh manažérske triky alebo nazvime to, že spoločenské technológie, ktoré sa musia naučiť eh aplikovať podnikatelia na základe toho, kde kde podnikajú. uhm že to keby nejaké nejaký typ obmedzenia, ktorí musiať dovahy, keď sa snažia poslúžiť tým zákazníkom a keď sa snažia konkurovať tým svojím konkurentom.

Takže toto je veľmi dôležité, to už si popísal, ale presne to je úloha tých podnikateľov, aby tieto špecifiká eh riešili a vďaka tomu, že tie špecifiká existujú, vzniklo celé celá oblasť eh poradenských firiem, ktoré sa snažia eh radiť tým spoločnostiam, ktoré investujú v zahraničí, ako tam inak zmeniť eh manažovanie tých firiem. >> Uhm. Čiže vo výsledku iné bude napríklad eh robiť biznis s Američanom, iné bude robiť biznis s Talianom a iné s Izraelčanom.

Hej? Bude to citeľné. >> A a to vytvorilo, hovorím, eh celé odvetviez konzultantských firiem, ktoré presne toto riešia a ponúkajú služby na kľúč pre tie firmy, ktoré sa snažia expandovať do iných kultúr, aby pochopili tú kultúru. >> Uhm. No opäť trošku zabrnem do tej tvojej poslednej knihy. Eh, v tretej časti, tak tam ma celkom oslovila taká tá časť, kde riešiš aj otázku koordinácie v malých spoločenstvách, eh kde za mňa pekne obrazne metaforicky cez biblický obraz o prvých ľuďoch Adamovi a Eve vysvetľuješ vlastne princíp a zmysel koordinácie.

Tak eh skús nám priblížiť a zhrnúť eh čo teda konkrétne tam rozoberáš a čím argumentuješ. A plus teda aj moja doplňujúca otázka, eh môže ako príklad kooperácie v malých spoločenstvách poslúžiť napríklad aj eh koncept židovského kybucu. >> Uhm eh toto ekonómovia radi používajú takéto myšlienkové experimenty. Úplne bežný je Robins Ruso, ktorý je na sám na ostrove a tam ukazujú eh, že je nejaká vzácnosť a ten Robinson Kruov musí robiť nejaké rozhodnutia a musí čeliť nákladometovaných príležitostí a takto stávajú ten ekonomický príbeh.

Ja som pri vysvetľovaní problému eh koordinácie potreboval mať dvoch ľudí. Preto som si zvolil tento tento biblický príbeh. A tí dvaja ľudia boli potrební preto, lebo problém koordinácie je v zásade problém o tom, eh, ako zistiť, aké sú náklady obetovaných príležitostí využívania nejakého zdroja. No a keď je človek sám, tak je to veľmi jednoduché, lebo sa zamyslí, že teda a ja neviem, eh, tu mám, eh, čaj, tu mám vodu a teraz keď čaj použijem na napitie sa, tak už ho nemôžem použiť na niečo iné.

Ale to všetko sa to odohráva v jednej mysli, v jednej hlave, že tá optimalizácia, to alokovanie zdrojov vzácných do rôznych použití je v jednej mysli, ale keď sú to dve mysle, tak odrazu vzniká nejaký problém koordinácie a ja musím prísť na to, eh ako si váži tú vec druhý človek a musíme si tie informácie nejak medzi sebou vymeniť >> a to dokážeme nejak, keď sme, keď nás je málo, keď sme dvaja napríklad ako Adam a Eva, tak nejakou verbálnou komunikáciou, že dokážeme si to povedať, že ty máš radšej eh vodu, ja čaj a podľa toho si rozdelíme tie vzácne zdroje.

Ale keď nás je už neviem 1000, 10 000 milión, tak už nedokážeme s tými ľuďmi sa rozprávať, ale stále potrebujeme riešiť ten koordinačný problém, ako využívať zdroje s najmenšími nákladmi obetovanej príležitosti. Uhm. >> A toto je jeden z takých najviac abstraktných, zložitých a aj najzaujímavejších problémov, ktorý ktorý riešia riešia aj ekonómovia. Použijem jeden príklad, aby aby sme vôbec pochopili, o čom o čom rozprávame.

Je dôležité rozlišovať eh eh takzvanú nejakú technologickú efektivitu a ekonomickú efektivitu. Napríklad, keď chceme postaviť most, >> hej, keď sa na to pozrie technik a povedali by ste mu, že použi hocijaké zdroje, ale potrebujem ten eh najefektívnejšie postavený eh most z technologického pohľadu, tak on by navrhol pravdepodobne nejaký titánový most, lebo titán je proste ľahký, veľmi pevný a bol by to najlepší eh technologický najlepší most.

Ale my musíme riešiť aj ekonomickú efektivitu. Musíme sa pozrieť, aké sú náklady obetovaných príležitostí toho toho titánu. Kde inde sa môže použiť, ja neviem, v armáde, v medicíne, v >> letectve, podobne. >> A vďaka tomu, eh, že začneme rozmýšľať takto o tom alternatívnom použití, tak už vieme, že tam by boli vysoké náklady obetovaných príležitostí a radšej ten most postavíme z technologického pohľadu menej efektívnou technológiou, ale ale ekonomicky efektívnejšou.

Lenže toto bol veľmi jednoduchý príklad a v spoločnosti my riešime nekonečné množstvo takýchto eh alokačných otázok >> a neustále musíme riešiť, že aké sú náklady obetovaných príležitostí. No ale tie náklady obetovaných príležitostí, oni sa nedajú zistiť eh eh mikroskopom, hej? Vy vy neuvidíte, keď eh na ten titán sa pozriete ten mikroskop, aké sú tam náklady. Nedá sa zistiť ďalekohľadom z družice, nedá sa to dopočítať.

To sa nedá nejakých eslovských dát, lebo tie náklady sú uväznené v hlavách všetkých tých ľudí, ktorí môžu použiť ten titán v letectve, napríklad v Izraeli. Ten titan môžu použiť v medicíne, v Amerike môžu použiť v Austrálii. A oni vo svojich hlavách majú tie subjektívne náklady eh uzavreté. A my vlastne riešime, ako týchto ľudí naučiť komunikovať medzi sebou, ktorí znova sa nepoznajú, nevedia o sebe, nepoznajú svoje mená, ale my potrebujeme, aby komunikovali, keď chceme riešiť ten problém koordinácie.

Uhm. >> No a teraz sa dostávam k tomu riešeniu, ktorý eh ktoré my ekonomia máme tak radi a to je cenový mechanizmus. V zásade ceny eh je nieč iné iba taký evolučne nový spôsob komunikácie medzi ľuďmi, ktorý sa odohráva neustále na svete. My to síce nevidíme, on sa nedá pozorovať, ale on sa odohráva tým, že ľudia sledujú, ako sa menia ceny a podľa toho upravujú svoje plány a svoje rozhodnutia. Ale keďže všetci sledujú rovnaké ceny, tak tie ich plány a rozhodnutia sú koordinované.

Napríklad teraz všetci riešime, že je uzatvorený hormónský prieliv, rastie cena ropy a všetci vidíme, že rastie cena ropy. A čo to spôsobuje? Že ja teraz keď sa rozhodujem, že či pôjdem eh v našej dedine do obchodu autom, tak vidím, že eh mi rastie cena na pumpe a zmením toto svoje rozhodnutie, ušetrím ten benzín, koordinujem svoje rozhodnutie s miliónmi ľuďmi po celej planéte [odkašľanie] >> a ten benzín sa dostane k niekomu, kto ho potrebuje viacej. možnože neviem, dostal porážku a potrebuje ísť do nemocnice a ten biznis sa dostane k nemu.

A takýmto spôsobom tie ceny, že sa menia relatívne, tak oni nám umožňujú naše plány koordinovať a zabezpečovať, že tie zdroje budú efektívne použité tam, kde ich najviac treba. Hej? To už nehovorím o tom, že tie vyššie ceny motivujú producentov viacej produkovať, spotrebiteľov šetriť a niektoré plány proste zrušia, povedia, že toto použitie zdrojov už nedáva zmysel a niektoré plány naopak eh dostanú väčšiu väčšiu eh dôležitosť. >> Uhm.

No v závere knihy tam sa venuješ trošku aj paradoxu prosperity a to, čo mňa opäe nejak oslovilo, tak eh istým spôsobom tam varuješ pred socializmom. Tak skús poslucháčom a divákom vysvetliť eh čo vlastne konkrétne máš na mysli. No varujem pred ním preto, že eh po prvé je to veľmi eh je to myšlienkový eh smer alebo filozofia, ktorá je pre našu myseľ veľmi príťažlivá, lebo ona je postavená okolo eh intuitívnych eh nejakých princípov, ktoré fungovali, keď sme žili ako tí lovci zberači, kde sme prežili väčšinu času eh našej evolučnej histórie a na čo sme adaptovaní a vlastne Socialisti sa aj skutočne eh inšpirovali nejakými prvými antropologickými prácami, hej?

Marx a eh Engels čítali eh Mongerovu prácu o pravekých spoločenstvách, hej? To bol taký antropológ z 19. storočia americký. A oni to čítali a videli, že tam tie spoločenstvá žili eh ako spolu. Všetci si pomáhali, všetci eh chceli eh mať väčšiu rovnosť, každý sa snažil eh pomáhať tomu druhému. Hej? Žili podľa toho princípu, eh kde každý dostane podľa svojich potrieb a každý prispeje podľa svojich schopností, hej? A tak to proste vyzeralo a eh preto aj vytvorili tie socialistické eh filozofie a myšlienky.

Ale my ekonómovia vieme, že socializmus má problém riešiť tie dva problémy, o ktorých sme sa v zásade doteraz rozprávali. Problém kooperácie aj koordinácie. Hej? Pri tej kooperácii je ten problém v tom, že socializmus predpokladá, že človek zmení svoju prirodzenosť. Že my sme teda sepci, ale sebecký sme preto, lebo nás pokazila civilizácia a kapitalizmus. Ale keď zrušíme tento kapitalizmus, tak odrazu sa zmeníme na tých divochov, vznešených divochov, o ktorých bastnil Ruso a budeme si navzájom chcieť pomáhať a budeme pracovať na tom spoločnom diele a vybudujeme ten ten socializmus.

Ale vieme, že toto sa nestalo, hej? Priodzenosť človeka sa nezmenila. A teraz by som to mohol rozprávať x príkladov o tom, ako eh socializmus zlyhal v tomto, že v zásade eh ľudia stratili motiváciu nejak pracovať, rozvíjať sa, prichádzať s niečím novým a >> sú o tom celé celé príbehy, ako ako sa v socializme viacej nepracovalo alebo sa tvárilo, že sa pracuje a a kvôli tomu to zlyhaval. No ale zvieha ale kvôli tomu druhému problému a to je ten problém koordinácie, lebo ceny existujú iba v spoločenstve, kde môžu ľudia zázájomne si vymieňať veci prostredníctvom peňazí, hej? Že ceny vznikajú eh spontánne tým, že ľudia obchodujú neustále.

Ale socializmus je eh založený na tom, že nie, nebudeme obchodovať, budeme mať kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov, takže tam neexistujú ceny a bez cien nevedia počítať, čo sú náklady obetovaných príležitostí použitia nejakého zdroja. No a preto vznikali v socializm také tie eh bizarné situácie eh diskoordinačné, že ja neviem, mali sme množstvo kečupu, ale nemali sme eh zavrňé fľašky, potom boli fľašky, ale neboli viečka a a takto sa to furt točilo dookola a nikto nevedel to nejak skoordinovať, lebo tam neboli tie ceny, eh, ktoré by umožňovali to vzájomné sa prispôsobovanie našich plánov.

Ale tie plány napriek tomu, že to vyzerali, že sú, že sú výsledkom nejakého eh kolektívneho centrálneho orgánu, ktorý sa to snažil všetko eh skoordinovať, tak tie plány vo výsledku boli boli chaotické, hej, že eh raz chýbalo to, potom chýbalo to, títo dokončili niečo, ale kým to dokončili, tak už eh na to nenadviazali nejakí ďalší ľudia a takýmto spôsobom eh vo výsledku bolo, že nebol toaletný papier, >> hej? No ja ja by som len možno doplnil z môjho pohľadu.

Ty si uviedol dva eh také kľúčové eh momenty, na ktorých vlastne padá tá ideológia. Eh ja v podstate tam vidím eh primárne ten najdôležitejší problém, tie samotné zdroje a ich získavanie. keďže niekto musí eh pre tú všeobjímajúcu prosperitu asi vytvoriť tie hodnoty, tie peniaze. No a prax teda ukázala, že aj po roku 1948, tak eh komunistická strana eh na budovanie socializmu, tak eh využila jednak menovú reformu, čiže cez banky ukradla eh súkromný majetok, financie, dlhopise, dlhopisy ľuďom plus eh samozrejme aj kolektivizácia eh to znamená znárodnenie majetku a podobné veci.

No a keď sa to vyčerpalo minulo, tak akosi teda už to moc nefungovalo tak idealisticky, ako to bolo predstavené. Oni čerpali z toho, že teda pôvodne tu bol nejaký eh kapitalizmus a eh v Čechách aj na Slovensku boli úspešní podnikatelia, ktorí vybudovali eh ja neviem, aj ten spomínaný Tomáš Baťa, hej, kde mu zobrali celé celé závody a a v zásade eh stavali na tom, čo ho vybudoval, ale samozrejme postupne to upadalo, lebo v tom socializme eh nebola tá koordinácia, kooperácia, nebola tam konkurencia, hej, nebol ten tlak na to neustále zlepšovanie a eh tak to dopadlo.

No. >> Hm. Čiže v podstate vo finále je to tak, že nebola schopnosť eh tvoriť hodnoty i zdroje ekonomické, z ktorých by teda tá spoločnosť žila. No eh ako som v úvode ťa aj predstavil, tak eh eh takisto aj čím čím ťa nejak registrujem dlhší čas v rámci Inesu, tak eh venuješ sa naozaj, že školstvu, ktorá ktoré je podľa mňa akože tvoja taká srdcovka. snažiť sa zapájať vlastne aj do eh nejakých pripomienkovacích legislatívnych konaní.

Tak tá ďalšia otázka by sa práve týkala vzdelanosti. Eh je to evidentne aj z pohľadu ekonóma kľúč k prosperite a napredovaniu ekonomiky. Eh nedávno sa uskutočnilo stretnutie ministra školstva Tomáša Drukera a nového izraelského veľvyslanca Jakoba Janovského ohľadom eh možnej spolupráce v podobe podpory modernizácie výučby, ale aj teda využívania, efektívneho využívania, zmysluplného využívania umelej inteligencie. Eh, tak skús nám objasniť z tvojho pohľadu eh aj ako odborníka na školstvo, čo nám môže Izrael v rámci modernizácie školstva a výučby ponúknuť.

No dôležité je povedať, že eh teraz tu prichádza AI, o ktorom sa v školstve neustále neustále hovorí a nikto nevie ešte presne ako využívať AI, ako ju aplikovať do vzdelávacieho procesu, tak aby bolo výsledkom eh, že naše deti budú múdrejšie a inteligentnejšie. Takže určite si treba eh čerpať inšpiráciu od všetkých krajín vrátane vrátane Izraela, ktorý teda eh má pomerne dobrý knohow aj aj v tejto v tejto oblasti. Takže určite sa treba inšpirovať, lebo nikto nevie, ako to má byť správne.

A teraz sme v tom procese toho objavovania z tých rôznych nápadov, prístupov, inovácií. Ja to volám, že to sú také mutácie a budeme musieť veľa toho vyskúšať, aby sme na konci dňa prišli na to, eh, čo bude fungovať. A to, ako čítam eh výskum o AI vo vzdelávaní, tak mi však už sa zdá, že sa eh kryštalizujú nejaké dva nutné eh alebo dva spôsoby, ako sa dá tá AI využívať v školách. Eh jedna nie taká úplne nie úplne jeden šťastný spôsob je využívať AI ako asistenta, ktorý za mňa robí eh prácu.

A to je ten typ eh využívania, že študenti v zásade podvádzajú tým, že eh si cez to E robia nejaké úlohy, eh píšu práce a podobne. A ten výskum ukazuje, že keď sa takto využíva AI, tak to pôsobí negatívne na kognitívny rozvoj, na zručnosti tých žiakov a zhoršujú sa ich výsledky. Je to však aj druhý spôsob využívania, nie ako asistentál, ale ako trénera, kedy ten AI môže byť osobný túor, ktorý pomáha tým žiakom získať nejaké zručnosti.

A teraz by sa teraz by sa zdalo, že stačí povedať, že dobre, tak keď toto vieme, tak využívajme eh AI v školách takým spôsobom, aby to bol ten tréner, teda nejaký komplement k vzdelávaniu a nie asistent, teda substitút, ktorý by to nahrádzal. No lenže my vieme, že človek je tvor lenivý a hľadá cestu najmenšieho odporu a prirodzene budú ni eh žiaci, ale aj my využívať AI skôr ako toho asistenta, ktorý bude robiť prácu za nás, aby sme ju nemuseli robiť my. >> A >> to podľa mňa vytvára eh situáciu, kedy školy budú musieť eh sa naučiť prichádzať s novými inováciami v oblasti motivácie žiakov.

Hej, že doteraz školy a školstvo riešilo takú tú, ja to volám, že eh pedagogicko-logistickú otázku, ako dostať učivo a vedomosti eh z učebníc a hláv učiteľov do hláv žiakov, hej? Sa proste písali rôzne učebnice, eh prepisovali sa štátne vzdelacie programy, proste jednoducho sa riešila táto logistika, ale teraz vďaka AI máme v zásade všetci nekonečné množstvo najlepších tutorov eh vo vačku v telefóne a musíme riešiť motiváciu, ako motivovať tých žiakov. aby chceli využívať AI ako trénerov a nie ako asistentov.

No a už sa vo svete začínajú objavovať rôzne prístupy. Existujú školy, kde napríklad eh zaviedli platenie žiakom za eh učenie sa. Hej? Ale je to ako keby EI škola, ktorá je celá vystavaná okolo umelej inteligencie, ale aby motivovala žiakov, tak zaviedla si nejakú lokálnu menu a odmeňuje ich za to, keď vypĺňa nejaké cvičenia a potom si za tú ich menu, sa to volá, že Alpx, môžu nakúpiť eh nejaké veci v bufete alebo si môžu kúpiť AirPody a a a takéto podobné veci.

Potom sú školy, ktoré sa snažia to robiť tak, že povedia žiakom, že eh tuto dve hodiny sa učte s touto umelovou inteligenciou, naozaj makajte a potom vám dáme 5 hodín voľ na robenie vašich projektov. >> Uhm. že takýmto [odkašľanie] spôsobom uzatvoria taký ako keby obchod s tými s tými žiakmi. No ale tých spôsobov, ako motivovať žiakov je veľa. Ale to je podľa mňa dôležité si vôbec povedať, že toto by mal byť náš cieľ, že školstvo by malo prestať riešiť tú logisticko-pedagogickú otázku, prepisovanie tých dokumentov a a neviem čo, ale naučiť sa alebo hľadať spôsoby, ako motivovať žiakov, aby sa vôbec chceli učiť.

Ale tam v tom verejnom školstve nevidím nejaké eh veľké veľké posuny ani vôbec snahu toto riešiť, lebo to je ťažké, hej? eh motivovať mladého človeka, aby aby chcel. >> Uhm. No k tomu len tak dodám, že pokiaľ [odkašľanie] by sa to týkalo mňa, keď som bol teda dieťa a žiak na škole, tak eh nie kvôli tomu, že môj život sa točí okolo mamonu, ale jednoducho viem si predstaviť, že naozaj by ma to motivovalo, že budem odmeňovaný aj nejakou formou eh nejakej meny alebo respektíve eh nejakej peňažnej odmeny.

Eh myslím si, že to je dostatočne motivujúce aj pre tie decká a mladých ľudí, aby v podstate potom naozaj si mohli podľa seba, svojho výberu niečo kúpiť a podobne. Tak to si myslím, že ako je úplne jednoduchý a efektívny princíp. To rád počujem a trochu som prekvapený, lebo väčšinou keď toto niekomu poviem, ja som [odkašľanie] o tom aj písal v mojom mojom newsletteri, eh, tak ľudia sa stávajú negatívne voči tomu nápadu.

Eh, písali mi rôzne eh nepekné reakcie, lebo sa im zdá, že to nejak korumpuje tie deti a podobne. Ale keď sa pozrieme, že čo je alternatíva, hej, že teda často je to tá alternatíva toho, že tie deti sa nebudú učiť a budú vyživat, to je aj na podvádzanie, tak eh sa môže ukázať, že toto je lepší spôsob. A znova tam už sú ako keby celé výskumy o tom, ako správne nastaviť tie odmeny, lebo aj tie odmeny sa dajú nastaviť lepšie a horšie, že napríklad sa ukazuje, že veľmi zlý spôsob je odmeňovať žiakov takto finančne eh za nejaký eh výsledok alebo za to, že dosiahnú nejaký úspech, hej?

To nefunguje. Vy ich musíte obmeňovať za za snahu, za to, že sa snažia robiť nejaké cvičenia, na niečom pracujú a odmeňovať ako keby ten eh to úsilie, ten effort. >> A toto sa ukazuje, že keď toto robíte, tak to funguje oveľa oveľa lepšie. No ja si práve myslím aj opäť zdôrazňujem, že toto jednak potom tie decká vedie aj k istej forme zodpovednosti, poznania výkon verzus odmena plus eh takisto aj nejaká forma finančnej gramotnosti.

A opäť, keď teda nie, že by som tu chcel rozprávať o sebe, ale teda svoj pohľad ako dieťa. Keď po revolúcii fungovali v Bratislave prvé burzy eh predaj nejakého tovaru na Dostihovej dráhe, tak vlastne ja som tam bol najmladší účastník, ktorý tam predával v úvodzovkách, kšeftoval so svojimi použitými hračkami, aby som si mohol kúpiť zase niečo nové, lepšie, krajšie. Takže ja si myslím, že je to úplne normálna vec a ten človek potom asi aj skôr začne tak zodpovednejšie sa stavať k tomu, aby si nejaké svoje úlohy plnil a zároveň vravím, že v podstate ho to vychováva do budúcna, keď bude pracovať, tak myslím, že bude to mať už tak asi v hlave viacej upratané. >> Určite. Áno. >> Takže to to je len taký môj pohľad.

[odkašľanie] No dobre. Tak ďalšia otázka eh sa týka v podstate aj tej eh xkrát spomínanej konkurencieschopnosti, respektíve nekonkurencieschopnosti jednak Európskej únie, ale aj teda samotného Slovenska voči okolitým štátom. Ak teda hovoríme o Európskej únii, tak eh najmä eh voči teda Spojeným štátom, eh Izraelu a samozrejme aj Číne, tak eh ak sa na to opäť pozrieš takým eh čiste pragmatickým, ekonomickým pohľadom, tak má pre Slovensko a Európu zmysel inšpirovať sa práve teda aj spomínaným Izraelom, ktorý eh každoročne eh reálne prichádza s inováciami, množstvom patentov, eh v oblasti medicíny, biotechnológií a nanotechnológií.

Tak eh máme si brať nejaký príklad eh dobrej praxe práve aj od Izraela? >> No ja si nielenže myslím, že máme brať si príklad, ale to je jediný spôsob, ako dokážeme eh zvyšovať konkurencieschopnosť a zvyšovať náš blahobyt. A k tomu sme sa vlastne nedostali, ale o tom je 1,3 mojej knihy o tom, eh, že tým tajomstvom nášho úspechu a blahobytu je práve vytváranie eh niečoho, čo tam ja volám, že užitočné bajty alebo inovácie, nové technológie, nové spôsoby, ako eh preusporiadať atómy eh vzácne vo svete a vymačkať z nich viac hodnoty.

A na to sú potrebné presne všetky tie eh veci, ktoré ktoré si vymenoval. A a to z toho dôvodu, že oni majú jednu takú eh eh úžasnú vlastnosť oproti eh atómom tie tie spomínané bajty, hej, že keď máme atómy, teda ja neviem, ja tu mám napríklad čaj, ty tam máš vodu asi to vymeníme, že ty mi dáš vodu a ja budem mať eh vodu a ty budeš mať čaj. Tak stále máme iba jeden pohár s čajom a jeden pohár s vodou. Ale keď ja dostanem nejaký nápad na nejakú inováciu, ty prídeš s nejakou novou technológiou a si to vymeníme, tak odrazu ja mám eh dve inovácie, dve technológie a ty máš dve inovácie, dve technológie. >> To ekonomia volajú, že eh inovácie sú nerivalitné. >> Uhm. >> Že že znamená znamená to, že viacej pre teba neznamená menej pre mňa. >> Hej.

Hej. Hej. >> A vďaka tomu eh dokážeme neustále rásť a a zvyšovať svoj svoj blahobyt. Takže určite eh je dôležité sa inšpirovať. eh je dôležité stavať na tom, čo už eh niekde inde vo svete vymysleli, že keď tam prídu s nejakou inováciou, tak to zobrať k nám a možnože ju nejak vylepšiť a potom zase vrátiť k nim. Toto je zase taký kumulatívny spôsob, ako kultúrna evolúcia neustále eh buduje nové nové myšlienky, hej, že ako eh Newton povedal, že eh on je iba nejaký malý človek, ktorý stojí na eh pleciach obrov.

Tak toto presne ty myslel, že on stál na tých myšlienkach, ktoré vybudovali pred nimi a vďaka tomu, že sú nerivalitné, tak sme mohli aj my využívať ďalšie generácie a stavať na nich. Takže toto je eh presne to to tajomstvo, vďaka čomu sme sme takí takí úspešní. >> No ešte opäť eh naviažem na tvoju knihu. Eh ak si poslucháči a diváci pozrú alebo teda aj celú prečítajú tvoju knihu, tak eh na 13. strane, tam máš taký celkom rozsiahly zoznam, súpis eh ekonómov eh z tvojho pohľadu, respektíve je to tam, myslím, že aj doslovne napísané, že kľúčových mysliteľov a ekonómov. >> Uhm. >> Tak eh trošku, aby sme eh veľmi s nadsádzkou a s ľahkou iróniou prikŕmili eh tie rôzne konšpirácie, tak sú medzi nimi aj tí so židovským pôvodom a čím ťa možno viac najviac oslovili?

Eh, samozrejme, že sú tam aj takíto teraz nepoviem ti asi presne, že pomer, [smiech] ale napríklad eh je tam ekonóm, ktorý sa volá eh Julien Simon a to je ekonóm, ktorý eh prispel k ekonomickej vede eh práve tým, o čom sme sa doteraz rozprávali, o tých o dôležitosti nových nápadov a inovácií. Eh a on to on to tak takým spôsobom zaframeoval, že on žil v niekedy alebo tvoril a a písal niekedy eh v polovici 20. storočia, kedy sa ľudia začali obávať, že Zem bude eh preplnená ľuďmi a že nedokážeme uživiť eh také veľké množstvo ľudí, aké aké sa rodí.

Uhm. >> Písali sa o tom knihy, eh písali sa o tom celé štúdie, že ako musíme začať obmedzovať pôrodnosť a budeme preludnení a to spôsobí problémy. Ale on tvrdil, že nie, nie, toto nie je úplne správny spôsob, ako tomu rozumieť. A on on vytvoril celé teórie o tom, že ľudia to nie sú iba eh nejaké ďalšie ústa, ktoré treba kŕmiť, ale je to v prvom rade ďalší mozog, ďalšia myseľ, ktorá môže prísť s tými užitočnými bajtami, s tými inováciami.

A on aj uzatvoril eh vsadil sa sáky, tak >> vsadil >> vsadil sa s nejakými inými ľuďmi, ktorí tvrdili, že kvôli tomu, že dochádza k tomuto preplňovaniu planéty, tak budeme mať stále menej neviem rôznych vzácnych eh zdrojov a on sa s nimi sadil, že aká bude cena o 10, 15, 20 rokov a všetky tieto stávky vyhral. >> Uhm. Takže to je taká ukážka, že niekto mal správnu teóriu eh ako funguje svet, ako funguje spoločnosť a na základe toho dokázal aj v čase a priestore, kde sa všetci báli toho, že eh budeme tu mierať zľadu, prísť inou predikciou a ukázal, že eh svet funguje trochu trochu inak. >> Uhm.

No skúsme dnešný rozhovor o prosperite a kooperácii a celkovo o nejakom smerovaní eh spoločnosti k blahobytu a samozrejme aj tých ekonómov, ktorých už si spomenul, tak ešte doplniť eh ak by si vedel dať pár príkladov eh na záver eh ekonómov, ktorí teda sú židovského pôvodu a podarilo sa im získať Nobelovú cenu za ekonómiu. >> Hm. Tých je tam pomerne pomerne veľa. Aj takí najslávnejší ekonómovia 20. storočia ako Milton Friedman, spomínaný Paul Samuelson.

Eh potom aj eh myslím, že aj úplne najnovší držiteľ Nobelovej ceny, eh Joel Mokir eh je židovského pôvodu, eh priamo v Izraeli, myslím, že teraz neviem, či študoval alebo žil. A potom je Daniel Kahman, to je taký známy ekonóm, ktorý založil celú bihavernú ekonómiu. Eh, potom Paul Krugman, ktorý eh staval na dielach Davida Ricarda, o ktorom sme rozprávali a ďalej rozpracoval teóriu medzinárodného obchodu. Takže tých mien je tam naozaj pomerne pomerne veľa a eh neustále, hej, pribúdajú noví. >> OK.

Eh na záver možno predsa len taký appendix. Eh, čiže ty z tvojho trivého pohľadu, ekonomického pohľadu veríš tomu, že nemusíme závidieť eh Židom a konšpirovať, ale v podstate ten úspech a eh benefit, respektíve nejaký blahobyt, bohatstvo, samozrejme to bohatstvo to má rôzne asi úrovne a môže mať eh iný význam eh iný rozmer pre každého človeka. Tak ale každopádne tá cesta k tomu úspechu a spokojnosti eh je eh jednak vo vzdelávaní sa, jednak samozrejme v pracovaní na sebe.

Eh plus teda aj čo sa týka, ako sme už v úvode vlastne uviedli na tej kooperácii. Čiže nemôžem byť sólový hráč, aby som dosiahol nejaký väčší úspech alebo ako to zhrneš? >> Uhm. Ja to možnože zhrnem tak, že eh ekonomická veda ukázala, že eh ak človek zbohatol na trhu, kde teda platia tie dve pravidlá, o ktorých sme sa rozprávali, tak úspešný človek je zároveň aj prospešný človek. >> Uhm. A toto je niečo, čo si eh veľa ľudí neuvedomuje.

A keď vidia bohatého človeka, ktorý eh má veľké majetky, takéto naše živočíšné eh ja, taká tá paleomyseľ eh spustí nejakú závisť a a vidí za tým nejaké eh nefér obohatenie sa. Ale ekonómia práve ukazujú, že keď sa to stalo na tom trhu férovým spôsobom, tak hovorím, človek, ktorý je úspešný, je zároveň aj spoločensky prospešný, že on musel pomôcť ostatným ľuďom vyriešiť nejaké ich problémy, eh naplniť nejaké ich potreby a takým spôsobom ma zbohatol.

Robo, v tejto chvíli už z mojej strany veľká vďaka, že si prišiel a opäť musím povedať aspoň za mňa, že je vidieť, že čo sa týka ekonómie, ekonomických tém, oblastí, tak dá sa o tom rozprávať aj záživne a zaujímavo a verím, že podobne to budú vnímať aj naši poslucháči a diváci. Tak ešte raz vďaka. >> Ďakujeme aj za pozvanie. [hudba]